Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/23/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Jánom Šulajom v právnej veci žalobcu F. K., nar. XX.XX.XXXX., bytom G. X, G. X, proti žalovanému Mgr. Štefan Marček, súdny exekútor so sídlom Jiráskova 12, Lučenec v konaní finančné zadosťučinenie

rozhodol:

Žaloba žalobcu o zaplatenie 1.500 € s a z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenie 1.500 €, pričom uviedol, že žalovaný ako poverený súdny exekútor viedol voči žalobcovi na strane povinného exekučné konanie č. D.. Exekúcia voči povinnému mala byť vykonaná spôsobmi určenými v súlade so (Exekučný poriadok). V tejto súvislosti žalovaný zablokoval majetok vo vlastníctva žalobcu, konkrétne blokácia motorového vozidla vo vlastníctve žalobcu. Exekučné konanie skončilo vrátením poverenia na vykonanie exekúcie Q. II dňa XX.XX.XXXX. Majetok vo vlastníctve žalobcu bol odblokovaný až XX.XX.XXXX, t. j. po skončení exekučného konania. Žalobca mal za to, že žalovaný konal v rozpore s a neoprávnene obmedzoval vlastnícke práva žalobcu aj po samotnom skončení exekučného konania. Dňa 08.07.2011 žalobca podal sťažnosť Slovenskej komore exekútorov ohľadom konania žalovaného. Slovenská komora exekútorov vybavila sťažnosť ako opodstatnenú. Podľa stanoviska Slovenskej komory exekútorov sťažnosti žalobcu č. XXX-XXXX-XXXX blokovaním majetku povinného po skončení exekúcie prestane byť prostriedkom na dosiahnutie účelu exekúcie, ktorým je uspokojenie pohľadávky oprávneného. Žalovaný sa vyjadril, že si je vedomý svojej chyby a je ochotný znášať spôsobenú škodu. Žalovaný ako súdny exekútor zodpovedá za svoje konanie pri vykonávaní exekučnej činnosti. Pochybenie žalovaného, ktorého sa dopustil pri výkone exekučnej činnosti napĺňa znaky nesprávneho úradného postupu orgánov verejnej moci podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. V zmysle uvedeného zákona za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosti orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Žalovaný svojim konaním naplnil skutkovú podstatu nesprávneho úradu postupu a to porušením povinnosti urobiť úkon, nečinnosťou ako aj zásahom do práv a právom chránených záujmov fyzických osôb. Listom zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalobca žalovaného k mimosúdnemu vyrovnaniu a žiadal žalovaného o náhradu škody vo výške 1.500 €.

Žalovaný uviedol, že si je vedomý skutočnosti, že došlo k určitému porušeniu právnych predpisov z jeho strany, nakoľko v zmysle právnej úpravy účinnej od 01.06.2010 bolo povinnosťou súdneho exekútora

v prípade že dôjde k ukončeniu exekúcie oznámiť túto skutočnosť príslušným policajným orgánom

- dopravnému inšpektorátu za predpokladu, že vozidlo bolo exekučne postihnuté. U žalobcu došlo k zastaveniu exekúcie uznesením ktoré bolo exekútorovi doručené, nie však právoplatné pričom na výzvu zo dňa 23.03.2011 poverenie vrátil a exekúcia sa tým pre neho skončila. Po uvedenom dátume vykonal odblokovanie vozidla čo mohlo byť okolo 02.07.2011. Je teda zrejmé, že 15 dňová lehota na odblokovanie motorového vozidla dodržaná nebola. Žalovaný uznal, že je ochotný uhradiť škodu vo výške 333 €, nakoľko skutočná škoda podľa jeho názoru u žalobcu by túto sumu nemala presiahnuť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, prečítaním stanoviska Slovenskej komory súdnych exekútorov zo dňa 30.11.2011, žiadosti o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody, návrhu na mimoriadne vyporiadanie, sťažnosti na postup súdneho exekútora, vydanie potvrdenia o hlásení straty občianskeho preukazu, oznámenia dlžníkovi, upovedomenie o začatí exekúcie, námietky premlčania exekúcie, oznámenia súdneho exekútora Mgr. Štefana Marčeka žalobcovi, uznesenia Q. zo dňa XX.XX.XXXX,. oznámenia o zastavení exekúcie a zistil tento skutkový stav:

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný Mgr. Štefan Marček viedol voči žalobcovi F. K. exekučné konanie pod č. D.. Nespornou skutočnosťou bolo, že žalovaný ako súdny exekútor vrátil poverenie na vykonanie exekúcie na výzvu súdu dňa 23.03.2011, pričom majetok vo vlastníctve žalobcu

- motorové vozidlo "odblokoval" na Krajskom dopravnom inšpektoráte v Bratislave až po dátume 02.07.2011, t. j. po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty.

Podľa , exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len "").

Podľa § 33 citovaného zákona, ak osobitný zákon 3a) neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

Podľa , na účely tohto zákona

a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,

b) orgán verejnej moci je

1. štátny orgán,

2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona, o veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, 2)

Podľa § 9 ods. 1 zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) .

Podľa § 9 ods. 2 zákona, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom Exekučným poriadkom a subsibiárne . Právny vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania sa nemôže považovať za súkromno-právny vzťah. Za porušenie povinnosti súdneho exekútora určených mu zákonom v exekučnom konaní súdny exekútor ako súkromná osoba nezodpovedá, pričom v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia za jeho pochybenie je zodpovedný štát "Slovenská republika". Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný Mgr. Štefan Marček nie je pasívne vecne legitimovaným spore, teda žaloba zo strany žalobcu nemala by byť podávaná proti súdnemu exekútorovi ale proti osobe, ktorá zodpovedá za predmetné porušenia a tým je Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Keďže žalobca podal žalobu proti subjektu, ktorý nebol pasívne vecne legitimovaný, súd žalobu zamietol, čo však v žiadnom prípade neznamená, že by skutočnosti ktoré žalobca v žalobe tvrdil, neboli skutočnosťami pravdivými a nezakladali by eventuálne právo zo zodpovednostného právneho vzťahu uplatneného voči osobe, ktorá za takéto eventuálne porušenie v zmysle zákona zodpovedá. Z uvedených dôvodov súd preto žalobu zamietol.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaný bol síce v konaní úspešný, avšak náhradu trov konania si neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Lučenci, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa ods. l v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu

(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do

rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa .

Podľa ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo

vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.