Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Co-76-2013.pdf
PDF · 93.08 KB
Case nature
Subarea
4Co/76/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom Údernícka 5, Bratislava, zastúpeného E. C., s. r. o., so sídlom X. X, K. proti odporcovi Z. K., naposledy bytom A., I. XX/XX, t. č. pobytom na neznámom mieste, občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: J. G. so sídlom O., Z. XX, IČO XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Q. R., advokátom, Q., o zaplatenie 598,46 Eur a príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 4C/65/2012-66 zo dňa 19. októbra 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov odvolacieho konania - trov právneho zastúpenia vo výške 19,33 Eur, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Q. R., advokáta, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXXXX., do troch dní.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania 94,94 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku v sume 28,87 Eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ návrhom, podaným dňa 03.10.2011 prostredníctvom splnomocneného zástupcu žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie 598,46 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 598,46 Eur od 09.12.2006 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2006, uzavretej medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO 31 320 155 a navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Postupca a odporca uzatvorili dňa 01.06. 2006 Zmluvu k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka 1841686654 v znení jej dodatkov, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a. s. pre depozitné produkty. Podľa navrhovateľa predmetná zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 - 507 ObZ. Vzhľadom na to, že odporca využil povolené prečerpanie na účte, prípadne sa dostal do nepovoleného prečerpania na účte, pričom splátky úveru neuhradil riadne a včas, navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 598,46 v súlade s výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu, ktorým postupca VÚB, a. s. deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavuje aktuálny záväzok toho ktorého dlžníka ku dňu postúpenia pohľadávok, resp. k rozhodujúcemu dátumu v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania od 09.12.2006, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Za rozhodujúci dátum pre určenie základnej úrokovej sadzby NBS, resp. ECB považuje navrhovateľ deň 27.08.2005, t. j. deň nasledujúci po dátume splatnosti tak, ako je uvedený vo výpise z účtovných kníh peňažného ústavu. Navrhovateľ si zároveň uplatnil náhradu trov konania. Vo veci bol tunajším súdom pod č. k. 15Ro/247/2011- 23 zo dňa 05.10.2011 vydaný platobný rozkaz, ktorý bol uznesením tunajšieho súdu dňa 27.03.2012
zrušený podľa § 173 ods. 2 O.s.p. Do tohto konania dňa 27.09.2012 vstúpil vedľajší účastník na strane odporcu J., so sídlom O., Z. XX, IČO XX XXX XXX. Vedľajší účastník je vo veci zastúpený JUDr. Q. R., advokátom, Q.. Po doručení návrhu vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa tento prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu vyjadril k návrhu, a to podaním zo dňa 08.10.2012. Vo svojom podaní poukázal na to, že v danom prípade v tejto veci ide o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Navrhovateľ zmluvu vypovedal výpoveďou zo dňa 26.08.2005 a uplatnená suma sa stala splatnou najneskôr 30.09.2005. Nárok navrhovateľa sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe. Keďže nárok navrhovateľa sa stal splatným najneskôr 30.09.2005 a návrh podal 03.10.2011, je jeho nárok premlčaný. Vedľajší účastník vznáša námietku premlčania a navrhuje návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Vedľajší účastník si uplatnil náhradu trov konania celkom vo výške 94,94 Eur, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia - prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 08.10.2012 po 39,84 Eur a režijného paušálu za dva úkony po 7,63 Eur. Skôr, než začalo pojednávanie, navrhovateľ svoj návrh vzal späť v celom rozsahu, konanie žiadal zastaviť, o náhrade trov konania žiadal rozhodnúť podľa § 150 O.s.p. a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať. Vzhľadom na späťvzatie celkom súd konanie zastavil, rozhodol tak podľa § 96 ods. 1 O.s.p. O vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi súd rozhodol podľa § 11 ods. 3,4 Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok z návrhu vo výške 35,50 Eur, návrh vzal späť pred prvým pojednávaním, preto sa mu vracia súdny poplatok, ale krátený o 6,63 Eur, t. j. vo výške 28,87 Eur. