Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_16C-1-2013.pdf
PDF · 88.43 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/1/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Z.. S. Z. v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným X. M. K., J.. XX.XX.XXXX, X. Z. K., J.. XX.X.XXXX, obom štátnym občanom Slovenskej republiky, obom bytom Ľ. XXX/X, XXX XX X. J. Y., o zaplatenie sumy 2 754,40 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
žalovaní sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 2 385,68 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 409,60 eura od 15.2.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
v prevyšujúcej časti žalobný návrh z a m i e t a,
žalovaní sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 118,80 eura a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 204,83 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobným návrhom súdu doručeným 9.8.2012 domáhal toho, aby súd uložil žalovaným zaplatiť mu sumu vo výške 2 754,40 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 409,60 eura od 15.2.2011 do zaplatenia a aby im taktiež uložil zaplatiť mu náhradu trov s konaním mu vzniknutých.
V odôvodnení žalobného návrhu uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok je právnym nástupcom I. Ú.I. G. M.. N.., ktorá so žalovaným v 1. rade uzavrela zmluvu, ktorou mu poskytla kreditnú platobnú kartu, prostredníctvom ktorej žalovaný vykonával bezhotovostné platby za tovar a služby u obchodníka a hotovostné platobné operácie - výber hotovosti z bankomatu, v banke alebo v zmenárni na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí na ťarchu kartového účtu. Na tento účet bol žalovanému v 1. rade poskytnutý úver, ktorý bolo možné čerpať kreditnou platobnou kartou, a to do výšky poskytnutého úverového limitu. Žalovaný v 1. rade sa zaviazal dodržiavať zmluvné podmienky a peňažné prostriedky, ktoré mu boli poskytnuté ako úver v dohodnutom čase a dohodnutým spôsobom veriteľovi zo zmluvy vrátiť. Svoj záväzok však nedodržal. Ku dňu postúpenia pohľadávky jeho záväzok predstavoval sumu 2 754,40 eura, ktorá pozostávala zo sumy istiny 1 409,60 eura, riadneho úroku 802,70 eura, úroku z omeškania 519,86 eura a ostatného príslušenstva a poplatkov 22,24 eura. Po postúpení pohľadávky žalovaný v 1. rade žalobcovi na jej úhradu nič nezaplatil. Žalovaná v 2. rade písomne pristúpila k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka.
Na požiadavku súdu, aby žalobca oznámil, z akej percentuálnej sadzby úroku z omeškania vychádzal pri jeho kapitalizácii na sumu 519,86 eura žalobca oznámil, že úroková sadzba bola vo výške 27 %.
Žalovaní sa k žalobnému návrhu písomne nevyjadrili a na pojednávanie, ktoré súd na prejednanie veci nariadil sa bez ospravedlnenia neustanovili. Na pojednávanie neustanovil sa žalobca ani jeho právny zástupca, ktorý písomne požiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní. Súd preto vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania postupom podľa § 101 ods. 2 O. s. p.
Súd vykonal dokazovanie všetkými dôkaznými prostriedkami, ktoré súdu predložil žalobca. Dokazovanie vykonal žiadosťou o vydanie kreditnej karty I. Ú. G., M.. N.., obchodnými podmienkami I. Ú. G., M.. N.., dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, zmluvou o postúpení pohľadávok, výpisom z knihy peňažného ústavu I. Ú. G., M.. N.., pokusom o zmier, výpisom z účtu ako aj ostatnými písomnosťami zo spisu a zistil tento skutkový stav:
I. Ú. G., M.. N.., so sídlom S. J. X, XXX XX G., F.: XX XXX XXX ako veriteľ uzavrela so žalovaným v 1. rade ako dlžníkom na základe jeho žiadosti o vydanie kreditnej karty I. Ú. G., M.. N.. dňa 16.1.2007 zmluvu o vydanie kreditnej platobnej karty I. Ú. G., M.. N.. Na základe tejto karty žalovaný v 1. rade vykonával bezhotovostné platby ako aj hotovostné platobné operácie; na tento účel veriteľ zo zmluvy poskytol mu úver, ktorý bolo možné kreditnou platobnou kartou čerpať do výšky poskytnutého úverového limitu.
Podľa výpisu z účtovných kníh peňažného ústavu I. Ú. G., M.. N.. žalovaný v 1. rade podmienky, za ktorých mu boli úverové prostriedky poskytnuté nedodržal. Úver sa stal splatným 31.10.2007, pričom suma pohľadávky celkom bola vo výške 2 754,40 eura, z čoho istina bola vo výške 1 409,60 eura, základné úroky 802,70 eura, úroky z omeškania 519,86 eura, poplatky 22,24 eura.
I. Ú. G., M.. N.. svoju pohľadávku voči žalovanému v 1. rade postúpila na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej 14.2.2011.
Písomnosťou zo dňa 8.8.2011 žalovaná v 2. rade pristúpila k záväzku žalovaného v 1. rade voči žalobcovi podľa § 533 Občianskeho zákonníka.
