Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_8C-63-2009.pdf
PDF · 78.27 KB
Case nature
Subarea
8C/63/2009
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: F. X., nar. XX.XX.XXXX, M. Č.. XX, XXX XX B., štátny občan SR, proti odporcovi: T. X., nar. XX.XX.XXXX, B. M. Č.. XX, XXX XX B., štátny občan SR, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, takto
rozhodol:
Súd p r i p ú š t a vstup F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Č.. XX, XXX XX B., štátny občan SR, ako vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľky.
Súd konanie z a s t a v u j e.
Navrhovateľke bude v r á t e n ý krátený súdny poplatok v sume 26,37 €,
prostredníctvom Daňového úradu v Bratislave.
Žiaden z účastníkov n e m á právo náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podaním, doručeným súdu dňa 13.03.2009, sa prostredníctvom zástupkyne F. X. domáhala voči odporcovi určenia neplatnosti darovacej zmluvy.
Dňa 06.04.2009 a dňa 11.05.2009 bolo súdu doručené podanie navrhovateľky, na základe ktorého odvolala plnú moc udelenú svojej zástupkyni F. X. a súčasne vzala späť svoj žalobný návrh v celom rozsahu a to pred začatím pojednávania.
Dňa 27.05.2009 bolo súdu doručené podanie F. X., na základe ktorého navrhla súdu rozhodnúť o jej vstupe do konania ako vedľajšej účastníčky na strane navrhovateľky. Svoj právny záujem odôvodnila tým, že je dcérou navrhovateľky, pričom predmetom konania je určenie neplatnosti darovacej zmluvy, na základe ktorej navrhovateľka darovala odporcovi nehnuteľnosť a to trojizbový byt a s podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, zapísaných na LV č. XXXX, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Podunajské Biskupice (ďalej len ,,nehnuteľnosť") a to tak, že odporca zneužil zlý duševný a psychický stav navrhovateľky za účelom získania tejto nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva. Odporca je súčasne synom navrhovateľky a bratom F. X.. Vedľajšia účastníčka má záujem na tom, aby došlo k určeniu neplatnosti darovacej zmluvy, nakoľko navrhovateľka býva v uvedenom trojizbovom byte, pričom vedľajšia účastníčka chce, aby jej matka v tomto byte spokojne dožila svoj dôchodkový vek. Okrem tohto, je vedľajšia účastníčka potenciálnou dedičkou uvedenej nehnuteľnosti.
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení dňa 21.01.2013 súdu uviedla, že nesúhlasí so vstupom F. X. ako vedľajšej účastníčky na strane navrhovateľky do tohto konania.
Z fotokópie darovacej zmluvy (č.l. 26 až 29) vyplýva, že navrhovateľka darovala odporcovi nehnuteľnosť a to dňa 18.02.2008.
Z fotokópie výpisu z listu vlastníctva (č.l. 5) zo dňa 21.01.2009 vyplýva, že odporca sa stal výlučným vlastníkom darovanej nehnuteľnosti.
Z rozsudku Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 27Ps/1/2009 zo dňa 17.06.2009 a právoplatného dňa 11.07.2009 vyplýva, že navrhovateľka bola súdom obmedzená v spôsobilosti na právne úkony súvisiacich s jej zdravotnou starostlivosťou a týkajúcich sa dispozície jej majetkom nad hodnotu 300,- €. Súčasne súd týmto rozsudkom ustanovil navrhovateľke za opatrovníka jej syna T. X., ktorý v tomto konaní vystupuje na strane odporcu.
Podľa § 93 ods. 1, ods. 3 O.s.p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania má súd za to, že Mária Póšová dostatočným spôsobom preukázala súdu svoj právny záujem na výsledku konania. Navrhovateľka darovala nehnuteľnosť odporcovi na základe darovacej zmluvy zo dňa 18.02.2008, pričom z právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 27Ps/1/2009 zo dňa 17.06.2009 vyplýva, že navrhovateľka bola súdom obmedzená v spôsobilosti na právne úkony súvisiacich s jej zdravotnou starostlivosťou a týkajúcich sa dispozície jej majetkom nad hodnotu 300,- €. Nakoľko predmet darovacej zmluvy - nehnuteľnosť má vyššiu hodnotu ako 300,- €, súd má za to, že v čase uzavretia darovacej zmluvy navrhovateľka nemusela chápať jej zmysel, v dôsledku čoho tu existuje pochybnosť o platnosti darovacej zmluvy. Taktiež F. X. je dcérou navrhovateľky, pričom uzavretím eventuálne neplatnej darovacej zmluvy mohlo dôjsť k obídeniu F. X. pokiaľ ide o čiastočné alebo úplné nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Z týchto dôvodov a s poukazom na ust. § 93 ods. 1, ods. 3 Obč. súd. por., súd pripustil vstup F. X. ako vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľky.
Podľa § 96 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
V tejto súvislosti súd zistil, že k späťvzatiu žalobného návrhu zo strany navrhovateľky došlo na základe podaní, doručených súdu dňa 06.04.2009 (č.l. 15) a dňa 11.05.2009 (č.l. 21, 23) a to ešte predtým, ako nadobudol právoplatnosť rozsudok tunajšieho súdu o obmedzení spôsobilosti navrhovateľky na právne úkony, týkajúcich sa napr. prevodov majetku nad hodnotu 300,- €.
Vychádzajúc zo zistených skutočností a s poukazom na citované ustanovenie zákona súd vyhovel dispozitívnemu úkonu navrhovateľky a konanie po späťvzatí žalobného návrhu zastavil. Súhlas odporcu so späťvzatím nie je potrebný, nakoľko k späťvzatiu žalobného návrhu došlo skôr, než sa začalo pojednávanie. Pokiaľ ide o eventuálny súhlas či nesúhlas F. X. ako vedľajšieho účastníka na stane navrhovateľky so späťvzatím žalobného návrhu, tento je s poukazom na ust. § 96 ods. 1,2 a 3
bezpredmetný, nakoľko i keď vedľajšia účastníčka má rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník konania, jej procesné postavenie je odlišné v tom, že jej postavenie je čiastočne obmedzené postavením účastníka, na strane ktorého vystupuje a ktorý je dominus litis (t.j. pán sporu). Preto vedľajšia účastníka nemôže disponovať predmetom konania (napr. nemôže navrhnúť súdu zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žalobného návrhu namiesto navrhovateľky) a teda jej záujem na ďalšom trvaní konania nemôže byť v rozpore so záujmom navrhovateľky, ktorá vzala svoju žalobu späť. Vôľa navrhovateľky má v tomto prípade prednosť pred záujmom vedľajšieho účastníka a súd ju musí rešpektovať, za splnenia podmienok, uvedených v § 96 ods. 1,2 a 3 O.s.p.
V zmysle § 11 ods. 3 prvej vety zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení, poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.
V zmysle § 11 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,63 €. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
S poukazom na citované ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch, súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku, ktorý zaplatil navrhovateľ za podanie návrhu na začatie konania v celkovej sume 33,- €, ktorý bol krátený o sumu 6,63 €, teda súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľke v sume 26,37 €, prostredníctvom Daňového úradu v Bratislave.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti uzneseniu je možné podať odvolanie, v lehote 15 dní od doručenia,
Krajskému súdu v Bratislave, písomným podaním na tunajšom súde
v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).