Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21Cob-15-2013.pdf
PDF · 67.39 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/15/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu ISS Facility Services spol. s r.o., Mokráň Záhon 2, Bratislava, zastúpeného spoločnosťou PRK Partners s.r.o., Hurbanovo nám. 3, Bratislava proti žalovaným: 1. VEKO s.r.o., Paulínska 24, Trnava a 2. Euro MAX Slovakia, a.s., Ferka Urbánska 9, Trnava, zastúpeného advokátom Mgr. Matúšom Chmelom, Royova 9, Piešťany o zaplatenie 1.455.993,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 31Cb/46/2010-1559 zo dňa 15.1.2013 jednohlasne t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Uznesením zo dňa 15.1.2013 Okresný súd Trnava konanie vo veci zastavil podľa § 107 ods. 4 v spojení s § 96 ods. 1 O.s.p. z dôvodu, že žalovaný v 1. rade v priebehu konania zanikol bez právneho nástupcu a žalobca vzal návrh voči žalovanému v 2. rade späť na základe peňažného plnenia tohto účastníka.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. vyslovením, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu a súčasne zamietol návrh žalobcu na vrátenie zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania s tým, že neboli splnené podmienky pre vrátenie poplatku podľa § 11 ods. 3 a ods. 8 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, nakoľko vyhlásenie konkurzu bolo dôvodom zastavenia konania iba voči žalovanému v 1. rade a k zastaveniu konania voči žalovanému v 2. rade došlo až po prvom pojednávaní vo veci na základe dispozitívneho úkonu žalobcu - späťvzatia návrhu.
Proti tomuto uzneseniu v časti rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vrátenie súdneho poplatku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby mu zaplatený súdny poplatok bol vrátený. Podľa jeho presvedčenia boli splnené všetky zákonné podmienky na vrátenie poplatku, nakoľko zákon neustanovuje, že nevyhnutnou podmienkou jeho vrátenia je zastavenie „celého konania“ z dôvodu vyhlásenia konkurzu a interpretácia zákona musí zodpovedať ústavne konformnému výkladu, ktorý rešpektuje zásadu „v pochybnostiach v prospech poplatníka“. Poukazoval na to, že podľa § 11 ods. 8 poplatkového zákona sa navrhovateľovi vrátia všetky poplatky bez ich krátenia ak bolo konanie zastavené po tom, ako bol na majetok odporcu vyhlásený konkurz, pričom vrátenie poplatku nie je spájané so zastavením celého konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu. Ustanovenie zákona je nejednoznačné, nemožno ho však vykladať reštriktívne a v neprospech poplatníka, ak do úvahy prichádza nielen zužujúci, ale aj rozširujúci výklad, je potrebné uprednostniť ten, ktorý je v prospech poplatníka. Podľa odvolateľa je zmyslom a účelom ustanovenia § 11 ods. 8 zákona o súdnych poplatkoch vrátenie poplatku poplatníkovi v prípade, ak nezavinil, že konanie bolo zastavené, resp. keď od subjektu, ktorý zastavenie konania zavinil, nie je možné náhradu trov z dôvodu jeho zániku po zrušení konkurzu pre nedostatok majetku požadovať. V prípade, ak je v konaní žalovaných viac, je podľa odvolateľa potrebné skúmať jednotlivé nároky, pričom ak by mali byť žalovaní z celého plnenia zaviazaní spoločne a nerozdielne, nárok na vrátenie poplatku by
bol nedôvodný, nakoľko žalobca by si mohol uplatniť trovy voči ostávajúcim žalovaným. Ak sú však predmetom konania oddelené nároky voči jednotlivým žalovaným, musí súd skúmať podmienky pre vrátenie poplatku vo vzťahu ku každému nároku osobitne. V tejto súvislosti poukazoval na to, že v konaní si uplatnil nárok na zaplatenie 823.313,36 eur spoločne a nerozdielne voči obom žalovaným, na zaplatenie 630.652,40 eur s príslušenstvom voči žalovanému v 1. rade a voči obom žalovaným jednotlivo nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, pričom vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného v 1. rade mu bolo znemožnené domôcť sa svojich nárokov na zaplatenie 630.313,36 eur s príslušenstvom a ďalších úrokov z omeškania, preto má nárok na vrátenie súdneho poplatku najmenej vo výške 14.377,51 eur predstavujúcej pomernú časť poplatku pripadajúcu na nárok uplatnený iba voči žalovanému v 1. rade.
Odvolací súd vec prejednal podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobcu.
V súlade so stanoviskom súdu prvého stupňa, a v konečnom dôsledku i odvolateľa, bolo potrebné v danom prípade prihliadať na skutočnosť, že žaloba smerovala voči dvom subjektom, z ktorých iba v prípade žalovaného v 1. rade by do úvahy prichádzalo vrátenie súdneho poplatku podľa § 11 ods. 8 poplatkového zákona z dôvodu zastavenia konania po vyhlásení konkurzu na majetok tohto účastníka. V časti konania vzťahujúcej sa na žalovaného v 2. rade podmienky pre vrátenie poplatku podľa žiadneho zo zákonných ustanovení splnené neboli, pričom voči tomuto účastníkovi uplatnený nárok žalobcom predstavuje okrem úrokov z omeškania v percentuálnom vyjadrení istinu vo výške 825.341,46 eur (podľa zmeny pôvodného návrhu vykonanej podaním žalobcu zo dňa 4.3.2010), v súvislosti s čím nie je právne významné, že k zaplateniu tejto čiastky žiadal žalobca žalovaných zaviazať spoločne a nerozdielne.
Čiastke 825.341,46 eur zostávajúcej ako nárok voči žalovanému v 2. rade po zastavení konania voči žalovanému v 1. rade z dôvodu vyhlásenia konkurzu zodpovedá podľa položky 1a sadzobníka súdnych poplatkov poplatok vo výške 33.193,50 eur, ktorý žalobca aj v skutočnosti za návrh na začatie konania zaplatil. Ide o maximálnu výšku poplatku v obchodných veciach, ktorá sa platí za každú žalobu s predmetom konania vo výške najmenej 553.225 eur a ktorú by žalobca inak bol povinný uhradiť v prípade samostatných žalôb (o zaplatenie 825.341,46 eur a o zaplatenie 630.652,40 eur) za každé podanie zvlášť, preto nie je žiaden logický dôvod sumu 14.377,51 eur minimálne požadovanú žalobcom považovať za pomernú časť poplatku pripadajúcu na voči žalovanému v 1. rade uplatnenú čiastku 630.652,40 eur.
Odvolací súd z uvedených dôvodov v postupe súdu prvého stupňa, ktorý návrhu žalobcu na vrátenie zaplateného súdneho poplatku nevyhovel, nezistil žiadne pochybenie poškodzujúce odvolateľa na jeho právach a preto odvolaním napadnuté uznesenie s odôvodnením ktorého sa stotožnil, podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.