Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_6Co-8-2013.pdf
PDF · 88.82 KB
Case nature
Subarea
6Co/8/2013
Rozhodnutie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ a advokát Mgr. Tomáš Kušnír, proti žalovanému: M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., V. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, zastúpeného : AK HKP Legal s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, IČO: 36 727 334 o zaplatenie 2.720,70 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany z 13. septembra 2012, č. k. 7C/86/2012-83, vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, takto
rozhodol:
Odvolací súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a súčasne žalobcovi vrátil zaplatený súdny poplatok v sume 156,37 eura po právoplatnosti rozhodnutia v zmysle § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/1992 Zb., o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal s odkazom na ust. § 146 ods. 2 a § 150 OSP. Zastavené konanie odôvodnil späťvzatím návrhu žalobcom podľa § 96 ods. 1 OSP. V odôvodnení uviedol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú. Nepriznal náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi, nakoľko právny zástupca nevykonal také úkony, ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Spotrebiteľské združenie musí byť samo z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka považoval za nehospodárne a trovy neúčelne vynaložené. Okrem toho, vedľajší účastník vstúpil do konania skôr, ako sa stihol s návrhom oboznámiť a poukazuje na nález ÚS SR II. ÚS 78/03 v zmysle ktorého súd tým, že nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, neporušil základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa článku 47 ods. 2, 3 Ústavy SR.
Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník, domáhajúc sa jeho zmeny a priznania náhrady trov konania, alebo zrušenia a vrátenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 87,84 eura. V dôvodoch svojho odvolania namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď prvostupňový súd vo veci rozhodol s poukazom na ust. § 150 ods. 1 OSP. Uviedol, že citované ustanovenie si vyžaduje celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Uznesenie
prvostupňového súdu neobsahuje dôvody, pre ktoré by mala byť aplikácia ust. § 150 ods. 1 OSP dôvodná a správna. V danom prípade mal prvostupňový súd rozhodnúť o trovách konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta OSP a zisťovať, či návrh na začatie konania bol podaný dôvodne a žalobca svojim podaním nezavinil zastavenie konania. Žalobca tým, že vzal žalobu v celom rozsahu späť zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, pričom sa tak nestalo pre správanie žalovaného. Vedľajšiemu účastníkovi vznikli trovy konania z titulu právneho zastúpenia právnym zástupcom. Napriek tomu nebol vyzvaný na ich vyčíslenie. Ďalej poukázal na ust. § 93 ods. 4 OSP z ktorého vyplýva, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinností ako účastník konania. Rozhodnutie prvostupňového súdu považoval za nedostatočne odôvodnené a nepresvedčivé. Súd prvého stupňa svojim rozhodnutím poprel rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní, zasiahol do jeho procesných práv a znemožnil mu tak reálny výkon úloh vymedzeným mu zákonom. Spochybnením opodstatnenosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces zahŕňajúceho okrem iného aj tzv. princíp rovností zbraní. Námietka premlčania nebola daná zo strany hlavného účastníka a nemohla byť daná ani zo strany súdu. Bez vznesenia námietky premlčania vedľajším účastníkom by v danom konaní nemohlo byť na ňu zo strany súdu prihliadnuté, pričom je možné aj pravdepodobné, že hlavný účastník by bol vo veci neúspešný obdobne, ako boli neúspešní mnohí ďalší spotrebitelia, od ktorých žalobca vymáhal premlčané nároky v prevažnej väčšine zo spotrebiteľských zmlúv, ktoré naviac obsahovali aj neprijateľné podmienky.
K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa písomne vyjadril žalobca. Zaujal názor, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Uviedol, že podľa údajov registrácie Ministerstvom spravodlivosti SR samotné združenie má v radoch členov, ktorí majú právnické vzdelanie, a že združenia na ochranu spotrebiteľa majú podľa § 25 zák. č. 250/2007 Z.z. možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Dodal, že má z vlastných skúseností vedomosť, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaných, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Mal za zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie nemalo žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Argumentoval, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa, pričom konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania. K návrhu na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ uviedol, že je nedôvodný a nespĺňa podmienky prejudiciálneho konania vzhľadom na to, že v každom jednotlivom prípade je nevyhnutné posudzovať účelnosť vynaložených trov konania. Mal navyše za to, že Súdny dvor nemôže v žiadnom prípade vykladať vnútroštátne právo alebo posudzovať jeho platnosť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 75,88 eura (66,73 eura - polovica úkonu právnej služby + 9,16 eura - režijný paušál).
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka a konanie, ktoré mu predchádzalo, byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1, § 213 ods. 1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. V nenapadnutých častiach, týkajúcich sa zastavenia konania, vrátenia súdneho poplatku a náhrady trov konania žalovaného nadobudlo uznesenie právoplatnosť.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie.
Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 201 OSP, účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.
Podľa § 93 ods. 2 OSP, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3 OSP). V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení, všetkých okolností (§ 93 ods. 4 OSP). Z vyššie citovaného ustanovenia § 93 ods. 3 OSP možno vyvodiť, že tretia osoba sa stáva vedľajším účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje do konania na strane niektorého z účastníkov. Cieľom novej právnej úpravy bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia.
Právo spotrebiteľov združovať sa s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov vyplýva z § 3 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o ochrane spotrebiteľa“). Takto založené združenie sa môže na súde podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav rovnako, ako sám spotrebiteľ. Právo spotrebiteľov teda môže združenie chrániť tým, že samo podá návrh na súd proti porušiteľovi práva, môže podľa § 26 ods. 5 OSP zastupovať účastníka na základe plnomocenstva alebo môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 OSP. Postavenie vedľajšieho účastníka je charakterizované rovnakými procesnými právami a povinnosťami ako účastníka, na stranu ktorého sa pripojil alebo na strane ktorého vystupuje. Jeho postavenie je odlišné tým, že i keď koná vlastným menom, jeho postavenie je čiastočne obmedzené postavením účastníka, ktorý je dominus litis. Ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca účastníka, alebo vedľajší účastník na strane spotrebiteľa zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa.
Nakoľko zastavil súd prvého stupňa konanie z dôvodu späťvzatia žaloby, musel sa odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať použitím § 146 ods. 2 OSP a skutočnosťou, či niektorý z účastníkov zavinil zastavenie konania. Zavinenie posudzoval výlučne z procesného hľadiska, teda podľa procesného výsledku. V prípade, ak by bolo zastavenie konania zavinené účastníkom konania, súd musí priznať ostatným účastníkom náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložili na uplatňovanie alebo bránenie práva. Žalovanému odvolací súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli. Z obsahu spisu je zrejmé, že v predmetnej veci vstúpil vedľajší účastník do konania podaním zo dňa 25.04.2012, doručené Okresnému súdu Nitra dňa 10.05.2012. V tomto podaní Spotrebiteľské združenie OSA oznámilo svoj vstup do konania podľa § 93 ods. 2 OSP, ako vedľajší účastník na podporu žalovaného a súčasne požadoval náhradu trov konania. Odvolací súd konštatoval, že v dôsledku skutočnosti, že vedľajší účastník vystupoval na strane žalovaného a k zastaveniu konania došlo z dôvodu zavinenia žalobcu, pre späťvzatie žaloby na začatie konania, by bol žalobca povinný uhradiť trovy konania žalovaného a vedľajšiemu účastníkovi, ktorý zdieľa postavenie účastníka, na ktorého stranu do konania vstúpil. Právny zástupca vedľajšieho účastníka si vyúčtoval trovy právneho zastupovania vo výške 333,02 eura. Odvolací súd podrobil priznanie trov konania vedľajšiemu účastníkovi skúmaniu z hľadiska ich účelnosti. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc. Podľa čl. 47 Ústavy SR, má každý právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, a preto žalovanému nič nebránilo dať sa zastúpiť advokátom, ktorého si sám zvolí. Nie je účelné ani nevyhnutné, aby robil vedľajší účastník v tomto procese „prostredníka“, vzhľadom na skutočnosť, že evidentne sám žalovanému pomôcť nevie, i keď bol za týmto účelom založený. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok, a aj v prípade, ak má účastník nárok na náhradu trov konania, každý úkon a každé platenie trov treba posudzovať samostatne. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom
k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Odvolací súd poukázal na to, že cieľom Spotrebiteľského združenia OSA je podľa stanov kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšie účastníka. Dospel k záveru, že samotné združenie je vytvorené za účelom ochrany spotrebiteľa, a preto by malo byť spôsobilé chrániť práva a záujmy spotrebiteľa bez ďalšej pomoci zo strany advokátov. Toto právo mu neupiera, iba konštatuje, že tieto finančné prostriedky nepovažuje za účelné vynaložené na uplatňovanie a bránenie práva. Ak sa vedľajší účastník aj napriek uvedeným skutočnostiam dal v konaní zastúpiť advokátom, je to jeho voľba, ale bez práva na náhradu trov konania. Takéto zastúpenie združenia na ochranu spotrebiteľa je v rozpore so základnými princípmi, pre ktoré boli združenia vytvorené a zástupcom vyúčtované trovy konania preto považoval za neetické, keď zástupca vedľajšieho účastníka si účtoval trovy konania za úkon prípravy a prevzatie zastúpenia, keď z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že pri vstupe do konania o danom spore nemal žiadnu vedomosť a o jeho vstupe do konania nemal vedomosť ani žalovaný, na strane ktorej vedľajší účastník vystupuje. Je nutné prihliadnuť aj na skutočnosť, že vedľajší účastník vstúpil do konania bez ohľadu na vôľu žalovanej strany, ktorej záujmy mal hájiť v danom spore a bez toho, aby mal náležitú vedomosť, odhliadnuc od spisovej značky a mena účastníka konania, o skutkovom stave danej veci, z čoho možno vyvodiť záver, že uvedený vstup do konania je paušálny a vedľajší účastník tak postupuje aj v stovke ďalších prípadov. Z takto vyčíslených trov právneho zastúpenia, ktoré si vedľajší účastník uplatnil už pri oznámení o vstupe do konania a hromadného vstupu združenia na ochranu spotrebiteľa zastúpenom advokátskou kanceláriou, skôr navodzuje dojem, že jeho účelom nebola ochrana samotného spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP.
Žalobcovi, ako úspešnému účastníkovi v odvolacom konaní, odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože ich nepovažoval za účelne vynaložené. Už vo svojom podaní zo dňa 27.08.2012 (v spise na č.l. 73-75) okrem jednej vety, že berie návrh späť v celom rozsahu, sa zaoberal priznaním resp., nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi a veľmi podrobne rozoberal skutkovú aj právnu situáciu. V písomnom vyjadrení k odvolaniu riešil tú istú situáciu opakovane, a preto mu za tento úkon odvolací súd nepriznal náhradu trov konania, pretože ho považoval za nadbytočný a účelový.
Odvolací súd návrh na prerušenie konania v zmysle citovaného zákonného ustanovenia zamietol. Podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní európskej únie, Súdny dvor Európskej únie (ďalej len "ZFEU") má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú : a) výkladu zmlúv, b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr únie. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym orgánom a tento orgán usúdil, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol. V druhej vete v článku 267 ZFEU je zakotvená povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu, proti ktorého rozhodnutiu nie je opravný prostriedok prípustný, požiadať Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Túto povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke nemožno vykladať absolútne, t. j., že vnútroštátny súdny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke v zmysle článku 267 ZFEU. V danej veci nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva, nakoľko právna úprava vnútroštátneho slovenského práva dostatočným spôsobom v danej veci umožňuje spotrebiteľskému združeniu plnohodnotné zastúpenie vrátanie priznania náhrady trov konania, pričom je potrebné rozlišovať právo na náhradu trov konania a právo na priznanie účelne vynaložených trov konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.