Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3Co-368-2011.pdf
PDF · 80.16 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/368/2011
Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a sudcov JUDr. Ladislav Duditša a JUDr. Evy Feťkovej, v právnej veci žalobcu B. C. B..T..Y.. so sídlom v K., P. X, proti žalovanému V. V., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v R., Q..H. XX, právne zastúpenému V.. T. S., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v K., S. XX, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 28.júla 2011, č.k. 2C 217/2010-68 v spojení s opravným uznesením z 21. septembra 2011, č.k. 2C 217/2010-74 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v sume 64,41 eur na účet jeho právneho zástupcu Q.. T. S. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 28.júla 2011, č.k. 2C 217/2010-68 v spojení s opravným uznesením z 21. septembra 2011, č.k. 2C 217/2010-74 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané mu listom žalovaného zo 16.marca 2010 je neplatné. Ďalej súd prvého stupňa žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 240,90 eur na účet V.. T. S. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Na zdôvodnenie svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že žalobca uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu z 1.júla 2003 na dobu neurčitú s nástupným dňom 1.7.2003, druh práce - vodič v nákladnej medzinárodnej kamiónovej doprave. Žalovaný písomným podaním z 1. februára 2010, doručeným žalobcovi 22. februára 2010, dal výpoveď z pracovného pomeru ku dňu 30. apríla 2010. Žalobca písomne žalovanému oznámil, že výpovedná doba končí 30. apríla 2010. Následne 19.marca 2010 bolo žalobcovi zo strany žalovaného doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo 16.marca 2010 z dôvodu uvedeného v ust. § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce s textom : „Keďže do dnešného dňa, t.j. 16.3.2010, mi mzda vyplatená nebola, okamžite končím pracovný pomer podľa § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce“. Súd poukázal na to, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že mzda za mesiac január 2010 bola splatná do konca februára 2010. Mzda mala byť žalovanému vyplatená najneskôr do 15.3.2010. Žalovanému uvedený deň nebola pripísaná na jeho účet žiadna suma od žalobcu. Suma 637,80, ktorú žalobca považuje za mzdu za mesiac január 2010, bola žalovanému preukázateľne pripísaná na účet až 16.3.2010. Poukázanie a vyplatenie mzdy však nie je totožné, nakoľko za vyplatenie mzdy možno považovať iba to, ak sa mzda dostane do fyzickej dispozície jej prijímateľa, v danom prípade žalovaného. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 37, § 69 ods. 1 písm. b/, ods. 3, ďalej na ust. § 77 a § 129 ods. 1 Zákonníka práce a dospel k záveru, že v danom prípade začala plynúť 1. marca 2010 o 00.hod. 15 -dňová lehota k splatnosti mzdy za mesiac január 2010 a uplynula o
24.00 hod. 15. marca 2010. V nasledujúci deň 16. marca 2010 o 00.00 hod. začal žalovanému plynúť prvý deň lehoty podľa ust. § 69 ods. 3 Zákonníka práce na okamžité skončenie pracovného pomeru, pre ktoré sa aj rozhodol. Skutočnosť, že mzda v tejto lehote sa dostala do fyzickej dispozície žalovaného, nie je z hľadiska oprávnenosti okamžitého skončenia pracovného pomeru dôležitá. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh žalobcu zamietol.
Rozhodnutie o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil podľa zásady úspechu uvedenej v § 142 ods. 1 O.s.p., pričom žalovanému priznal plnú náhradu trov konania vo výške 240,90 eur za 3 úkony právnej pomoci po 55,49 eur za prípravu a prevzatie, vyjadrenie k žalobe, účasť na pojednávaní 7.4.2011, 2x režijný paušál 7,21 eur, 1x režijný paušál 7,41 eur, náhradu za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. za cestu na pojednávanie 7.4.2011 na trase Košice - Spišská Nová Ves a späť, 2 hodiny /0,5 = 4 polhodiny x 12,04 eur, celkom 48,08 eur, ďalej náhradu cestovných výdavkov advokáta podľa § 15 písm. a/ citovanej vyhlášky za cestu na pojednávanie v uvedený deň vo výške 4,52 eur.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne, aby ho zmenil a žalobe vyhovel. Uplatnil zároveň trovy konania.
Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/, O.s.p..
Na zdôvodnenie svojho odvolania žalobca uviedol, že s názorom konajúceho súdu o určení lehoty splatnosti mzdy a lehoty na skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného sa nestotožňuje. Žalovaný 19. marca 2010 doručil žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru, v ktorom bol dôvod okamžitého skončenia uvedený v § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Žalovaný ako skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru uvádza, že mu do dnešného, t.j. 16.3.2010 nebola vyplatená mzda. S tvrdením žalovaného o nevyplatení mzdy v zákonnej lehote žalobca nesúhlasí, keďže mzda splatná 28.2.2010 zo strany žalobcu bola žalovanému vyplatená 15.3.2010, teda v zákonom stanovenej lehote.
K odvolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.
Na zdôvodnenie svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že z predloženého bankového výpisu z účtu žalovaného jednoznačne vyplýva, že mzda za mesiac január 2010 mu bola na jeho bankový účet pripísaná až 16.3.2010, t.j. po uplynutí 15 dní odo dňa jej splatnosti. Preto opätovne poukazuje na ust. § 69 ods. 3 a § 37 Zákonníka práce, v zmysle ktorých sú aj ďalšie závery o začiatku a plynutí lehoty na vyplatenie mzdy a okamžité skončenie pracovného pomeru, zo strany súdu prvého stupňa správne a zákonné.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok podľa § 212 ods. 1 až 3 O.s.p., ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 204 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil v zmysle § 156 ods. 1 O.s.p..
Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/, d/, f/ O.s.p..
Dôvody, pre ktoré odvolateľ napáda rozhodnutie súdu môžu byť formálnej aj materiálnej povahy. O formálne nedostatky pôjde vtedy, ak sa vytýka napr. nedostatočné zistenie skutkového stavu. O materiálne nedostatky rozhodnutia pôjde vtedy, ak sa vytýka nesprávny výklad, či uplatnenie normy hmotného práva a pod..
Inou vadou podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 221 ods. 1, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení, sa týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 až 135 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli najavo počas konania. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. spočíva v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil správny predpis, ale nesprávne ho interpretoval.
Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú dané. Súd prvého stupňa na prejednávanú vec aplikoval relevantné ustanovenia Zákonníka práce, pričom sa zaoberal veľmi podrobne každou okolnosťou, ktorá bola pre rozhodnutie vo veci podstatná.
Odvolací súd preto poukazuje na písomné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa je jasné, logické a presvedčivé. Jednotlivé skutkové zistenia vyplývajú z vykonaného dokazovania, tieto skutkové zistenia boli jednotlivo súdom prvého stupňa preskúmavané vo vzťahu k tomu, či boli relevantné pre rozhodnutie o nároku žalobcu na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného, pričom súd prvého stupňa zaujal ku všetkým skutočnostiam jednoznačné stanovisko. Odvolacie námietky žalobcu nepovažuje odvolací súd za dôvodné, keďže súd prvého stupňa sa s týmito náležitým spôsobom vysporiadal.
Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní opakovane poukazuje na skutočnosti a svoje právne závery, zhodne ako ich uplatnil v priebehu konania na súde prvého stupňa, odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade lehota splatnosti mzdy žalovaného je lehotou hmotnoprávnou. Z uvedeného preto vyplýva, že nepostačuje poukázanie mzdy žalovanému v posledný deň lehoty, ale predpokladom naplnenia Zákonníka práce v ust. § 37 je, aby mzda v uvedený deň, t.j. v danom prípadne v posledný deň lehoty splatnosti, došla na účet žalovaného, resp. fyzicky do jeho dispozície. Keďže sa tak v preskúmavanej veci nestalo, rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne a zákonné.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, s poukázaním na citované zákonné ustanovenia, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhrada bola priznaná úspešnému žalovanému. Trovy odvolacieho konania žalovanému vznikli na trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby á 57,-eur, 1x režijný paušál 7,41 eur, podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (§ 11 ods. 1 písm. a/ a § 16 ods. 3 ).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.