Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozhodnutie_4P-14-2013.pdf
PDF · 78.62 KB
Case nature
Subarea
4P/14/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Mikulášom Géczim v právnej veci navrhovateľky H. B., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX, štátnej občianky SR, proti odporcovi G. B., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX, v súčasnosti bytom Š. XXX, štátnemu občanovi SR o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom G. B., nar. XX.XX.XXXX, D. B., nar. XX.XX.XXXX a Z. B., nar. XX.XX.XXXX, všetky bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, odbor sociálnych vecí a rodiny na čas po rozvode takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania H. B., rod. B., nar. XX. XX. XXXX a G. B., rod. P., nar. XX. XX. XXXX uzavreté dňa 23. 01. 2003 pred Obecným úradom Šíd, zapísané v knihe manželstiev matriky tohto úradu vo zväzku X, ročník XXXX na strane XX pod poradovým číslom X r o z v á d z a .
Súd z v e r u j e maloleté deti G. B., nar. XX. XX. XXXX, D. B., nar. XX. XX. XXXX a Z. B., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky H. B., nar. XX. XX. XXXX, ktorá ich bude zároveň zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec maloletých detí G. B., nar. XX. XX. XXXX s a z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého G. B., nar. XX. XX. XXXX výživným mesačne v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, počnúc dňom 01. 04. 2013, na výživu maloletého D. B., nar. XX. XX. XXXX výživným mesačne v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, počnúc dňom 01. 04. 2013 a na výživu maloletého Z. B., nar. XX. XX. XXXX výživným mesačne v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, počnúc dňom 01. 03. 2013; výživné je splatné k rukám matky vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
Slovenská republika n e m á p r á v o na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na začatie konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka v návrhu žiadala, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol a aby maloleté deti zveril do jej osobnej starostlivosti. Zároveň navrhla, aby súd zaviazal odporcu na platenie minimálneho výživného a upravil styk otca s maloletými deťmi.
Dokazovanie súd vo veci vykonal výsluchom navrhovateľa, odporcu, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu a prečítaním návrhu na začatie konania zo dňa 13.
02. 2013, rodných listov maloletých detí, sobášneho listu, potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Fiľakovo zo dňa 11. 02. 2013, potvrdenia obce Šíd o poslednom spoločnom bydlisku manželov zo dňa 12. 02. 2013, žiadosti o odpustenie súdneho poplatku zo dňa 11. 02. 2013.
Navrhovateľka v plnom rozsahu na podanom návrhu trvala. Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, ako aj s navrhnutou úpravou rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Nakoľko sa na úprave styku dohodli, na jeho osobitnej úprave v rozsudku netrvali.
Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu navrhol maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky a zaviazať otca na platenie výživného podľa zákona.
Z predloženého sobášneho listu a rodných listov maloletých detí súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 23.01.2003. Zapísané bolo v knihe manželstiev matričného úradu Šíd vo zväzku X ročník XXXX na strane XX A.od poradovým číslom X. U oboch účastníkov išlo o prvé manželstvo. Z ich manželstva sa narodili tri deti G., D. a Z. B..
Na základe § 23 ods. l, 2, 3 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o rodine"), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.
V zmysle § 18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. l, 2 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
V ustanovení § 24 ods. 1 zákona o rodine je upravené, že v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZoSP"), ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Súd mal v konaní dostatočne preukázané, že manželstvo účastníkov konania už neplní a ani v budúcnosti nebude plniť svoj spoločenský účel. Ani jeden z manželov nepripustil možnosť obnovenia manželského spolužitia. Preto na základe vykonaného dokazovania súd manželstvo účastníkov rozviedol.
V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a na základe vzájomnej dohody rodičov, súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazal prispievať na výživu detí minimálnym výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu na každé dieťa zvlášť počnúc dňom 01.03.2013.
Výrok o náhrade trov konania vyplýva z § 144 veta prvá O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Súd rozhodol, že Slovenská republika nemá právo na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na začatie konania, nakoľko v zmysle § 2 ods. 2 ZoSP ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Vzhľadom k tomu, že na pojednávaní bol vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov konania, ktorí sa vzdali odvolania, súd vyhotovil rozsudok v súlade s § 157 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Nakoľko účastníci po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku vzdali sa práva odvolania, nadobudne rozhodnutie právoplatnosť dňom doručenia poslednému z nich.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.