Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_6CoE-202-2012.pdf
PDF · 73.48 KB
Case nature
Subarea
6CoE/202/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávnenej: Sociálna poisťovňa a. s., pobočka Galanta, so sídlom Z. Kodálya 1629/48, Galanta, IČO: 30 807 484, proti povinnému: T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. M. XXX/X, B., o náhrade trov súdnemu exekútorovi, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 16Er/1493/2011 - 23 zo dňa 05.01.2012, EX 2760/2011 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú, následne exekúciu zastavil a rozhodol, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 197,78 eur. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože v danom prípade bola exekúcia začatá neoprávnene nakoľko v čase začatia exekučného konania, ktoré malo byť podkladom nebolo ešte právoplatné a vykonateľné. Prvostupňový súd mal preukázané, že rozhodnutie ktoré je exekučným titulom a síce rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Galanta č. k. 7202-7/2011-Ga zo dňa 08.06.2011 bolo riadne v zmysle ustanovení zákona o sociálnom poistení napadnuté opravným prostriedkom - odvolaním. Rozhodnutie druhostupňového orgánu nadobudlo právoplatnosť dňa 04.11.2011 čím právoplatnosť nadobudlo aj rozhodnutie prvostupňového orgánu. Povinný svoju pohľadávku voči oprávnenému uhradil 18.11.2011, teda splnil svoju povinnosť riadne a včas. Prvostupňový súd uviedol, že v tomto prípade k začatiu exekúcie nemalo vôbec dôjsť, nakoľko v čase jej začatia exekučný titul, ktorý mal byť podkladom na jej vykonanie nenadobudol ešte právoplatnosť a teda ani vykonateľnosť. Prvostupňový súd rozhodol aj o náhrade trov exekúcie pričom vychádzal z ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože konaním oprávneného došlo k neoprávnenému začatiu exekúcie, nakoľko neboli splnené všetky zákonné podmienky potrebné na začatie exekúcie. Oprávnený nesprávne vyznačil na exekučnom titule dátum jeho právoplatnosti a vykonateľnosti. V napadnutom prvostupňový súd rozhodol s poukazom na ust. § 200 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku o trovách exekúcie a v zmysle vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška") tak, že priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 197,78 eur, pričom uviedol, že trovy exekúcie pozostávajú z odmeny v zmysle § 5 ods.1,2 cit. vyhlášky vo výške 169,82 eur spolu s DPH, podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky z náhrady za hotové výdavky vo výške 27,96 eur.
Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal oprávnený odvolanie proti výroku o náhrade trov exekučného konania. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že prvostupňový súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vypočítanú podľa § 5 ods. 1, ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. s odôvodnení na oznámenie súdneho exekútora o upustení od exekúcie. Oprávnený poukazuje, že rozpor vznikol vo výrokovej časti uznesenia, v ktorom prvostupňový súd rozhodol o zastavení exekúcie z dôvodu neprípustnosti, ku ktorej došlo zavinením oprávneného. Oprávnený zdôrazňuje, že vyčíslenie trov exekúcie je v rozpore s dôvodom zastavenia exekúcie a taktiež poukazuje na výšku priznaných trov exekúcie, ktoré vysoko prevyšujú nevyhnutné trovy exekúcie, ktoré mali byť priznané v zmysle
ustanovenia § 14, § 15 vyhlášky č. 288/19995 Z. z.. Zároveň namieta oprávnený výšku vyčíslenia hotových výdavkov na vyúčtovanie spotrebného materiálu.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku a § 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku, § 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je v časti trov exekúcie dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je v tejto časti vecne správne.
Prvostupňový súd uznesením zo dňa 05.01.2012 č. k. 16Er/1493/2011-23, ktoré vydal súdny úradník podnetu exekútora na upustenie od exekúcie vyhovel a exekučné konanie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku zastavil a exekúciu vyhlásil za neprípustnú, súčasne zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania vo výške 197,78 eur.
Odvolací súd konštatuje, že na základe odvolania oprávneného je predmetom odvolacieho konania preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti náhrady trov exekúcie. Odvolací súd sa v časti trov exekúcie v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý o trovách exekúcie správne rozhodol, správne uložil povinnosť k náhrade trov exekúcie oprávnenému, trovy exekúcie priznal v správnej výške. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou prvostupňového súdu s tým, že podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnenému možno uložiť náhradu trov exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením. V predmetnom prípade oprávnený svojím vlastním konaním spôsobil, že súdnemu exekútorovi predložil neprávoplatné a nevykonateľné rozhodnutie. Uvedené neprávoplatné rozhodnutie oprávneného nespĺňalo všetky zákonom stanovené podmienky, ktoré sú potrebné na začatie exekúcie v súlade so zákonom. Oprávnený nesprávne vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť na exekučnom titule, ktorý de facto nebol právoplatný a taktiež ani vykonateľný.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam preto v časti náhrady trov exekúcie odvolací súd podľa § 219 ods. l O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku(EP), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom, v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie.
Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona <., patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v
súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že povinný uhradil svoju pohľadávku voči oprávnenému v plnej výške 1415,20 eur dňa 18.11.2011, čiže v termíne po začatí exekučného konania a teda skôr ako uplynula lehota na podanie námietok a preto súdnemu exekútorovi správne prvostupňový súd priznal náhradu exekučných trov ako pri upustení exekúcie. Súdnemu exekútorovi patrí príslušná odmena podľa ustanovenia § 5 ods. 1, ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, pretože v danom prípade bolo exekučným súdom vydané poverenie na vykonanie exekúcie zo dňa 02.11.2011, čiže bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Súdny exekútor žiadal o vydanie poverenia na základe exekučného titulu, ktorý bol neprávoplatný a nevykonateľný, avšak súdny exekútor nemal možnosť zistiť danú neprávoplatnosť exekučného titulu pretože oprávnený svojím konaním (vyznačil právoplatnosť aj vykonateľnosť na svojom rozhodnutí) uviedol súdneho exekútora do omylu. Odvolací súd zdôrazňuje, že zavinením oprávneného musel prvostupňový súd rozhodnúť o neprípustnosti a zastavení exekúcie a následne prvostupňový súd mal povinnosť rozhodnúť o povinnosti povinného nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.
Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného k náhrade trov exekučného konania a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 OSP potvrdil
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.