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §-u 146 ods.2 veta prvá O.s.p. V zásade v súlade s § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Ustanovenie § 146 vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci, vyjadrenej v ustanovení § 142 O.s.p. Ak bol vzatý návrh späť celkom, súd konanie zastaví, teda k zastaveniu konania môže dôjsť aj z dôvodu podľa § 96 O.s.p. Ustanovenie § 146 ods. 2 vyvažuje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia podľa prvej vety § 146 ods. 2 sa hodnotí iba podľa procesného výsledku, veta druhá tohto ustanovenia je výnimkou z aplikácie § 146 ods. 2 vety prvej. Navrhovateľ zdôvodnil svoj návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 150 O.s.p. tým, že navrhovateľ nevidí význam v právnom zastúpení združenia na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Navrhovateľ spochybňuje nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom. Nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Vedľajší účastník je združením založeným na ochranu spotrebiteľa, a teda prioritne sa predpokladá pomoc zo strany zduženia založeného za týmto účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu zduženia. Účelom združení na ochranu spotrebiteľa je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Poukázal na § 25 ods. 1, 2 zákona č. 250/2007 Z. z., upravujúci, kedy môže združenie podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, alebo kedy môže byť účastníkom konania, a že združenie môže na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa. V danej veci však o takýto prípad nejde. Súd má v procesnej rovine poskytovať spotrebiteľovi ochranu, skúmať napríklad, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje ustanovenie, ktoré spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Navrhovateľ zastáva názor, že ak sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta (splnomocniť ho na zastupovanie v tisíckach sporov), do ktorých hromadne vstupuje, musí trovy právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov. V opačnom prípade jeho konanie vytvára dojem účelovosti. Účelom právneho zastúpenia je predovšetkým zastupovanie záujmov svojho klienta, ale v danom prípade právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné, neúčelové a nehospodárne, keďže združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania. Navrhovateľ namieta úkon právnej služby prevzatie a príprava právneho zastúpenia, nakoľko mu nie je zrejmé, akým spôsobom sa právny zástupca oboznámil so spisovým materiálom. Navyše vyjadrenia právneho zástupcu v konaní sú zhodné s vyjadreniami v iných konaniach (len vpisovanie do kontextu). Z procesného hľadiska zásadne platí, že ak navrhovateľ vezme návrh späť, zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. V danom prípade navrhovateľ vzal návrh späť chronologicky po tom, čo do konania vstúpil vedľajší účastník na strane odporcu a po vznesení námietky premlčania vedľajším účastníkom na strane odporcu. Aj keď navrhovateľ dôvod späťvzatia návrhu
vo svojom podaní, ktorým vzal návrh späť v celom rozsahu, neuviedol, faktom zostáva, že sa tak stalo po vznesení námietky premlčania vedľajším účastníkom na strane odporcu. Súd mal za to, že v takomto prípade vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcom na strane odporcu patrí náhrada trov konania, ktorú mu je povinný nahradiť ten, kto zavinil zastavenie konania, t. j. v tomto prípade navrhovateľ. Nemožno prijať záver, že vedľajší účastník ako združenie založené na ochranu spotrebiteľa si nemôže zvoliť splnomocneného zástupcu. Ustanovenie § 24 O.s.p. upravuje možnosť účastníkovi dať sa v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ide o zastúpenie účastníkov na základe plnomocenstva. Toto ustanovenie neobmedzuje nijakým spôsobom osobu účastníka, ktorá si volí zástupcu (druhom, profesiou, postavením a podobne). Možno to vyvodiť z právnej úpravy, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie (§ 18 veta prvá O.s.p.) a účastníkom môže byť fyzická či právnická osoba. V zmysle § 25 ods. 1 veta prvá O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Je pravdou, že v zmysle § 25 ods. 1, 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, za podmienok uvedených v tomto zákone, môže združenie podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, alebo môže byť účastníkom konania, alebo môže na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa, ale na strane druhej v súlade § 3 ods. 4 tohto zákona má každý spotrebiteľ právo združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade s právom chrániť a presadzovať záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov. S poukazom na horeuvedené bol súd toho názoru, že v tomto prípade má v zásade vedľajší účastník právo na náhradu trov konania. Inou otázkou je, či uplatnené trovy konania - trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne. V tomto prípade je súd toho názoru, že vedľajšiemu účastníkovi patrí právo na náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia a ním vykonané úkony v tejto veci považuje za účelne vynaložené. Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z. z., a to za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a/ uvedenej vyhlášky) a za písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k návrhu zo dňa 08.10.2012 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z. z.).Vyjadrenie zo dňa 08.10.2012 je vyjadrením k návrhu v tejto konkrétnej veci po jeho doručení zástupcovi vedľajšieho účastníka. Priznané trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za horeuvedené dva úkony právnej služby po 39,84 Eur ( z tarifnej hodnoty 598,46 Eur, režijného paušálu za dva úkony po 7,63 Eur. Trovy právneho zastúpenia sú vyčíslené v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z. z. a sú spolu vo výške 94,94 Eur.
