Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15CoE-94-2013.pdf
PDF · 77.64 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/94/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Profidebt Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 925 922, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: L. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. H. XXX, J., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 11Er/1114/2011-24 zo dňa 27.12.2011, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 41 ods. 2, 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 2 a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) , § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k), ods. 5, § 54 ods. 1, čl. 3, čl. 6 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“).
Súd prvého stupňa konštatoval, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem zmluvou dojednaných podmienok, na ktoré sa odôvodnenie rozsudku odvoláva aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Uviedol, že došlo k prehĺbeniu už aj faktického nerovného stavu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich uplatnením. Dodal, že dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a Smernice. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky a neprimeranej zmluvnej sankcie za nesplnenie záväzku spotrebiteľa v predmetnej spotrebiteľskej zmluve sú neprimeranými podmienkami, spotrebiteľ nimi nie je viazaný a tieto sú v rozpore príslušnými ustanoveniami a najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného preto súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a na ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní, v ktorých je vymedzený rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu (rozhodcovskému rozsudku). Rozsah tejto právomoci je vymedzený na
preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne nemožného, plnenia právom nedovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi. Uviedol, že súd prvého stupňa založil svoju argumentáciu na závere o neplatnosti rozhodcovskej doložky a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, ktoré sa ako jediné týka otázky výkonu rozhodcovského rozsudku. Namietal, že exekučný súd opomenutie či zmeškanie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nahradí svojím postupom ex offo, hoci ani ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní a ani ustanovenia Exekučného poriadku ho neoprávňujú iniciovať konanie a posudzovať dôvody uvedené v ust. § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd tak konal nielen bez zákonnej opory, ale aj v rozpore s právom EÚ. Konštatoval, že súd prvého stupňa založil svoju argumentáciu na závere o neplatnosti rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve o bežnom účte zo dňa 14.02.2008, avšak z ust. § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva banke (pôvodnému veriteľovi) povinnosť ponúknuť dlžníkovi už pri uzatváraní úverovej zmluvy neodvolateľný návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy o tom, že prípadné spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Z formulácie rozhodcovskej doložky v predmetnej veci je zrejmé, že osoba podávajúca žalobu (žalobca), ktorou môže byť tak veriteľ (dodávateľ), ako aj dlžník sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami, a pod. Z jej obsahu je zrejmé aj to, že rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne. Záver exekučného súdu o neplatnosti celej rozhodcovskej doložky predstavuje tiež neprimeraný zásah. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si oprávnený uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 64,14 eur.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) vec prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.
Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 26.09.2011, kedy bol súdnemu exekútorovi Mgr. Drahomírovi Kriváňovi doručený návrh oprávneného zo dňa 31.08.2011 na vykonanie exekúcie, v ktorom oprávnený žiadal o vymoženie sumy 580,03 eur s príslušenstvom a trov exekúcie. Ako exekučný titul predložil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave pod sp. zn. II/2010-4735 zo dňa 30.01.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.02.2011 a vykonateľnosť dňa 20.02.2011. Následne súdny exekútor podaním zo dňa 03.10.2011 požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 27.12.2011 súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie, ktorým žiadosť súdneho exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa zamietol z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia. Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania, pričom jednou z týchto podmienok je relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave pod sp. zn. II/2010-4735 zo dňa 30.01.2011, o vydanie ktorého požiadal Profidebt Slovakia, s.r.o. (v exekučnom konaní oprávnený) na základe zmluvy o vydaní a používaní
kreditnej karty č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 14.02.2008. Súčasťou tejto zmluvy sú i spoločné a záverečné ustanovenia, v ktorých je obsiahnutá i rozhodcovská doložka, na základe ktorej majiteľ účtu súhlasí s tým, že prípadné vzájomné spory vzniknuté zo záväzkového vzťahu založeného touto Zmluvou alebo vzniknuté v súvislosti s týmto záväzkovým vzťahom, môžu byť rozhodnuté aj rozhodcami Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave podľa Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie.
Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. S poukazom na uvedené potom treba považovať rozhodcovskú doložku uvedenú v spoločných a záverečných ustanoveniach spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 14.02.2008 bez ohľadu na jej formu a znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam.
V zmysle ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Preto ak súd prvého stupňa posudzuje rozhodcovský rozsudok v tomto zmysle už pri vydaní poverenia, nekoná nad rozsah zákona.
Odvolací súd však zdôrazňuje, že podľa bodu q) prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 nekalou podmienkou je aj požiadavka neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podniknúť právnu akciu alebo realizovať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dokazovania podľa aplikovaného práva, hoci táto povinnosť prislúcha inej strane kontraktu.
Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva, že bez ohľadu na formu, ako aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa, nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom v danom prípade rozhodcovská doložka bola uvedená v Zmluvných ustanoveniach Dohody o uznaní dlhu, ktoré boli súčasťou Dohody o uznaní dlhu v článku 9 bod 2, v rámci ktorej sa oprávnený a povinný dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto Zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Rozhodcovským súdom. Okrem iného týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté aj právo zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka mu bránila uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv dodávateľom.
Vzhľadom k tomu, že rozhodcovská doložka je neprijateľná podmienka, je potrebné na ňu aplikovať § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že rozhodcovská doložka ako neprijateľná podmienka je neplatná, a preto na základe takejto rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania a vydať predmetný exekučný titul, t.j. rozhodcovský rozsudok. Uvedený rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre vykonanie exekúcie, na základe čoho bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť v celosti.
Na základe uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.