Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17P-391-2012.pdf
PDF · 72.97 KB
Case nature
Subarea
17P/391/2012
Uznesenie
Okresný súd Galanta v právnej veci navrhovateľky: F. Z., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX Š. - S., C. XXXX/X, zast. S. T., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Š. - S., C. XXXX/X, proti odporcovi: F. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX Š., Č.. V. XX, o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd schvaľuje súdny zmier nasledovného znenia :
Zvyšuje sa vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke zo sumy 126,35 eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne, kde výživné je zročné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, čím sa mení Rozsudok Okresného súdu Galanta pod č.k. 13P/109/2010 - 62 zo dňa 17.5.2010.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným súdu dňa 12.12.2012 domáhala, aby súd zvýšil výživné, ktoré je odporca povinný platiť a to zo sumy 126,35 eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne, ktorá vyživovacia povinnosť odporcu bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Galanta pod č.k. 13P/109/2010 - 62 zo dňa 17.5.2010.
Svoj návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že od poslednej úpravy výživného uplynuli takmer 3 roky, pričom navrhovateľka je študentkou X. ročníka vysokej školy, ona aj jej brat žijú v spoločnej domácnosti s matkou a jej manželom, brat je žiakom X. ročníka ZŠ, otec na jej výživu nijako inak neprispieva. O všetky potreby navrhovateľky sa stará výlučne jej matka.
Odporca súhlasil so zvýšením výživného na sumu 150,- eur mesačne, nakoľko jeho finančné pomery mu to viac nedovoľujú.
Podľa § 99 ods. 1 veta prvá a druhá O.s.p. ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť.
Podľa § 99 ods. 2 O.s.p. súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 99 ods. 4 veta prvá O.s.p. schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku.
Podľa § 62 ods. 1 až 5 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 3 ZR výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 a 2 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa § 78 ods. 1 až 3 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
V prípadoch, v ktorých to povaha vecí pripúšťa, zákon umožňuje skončenie sporu dispozitívnym úkonom účastníkov, ktorým je zmier.
Povahou veci v zmysle § 99 ods. 1 treba rozumieť predovšetkým prípustnosť hmotnoprávnej dispozície predmetom sporu účastníkmi konania.
Z hľadiska procesných dôsledkov má zmier účinky rozsudku. Preto sa vyžaduje jeho schválenie súdom. Tieto dôsledky však umožňujú súdu, aby zmier schválil iba o takom predmete konania, o akom by inak mal právomoc rozhodnúť. Ak je navrhovaný zmier v súlade s právnymi predpismi, súd ho vždy schváli (§ 99 ods. 2 a contrario). Preto nemôže zvažovať napríklad to, či zmier je rovnako výhodný pre všetkých účastníkov konania.
Z obsahu spisu a výsluchu účastníkov konania mal súd za preukázané, že navrhovateľka je dcérou odporcu. Rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 13P/109/2010 - 62 zo dňa 17.5.2010 bolo výživné otca na vtedy mal. dieťa - navrhovateľku zvýšené zo sumy 76,35 eur na sumu 126,35 eur mesačne.
Po posúdení návrhu súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného uplynuli takmer 3 roky, pričom navrhovateľka študuje v A. ročníku Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, Fakulta Agrobiológie a potravinových zdrojov. Navrhovateľka trpí akútnymi ochoreniami, je v starostlivosti imunoalergológa a kardiológa.
Matka navrhovateľky pracuje v spoločnosti JESSENIUS DC, a.s. Nitra s priemerným mesačným čistým príjmom vo výške 672,14 eur, manžel matky navrhovateľky pracuje v tej istej spoločnosti s priemerným mesačným čistým príjmom vo výške 1.124,20 eur. Otec navrhovateľky pracuje v spoločnosti VUCHT, a.s. Šaľa s priemerným mesačným čistým príjmom vo výške 549,16 eur.
Rodičia navrhovateľky majú ďalšiu vyživovaciu voči synovi O. Z.O., nar. XX.XX.XXXX.
Keďže sa v danom konaní prejednávala vec, ktorá pripúšťa schválenie zmieru, súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti uznesenia, keď účastníci konania prejavili záujem dohodnúť sa na výživnom vo výške, ako bola schválená súdom, čím sa zvýšila vyživovacia povinnosť odporcu na navrhovateľku zo sumy 126,35 eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. b/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 3 písm. h/ O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.