Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-175-2012.pdf
PDF · 81.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-10P/175/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: S. Č., nar. XX.XX.XXXX, zast. Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov: C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, občianka SR a K. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. W. XXX/XX, D. N. D., občan SR, o úprave práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletého S. Č., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 10.12.2012, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého S. sumou 100 eur mesačne s účinnosťou od 10.12.2012, splatnej k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd určuje, že otec má nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 10.12.2012 do 31.03.2013 v sume 371 eur, ktoré mu súd povoľuje splácať v mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným do zaplatenia pod stratou výhody splátok a to vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Na žiadosť rodičov sa styk otca s maloletým S. neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka mal. S. sa návrhom doručeným súdu dňa 10.12.2012 domáhala, aby súd zveril maloletého S. do jej osobnej starostlivosti a určil otcovi výživné v sume 100 eur.
Matka na podanom návrhu trvala. Súdu bolo matkou predložené čestné prehlásenie otca, že súhlasí s návrhom matky, so zverením dieťaťa matke a určenie výživného jemu po 100 eur mesačne. Čestné prehlásenie je podpis otca úradne overený. V spise sa nachádza kópia čestného prehlásenia, pričom matka na pojednávaní 28.3.2013 predložila súdu k nahliadnutiu originál toho otcovho prehlásenia. otec s návrhom nesúhlasil. Matka uviedla, že otec mal ísť pracovať do zahraničia, preto jej dal i to čestné prehlásenie.
Otec sa na pojednávanie nedostavil, neospravedlnil sa ani nežiadal odročiť pojednávanie, preto súd konal a rozhodol v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prihliadajúc na jeho čestné prehlásenie s jeho overeným podpisom.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka, potvrdeniami Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Piešťany, čestným vyhlásením otca , správou kolízneho opatrovníka dieťaťa, lustráciou v Sociálnej poisťovni na zamestnávateľov rodičov, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
Mal. S. je dieťa narodené z druhovského pomeru C. J. a K. Č.. Bývali v spoločnej domácnosti do konca decembra 2012, kedy sa matka s dieťaťom odsťahovala k rodičom. Od toho času spolužitie neobnovili. Matka okrem S. inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec má ešte vyživovaciu povinnosť k osemročnej Q., na ktorej výživu mesačne platí sumou 106 eur. Matka je na rodičovskej dovolenke poberajúc mesačne rodičovský príspevok 194 eur rodinné prídavky 22 eur mesačne. Iný príjem nemá. Býva v spoločnej domácnosti s rodičmi v ich dome a mesačne im prispieva sumou 50 eur. Nemá zdravotné problémy ani ona ani dieťa. Podľa tvrdení matky má mesačné výdavky na cca 100 eur, pričom obuv a oblečenie pre má hlavne od sestry. Dieťa má ešte dojčenské mlieko a plienky.
Podľa tvrdenia matky je otec dieťaťa živnostníkom, pracoval ako taxikár. Nemá vedomosť, že by mal vážne zdravotné problémy. Podľa nej otec doposiaľ žiadne výživné neplatí, preto ho žiada doplatiť od podania návrhu. K styku otca s dieťaťom matka uviedla, že preferuje rodičovskú dohodu a preto žiadala nechať styk otca s maloletým neobmedzený.
Kolízny opatrovník vychádzajúc z čestného vyhlásenia otca berie vyjadrenia rodičov ako ich rodičovskú dohodu a odporučil ju schváliť.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, alebo jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.
Vykonaným dokazovaním mal súd objektívne preukázané, že návrh matky je podaný dôvodne, lebo táto od decembra 2012 nebýva s maloletým v spoločnej domácnosti s otcom dieťaťa, každý z nich má svoju domácnosť. Matka poberá rodičovský príspevok , rodinné prídavky a otec jej ničím finančne na výživu dieťaťa neprispieva. Matka nemá okrem S. iné mal. deti a otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť, pričom na dieťa platí mesačne po 106 eur. Čestné prehlásenia otca s jeho overeným podpisom, v ktorom sa vyjadroval k návrhu matky súd vyhodnotil ako jeho súhlas s tým, aby bolo dieťa zverené matke a aby bolo určené jemu výživné po 100 eur. Preto súd bez ďalšieho zveril maloletého S. do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil výživné po 100 eur mesačne. Nakoľko si matka podala návrh na súd ale 10.12.2012, súd zveril matke dieťa od 10.12.2012. Súd určil, že obaja rodičia sú oprávnený maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, lebo matka ničím nepreukázala, prečo by mala sama dieťa zastupovať a v konečnom dôsledku otec má ako rodič rovnaké práva ako matka. Keďže súd zveril matke dieťa s účinnosťou od 10.12.2012, určil otcovi výživné tiež od tohto dátumu. Otec finančne na výživu dieťaťa neprispieva, preto súd určil, že za obdobie od 10.12.2012 do 31.03.2013 má nedoplatok na výživnom. Súd určil nedoplatok do 31.3.2013, lebo rozhodol vo veci dňa 28.3.2013, t.j. po 15 -tom dni v mesiaci. Nedoplatok za obdobie 10.12.2012 do 31.03.2013 určil v celkovej sume 371 eur, ktoré mu súd povolil splácať mesačne po 100 eur spolu s bežným výživným až do splatenia nedoplatku z dôvodu, aby nebolo ohrozené platenie bežného výživného, ktoré je prvoradé. (Výpočet nedoplatku je nasledovný: za 22 dní mesiaca december 2012 ide o nedoplatok v sume 71 eur /22/31 x 100 = 70,96, zaokrúhlene 71 eur/ + za mesiace január/2013, február 2013 a marec 2013: 3 x 100 eur = 300 eur. )
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie zo strany matky a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, pretože sa vzdali práva podať odvolanie po jeho vyhlásení.
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie otec maloletého dieťaťa do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).