Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-39-2012.pdf
PDF · 88.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-6P/39/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou vo veci starostlivosti o maloletú U. P., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov matky maloletej J. P., rod. P., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXX a otca V. O., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, v konaní na návrh starej matky maloletej C. P., rod. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX o zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti a výchovy starej matky a určenie výživného rodičom takto
rozhodol:
I. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia:
Maloleté dieťa U. P., nar. XX.X.XXXX z v e r u j e do náhradnej osobnej starostlivosti a výchovy starej matky C. P., rod. F.j, nar. XX.X.XXXX, G. XXX, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec j e p o v i n n ý platiť výživné na maloletú U. P., nar. XX.X.XXXX vo výške 100 EUR mesačne, vždy do 30. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám starej matky, počnúc dňom 28.3.2012.
Matke vyživovaciu povinnosť na maloletú U. P., nar. XX.X.XXXX n e u r č u j e .
II. Žiadny z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podľa § 157 ods. 3 OSP, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Na pojednávaní dňa 28.3.2013 sa prítomní účastníci konania výslovne vzdali práva podať odvolanie proti rozsudku, súd preto uvádza iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Predmetom konania bol návrh starej matky C. P., rod. F. zo dňa 26.9.2012, aby maloleté dieťa U. P., nar. XX.X.XXXX bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, pretože rodičia v tomto prípade nie sú schopní sa o dieťa postarať. Matka maloletého dieťaťa J.M. P., nar. X.X.XXXX žije v spoločnej domácnosti so starou matkou, je žiačkou 9.ročníka Základnej školy G. a bude navštevovať strednú odbornú školu s maturitou. Ak sa má zaradiť do života, je potrebné, aby si ukončila školu. Po návrate zo školy sa o dieťa stará. Pomáha v starostlivosti starej matke dieťaťa. Počas vyučovania sa intenzívne o dieťa stará stará matka za súhlasu jej manžela, ktorý s návrhom súhlasí (čl. 4). Aj otec s dieťaťom má pekný vzťah, navštevoval ho do 12-tého mesiaca 2012, odvtedy nie. V návrhu kolízny opatrovník spolu so starou matkou žiadali určiť výživné vo výške 30 % každému z rodičov. Na pojednávaní návrh bol upravený tak, že otec bude platiť výživné vo výške 100 EUR mesačne k
rukám starej matky, a matke vyživovacia povinnosť určená nebude, pretože ešte nedovŕšila plnoletosť a navštevuje povinnú základnú školskú dochádzku.
Rodičovskú dohodu uzavrela stará matka, matka, otec za súhlasu kolízneho opatrovníka, ktorý zastupoval záujmy maloletého dieťaťa, a to tak, že dieťa je zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otec bude platiť výživné vo výške 100 EUR mesačne s tým, že matke dieťaťa súd vyživovaciu povinnosť neurčil.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine, náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
Podľa § 44 ods. 3 písmeno a) Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“),
Podľa § 44 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Podľa § 45 ods. 5 Zákona o rodine, na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 46 ods. 2 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.
Súd mal za to, že v danom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky náhradnej osobnej starostlivosti vo vzťahu k maloletému dieťaťu, a preto v nadväznosti na uvedené ustanovenia a § 24 ods. 2 Zákona o rodine schválil rodičovskú dohodu o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Spôsobom života starí rodičia zaručujú zdravú výchovu. Stará matka býva s manželom v spoločnej domácnosti spolu s maloletým dieťaťom a s maloletou dcérou, ktorá je matkou. Spolu vychovali osem detí, ktoré sú už plnoleté, a s výchovou im pomáhajú, stará matka je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, celodenne sa stará o maloleté dieťa. Jej manžel pracuje, je schopný vyživiť rodinu. V rodine existuje silný citový vzťah navzájom. Manžel súhlasil so zverením vnučky do náhradnej osobnej starostlivosti svojej manželky, prisľúbil pomoc. Z výpisu z registra trestov čl. 5 spisu súd mal zistené, že stará matka nemá záznam v registri trestov. Z čl. 6 spisu je zistené, že je aj objektívne spôsobilá poskytnúť dieťaťu riadnu starostlivosť, jej zdravotný stav jej to umožňuje. Z rozhodnutia úradu práce čl. 7 mal súd preukázané, že je spôsobilá celodenne sa o dieťa starať, je evidovaná ako nezamestnaná. Zo sobášneho listu, čl. 8 mal súd preukázané, že žije v manželskom zväzku s manželom, žijú v spoločnej domácnosti a manžel so zverením súhlasí (čl.4). Rodným listom čl. 9 mal súd preukázané, že maloletá, nar. 12.1.2012 je podľa čl. 10 potvrdenia lekárky pravidelne k dispozícii ošetrujúcej lekárky, je zabezpečovaná jej zdravotná starostlivosť. Otec maloletého dieťaťa navrhol rodičovskú dohodu schváliť, rovnako sa vyjadril aj písomne na čl. 29 spisu. Uviedol, že pre nezhody opustil spoločnú domácnosť a pre nezhody nenavštevuje maloletú. Súd schválil rodičovskú dohodu aj s poukazom na povinnosť otca opätovne nadviazať kontakt s maloletým dieťaťom. Otec nemôže prestať navštevovať maloleté dieťa, za nezhody s matkou maloleté dieťa nemôže. Záujmy dieťaťa sú prioritné v porovnaní so záujmami rodičov. Každé dieťa má právo na obidvoch rodičov. Toto právo mu nemožno upierať. Do tejto situácie dostali rodičia maloleté dieťa a nie opačne, a preto rodičia sú povinní prispôsobiť sa záujmom maloletého dieťaťa. Záujmy rodičov v porovnaní so záujmom maloletého dieťaťa sú až druhoradé. Rodičia si nesmú z dieťaťa robiť rukojemníka na presadzovanie svojich osobných záujmov, nemôžu prostredníctvom dieťaťa citovo vydierať druhého z rodičov. Pokiaľ by nebol obnovený styk s dieťaťom dobrovoľne, súd má za to, že pre zdravý vývoj dieťaťa je to nevyhnutné, preto rodičovskú dohodu schválil s tou podmienkou, že v takom prípade bude daný podnet zo strany matky, starej matky, otca alebo kolízneho opatrovníka na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom vo formálnej rovine.
O výživnom sa taktiež dohodli rodičia v rámci rodičovskej dohody. Keďže otec súhlasil s uzavretím rodičovskej dohody, podľa ktorej bude platiť výživné 100 EUR mesačne, nebolo potrebné, bolo nadbytočné dokazovať v tomto smere. Otec sám zvážil v rámci uzavretej rodičovskej dohody, že je spôsobilý platiť výživné vo výške 100 EUR mesačne, účastníci rodičovskej dohody s tým súhlasili, preto súd konštatoval, že v možnostiach a schopnostiach otca takéto výživné platiť, a taktiež, že je to potrebné na pokrytie nákladov na dieťa. Bolo preto v záujme maloletého dieťaťa takto uzavretú rodičovskú dohodu schváliť.
Takto uzavretá rodičovská dohoda bola zároveň aj v súlade s ust. § 62 a nasledujúce Zákona o rodine o plnení vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 146 ods. 1 písmeno a) OSP, súd žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože išlo o konanie, ktoré sa týka starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré bolo možné začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 OSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.