Proti tomuto uzneseniu v časti vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby krajský súd uznesenie okresného súdu v tejto časti zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania 19,12 Eur. Uviedol, že cieľom vedľajšieho účastníka je kolektívna ochrana spotrebiteľov. Zastával názor, že vedľajší účastník, združenie na ochranu spotrebiteľa, musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Samotné združenia majú vo svojich radoch členov, ktorí majú právnické vzdelanie. Združenia na ochranu spotrebiteľa pritom môžu podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. využívať aj podporu ministerstva. V tomto smere poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5Co 26/2012 a 3Cob 259/2011. Navrhovateľ bol názoru, že trovy vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p. V súvislosti s trovami vedľajšieho účastníka poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16C/100/2012 a Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16Co/100/2012.
Vedľajší účastník využil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu, a vo svojom písomnom stanovisku žiadal uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť a zaviazať žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania. Namietal, že združenie ako právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľov vstúpilo legitímne v súlade s § 93 ods. 2, 3 O.s.p. z vlastného podnetu do predmetného spotrebiteľského sporu v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa. Spotrebiteľ bol v predmetnej veci úspešný v dôsledku aktivity vedľajšieho účastníka, a teda z hľadiska samotného cieľa a poslania činnosti združenia, ktorým je ochrana spotrebiteľa, sú trovy konania objektívne účelné. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vo všeobecnosti odvodiť z čl. 47 ods. 2 ústavy SR, v zmysle ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Nesúhlasil s argumentom navrhovateľa, že vedľajší účastník musí mať zo svojej podstaty odborný
aparát na poskytnutie právnej pomoci spotrebiteľom. Uviedol, že vedľajší účastník, ako občianske združenie, zložené prevažne z laikov v oblasti práva, je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov a vystupovať proti dodávateľovi na základe princípu "rovnosť zbraní". Vedľajšiemu účastníkovi vznikli v konaní trovy z titulu právneho zastupovania právnym zástupcom podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 27,73 Eur.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi) podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 O.s.p.). Ak však súd zastavuje konanie, pri rozhodovaní o náhrade trov konania zisťuje, či niektorý z účastníkov konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zastavenie konania po späťvzatí návrhu, ku ktorému došlo pre správanie odporcu, pričom návrh bol podaný dôvodne, zakladá právo navrhovateľa na náhradu trov zastaveného konania. Dôvodnosť návrhu sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, či odporca splní to, čoho sa navrhovateľ domáha, a len preto navrhovateľ vezme návrh späť. Zavinenie navrhovateľa zase môže spočívať v tom, že podal návrh napríklad napriek tomu, že dlh bol splnený, a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu, alebo v tom, že návrh vzal späť bez toho, aby odporca splnil to, čoho sa návrhom domáhal, prípadne z iných dôvodov.
V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny v sume 598,46 Eur s príslušenstvom. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 18.10.2012, vzal navrhovateľ svoj návrh v celom rozsahu späť bez bližšieho odôvodenia a žiadal konanie zastaviť. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že dôvodom zastavenia konania voči odporcovi bolo späťvzatie návrhu, pričom navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť bez toho, že by odporca splnil to, čoho sa podaným návrhom voči nemu domáhal. Preto v zmysle ust. § 146 ods. 2 vetá prvá O.s.p. je navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania. Odporcovi preukázateľne žiadne trovy nevznikli, a preto mu ich súd prvého stupňa nepriznal.
Čo sa týka náhrady trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 94,94 Eur. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, článok 47, ods. 2. V danej veci vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany spotrebiteľa - odporcu. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že vedľajší účastník do konania riadne vstúpil, jeho právny zástupca zastúpenie riadne prevzal a dňa 10.10.2012 doručil súdu písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konania, v ktorom právne kvalifikovane vzniesol námietku premlčania, preto nie je dôvod na nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia. V konaní na strane vedľajšieho účastníka odvolací súd nevzhliadol ani dôvod na aplikáciu ust. § 150 O.s.p., ako to v odvolaní navrhol navrhovateľ.
Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,33 Eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 94,94 Eur, predstavujúca náhradu trov konania, a preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho konania, spočívajúca v odmene za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci 16,60 Eur, znížená na polovicu základnej sadzby, t.j. 8,30 Eur za podanie vyjadrenia dňa 28.01.2013, režijný paušál 7,81 Eur + 20 % DPH z odmeny a náhrad, t.j. 3,22 Eur, spolu trovy odvolacieho konania vo výške 19,33 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .