Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoPr-1-2013.pdf
PDF · 74.79 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoPr/1/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, JUDr. Jany Kotrčovej v právnej veci navrhovateľky Q. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., H. XXX/XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Kadlubec, Starzyk a partneri, s.r.o., so sídlom Žilina, Tvrdého 4 proti odporcovi Zariadenie pre seniorov a domov sociálnych služieb PARK, so sídlom Hviezdoslavova 918, Čadca, zastúpeného JUDr. Jozef Varmus, PhD., advokát, Advokátska kancelária VARMUS s.r.o., Palárikova 83, Čadca, IČO: 36 863 203, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu v Čadci, č.k. 11Cpr/2/2012-89 zo dňa 14. novembra 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými návrh navrhovateľky vo zvyšku zamietol a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, p o t v r d z u j e .
V ostatnej časti, pokiaľ súd určil neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru medzi účastníkmi, odvolaním nenapadnutej, p o n e c h á v a rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Čadci po tom, čo určil neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, daného navrhovateľke dňa 2. apríla 2012, zamietol jej návrh, ktorým sa domáhala neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 2. 4. 2012 a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Pri rozhodovaní v zamietavajúcej časti vychádzal z vykonaného dokazovania, keď konštatoval, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že by dohodu o skončení pracovného pomeru podpísala pod nátlakom zo strany riaditeľa, ani to, že by k podpisu tejto dohody došlo dňa 4. 4. 2012. Naopak, z výpovedí svedkov Ing. T. E., F. A. a M. A., mal preukázané, že k žiadnemu nátlaku zo strany zamestnávateľa nedošlo. Svedkyňa M. A. potvrdila, že to bola práve navrhovateľka, ktorá ju požiadala o vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru, ktorú pred ňou podpísala a následne odniesla riaditeľovi odporcu na podpis.
Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania s prihliadnutím na čiastočný úspech účastníkov v konaní.
Proti tomuto rozsudku, čo do zamietavajúcej časti, podala odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovateľka. Žiadala rozsudok prvostupňového súdu zmeniť, jej návrhu na určenie
neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 4. 4. 2012 vyhovieť a zaviazať odporcu k náhrade mzdy odo dňa, keď mu oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Zotrvávala na svojom tvrdení v tom, že dňa 2. 4. 2012 v žiadnom prípade nebola medzi ňou a odporcom uzatvorená dohoda o skončení pracovného pomeru. V tejto súvislosti poukázala na to, že každý dokument je v denníku vždy evidovaný v samostatnej kolónke, okrem záznamu pod č. 225, kedy mala za to, že výpoveď bola do denníka tendenčne dopísaná neskôr, a to dňa 4. apríla 2012, v deň, kedy bola podpísaná aj dohoda o skončení pracovného pomeru medzi navrhovateľkou a odporcom. Ak by medzi účastníkmi došlo dňa 2. apríla 2012 k uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru, bol by tento úkon zapísaný v denníku ako posledný a v samostatnej kolónke. Na preukázanie vyššie uvedeného navrhovala vykonať dôkaz dopytom na odporcu, aby predložil elektronickú evidenciu pošty, konkrétne zo dňa 2. apríla 2012, 3. apríla 2012 a 4. apríla 2012 zo systému FABA SOFT. Podľa vyjadrení zamestnancov odporcu ide o systém, v ktorom zaznamenané údaje z konkrétneho dňa nemožno dodatočne meniť, resp. ich zmenu môže vykonať len úzky okruh ľudí. O uvedenom novom dôkaznom prostriedku a jeho možnej odlišnosti s predloženým písomným denníkom nemala navrhovateľka vedomosť do skončenia dokazovania na prvom stupni.
Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Súd prvého stupňa zistil, že všetky právne akty týkajúce sa skončenia pracovného pomeru s navrhovateľkou boli zapísané do registratúrneho denníka dňom 2. 4. 2012 pod č. 215, kde je záznam - hlásenie o porušení pracovnej disciplíny. Pod č. 225 je zaznamenaná výpoveď + oboznámenie pracovníka o porušení pracovnej disciplíny. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pod záznamom výpoveď bolo zaznamenané okamžité skončenie pracovného pomeru doručované navrhovateľke. Pod č. 226 registratúrneho denníka je záznam - pracovno-právny akt, pod ktorým podľa vyjadrení svedkov bola zaznamenaná dohoda o skončení pracovného pomeru uzavretá medzi účastníkmi konania. S poukázaním na túto chronologickú postupnosť je zjavné, že najskôr bol urobený záznam pod č. 225 o okamžitom skončení pracovného pomeru a pod č. 226 záznam o uzavretí dohody. Tvrdenia navrhovateľky v odvolaní, že v krátkom časovom rozpätí nebolo objektívne možné vypracovať dohodu o skončení pracovného pomeru sú len subjektívnou úvahou navrhovateľky, ktorá nie je ničím podložená. V prípade úspechu uplatnil si trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci spolu s režijným paušálom v celkovej výške 81,46 eur.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci v zamietavajúcej časti, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Ako vyplynulo z výpovede svedkyne M. A., táto na žiadosť navrhovateľky vyhotovila dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorú dňa 2. 4. 2012 navrhovateľka podpísala a následne ju zaniesla na podpis „k štatutárovi“, ktorý ju podpísal a súhlasil s ňou.
Za takéhoto stavu potom ani odvolaciemu súdu neprislúchalo vyhodnotiť vykonané dokazovanie inak, než ho vyhodnotil súd prvého stupňa a rozsudok v zamietavajúcej časti ako vecne správny potvrdil.
Pokiaľ by i následne nedošlo k zápisu dohody do elektronickej evidencie pošty odporcu, táto skutočnosť sama o sebe nemá vplyv na posúdenie platnosti dohody o skončení pracovného pomeru medzi účastníkmi, a preto ani odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie dopytom na odporcu (svedkyňa, ktorá bola poučená zo strany prvostupňového súdu o následkoch krivej výpovede, jednoznačne uviedla kedy a za akých okolností k podpisu dohody došlo).
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 150 O.s.p. s použitím ust.
§ 224 ods. 1 O.s.p. a nepriznal odporcovi náhradu trov odvolacieho konania, i keď mal v odvolacom konaní úspech, keď prihliadol na okolnosti celej prejednávanej veci, kedy s navrhovateľkou bol neplatne rozviazaný pracovný pomer okamžitým skončením, ako i na okolnosti na strane účastníkov konania, lebo mal za to, že znášanie trov právneho zastúpenia vo výške 81,46 eur nemôže spôsobiť odporcovi ako právnickej osobe vážnejšie existenčné problémy.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.