Písomnosťami zo dňa 4.7.2012 žalobca v jednotlivosti vyzval žalovaného v 1. rade aj žalovanú v 2. rade k zaplateniu dlžnej sumy.
Z výpisu, na ktorom právny predchodca žalobcu evidoval transakcie a účtovné položky realizované kreditnou kartou, ktorá bola vydaná žalovanému v 1. rade vyplýva, že počínajúc mesiacom február 2007 do mesiaca máj 2010 boli veriteľom zúčtovávané sankčné úroky, ktorými sú úroky z omeškania v celkovej výške, po prepočte na menu euro, 519,86 eura.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Zo záväzkového vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi konania vyplýva, že veriteľ zo zmluvy, na základe ktorej bola žalovanému v 1. rade poskytnutá kreditná karta pri uzatváraní a plnení konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, pričom žalovaný v 1. rade na základe veriteľom mu poskytnutých peňažných prostriedkov financoval svoje potreby; práva a povinnosti z tohto záväzkového vzťahu bolo preto potrebné posúdiť podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. 16.1.2007 a podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské zmluvy taktiež v znení účinnom k tomuto dátumu.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch pri úveroch formou povolenou prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty alebo ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako 3 mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe poplatkov a ďalších dôsledkov.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania, poplatku z omeškania, ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je dvojnásobkom diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 533 Občianskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažné záväzok stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. V ustanovení § 531 ods. 4 to platí obdobne.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a ustanovení iných právnych predpisov a zo zhodnotenia v konaní vykonaných dôkazov mal súd za to, že žalobný návrh bol podaný dôvodne, nie však v celom rozsahu. Právny predchodca žalobcu, jedným zo zapísaných predmetov činnosti ktorého je aj poskytovanie úverov, poskytol žalovanému v 1. rade peňažné prostriedky ako úver, ktoré žalovaný v 1. rade čerpal formou kreditnej karty. Poskytnuté peňažné prostriedky mal žalovaný v 1. rade veriteľovi zo zmluvy vrátiť v dohodnutom čase a dohodnutým spôsobom. Zmluvu však nedodržal a preto mu splnenie povinnosti, na ktorú má žalobca nárok uložil súd ako je uvedené vo výroku rozsudku. Oprávnene žalobcom bola žiadaná suma istiny úveru 1 409,60 eura, suma dohodnutých zmluvných úrokov z úveru 802,70 eura a suma poplatkov 22,24 eura, nie však suma žiadaných úrokov z omeškania. Pokiaľ právny predchodca žalobcu, ako žalobca písomne súdu oznámil, pri kapitalizácii úroku z omeškania vychádzal z úrokovej sadzby 27 %, kapitalizáciu úroku z omeškania realizoval pri úrokovej sadzbe vyššej než na akú mal nárok. Žalovaný v 1. rade v záväzkovom vzťahu bol spotrebiteľom, preto oprávnenou bola
požiadavka na úrok z omeškania vo výške, ktorú je povinný zaplatiť dlžník zo záväzkového vzťahu s prihliadnutím na svoje postavenie spotrebiteľa. Po prepočte dlžnej sumy a jednotlivých období meškania má žalobca nárok na úrok z omeškania nie v kapitalizovanej sume 519,86 eura, ale v sume 151,14 eura, čo je dôvodom zamietnutia návrhu v prevyšujúcej časti. Žalovaná v 2. rade po pristúpení k záväzku je rovnako ako žalovaný v 1. rade dlžníkom vo vzťahu k žalobcovi. Obaja žalovaní s úhradou svojho záväzku stále meškajú, preto súd im uložil zaplatiť žalobcovi zo sumy istiny úveru aj úroky z omeškania od času ako žiadal žalobca, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa zásady úspechu vo veci ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 86 %, neúspešný v rozsahu 14 %, má preto nárok na náhradu trov, ktoré mu s konaním vznikli v rozsahu 72 %. Titulom zaplateného súdneho poplatku zaplatil 165 Eur, to znamená má nárok na náhradu čiastky 118,80 eura. Titulom trov právneho zastúpenia pri plnom úspechu mal by nárok na čiastku 284,49 eura, keď súd za účelné úkony právnej pomoci mal prípravu a prevzatie zastúpenia a podanie žaloby na súd z 9.8.2012. V takomto prípade hodnota jedného úkonu právnej pomoci podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. by bola vo výške 110,91 eura, k obidvom úkonom právnej pomoci patril by režijný paušál vo výške po 7,63 eura. Keďže právny zástupca žalobcu usvedčil, že je platiteľom DPH, tak pri plnom úspechu mal by nárok aj na DPH vo výške 47,41 eura. Nakoľko úspešný bol, ako už bolo uvedené, v rozsahu 72 %, tak jeho nárok na trovy konania titulom trov právneho zastúpenia predstavuje čiastku 204,83 eura. Zaplatenie náhrady trov v tejto výške uložil súd v lehote a s miestom plnenia ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 2 a 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.