Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/7/2023

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci navrhovateľky: L.. T. C., D.. Š.Á., M.. X.X.XXXX, A. Q. XX. J. XXX/XX, XXX XX U., právne zastúpená: JUDr. Milan Žoldoš, advokát, s.r.o., so sídlom AK Poprad, Karpatská 11, IČO: 47 251 506, proti povinnému z platenia výživného: I.. P. C., M.. XX.X.XXXX, A. Q. T. B. XXXX/X, XXX XX L., právne zastúpený: JUDr. Mgr. Martina Tomasová, advokátka so sídlom AK Poprad, ul. 1. mája 7, IČO: 36 158 992, o určenie manželského výživného, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. - 254 zo dňa 28.9.2022 takto

rozhodol:

Zrušuje rozhodnutie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je určenie manželského výživného.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Odporca je povinný p l a t i ť navrhovateľke manželské výživné v období od 10.12.2018 do 29.10.2020 vo výške 1.000,- eur mesačne.

II. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

III. Dlžné výživné za obdobie od 10.12.2018 do 29.10.2020 vo výške 22.645,20 eur je odporca povinný zaplatiť k rukám navrhovateľky v dvoch splátkach po 11.322,60 eur tak, že prvá splátka dlžného výživného bude uhradená do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku a druhá splátka do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , , o rodine (ďalej len „“).

4. Súd konštatoval, že životná úroveň manželov v rozhodnom období bola diametrálne odlišná, preto návrh považoval za dôvodný, aj keď nie v rozsahu požadovanom navrhovateľkou. Príjmové pomery manžela presahovali príjmové pomery navrhovateľky, ktorá ostala prakticky bez príjmov v rozpore

s ust. . Priznaná suma manželského výživného poslúži na pokrytie základných životných potrieb navrhovateľky súvisiacich s bývaním, stravovaním, ošatením, zdravotnou starostlivosťou a pod. (vyššie náklady súvisia aj so zmenou pobytu, zariaďovaním sa nanovo), teda výdavkov, ktoré v spoločnosti nie sú žiadnym luxusom, ale esenciálnou súčasťou života, približne zrovnoprávni odlišnú životnú úroveň teraz už bývalých manželov. Návrh nad sumu 1.000,- € súd zamietol, nakoľko takúto sumu vzhľadom na všetky okolnosti prípadu súd považuje za primeranú. Navrhovateľke súd teda za obdobie od podania návrhu dňa 10.12.2018 do 29.10.2020 (právoplatnosť rozvodového rozsudku) priznal výživné vo výške 1.000,- € mesačne. Spolu to predstavuje za celé rozhodné obdobie manželské výživné vo výške 22.645,20 € (22 dní v mesiaci október 2018 = 709,70 €, január 2019 až september 2020, 21 mesiacov x 1.000,- € = 21.000,- €, 29 dní v mesiaci október 2020 = 935,50 €). Vzhľadom na výšku dlžného výživného a osobné a majetkové pomery na strane odporcu súd v zmysle určil lehotu na plnenie v dvoch splátkach tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

5. O trovách konania rozhodol súd podľa (ďalej len „“).

III. Obsah odvolania manžela navrhovateľky

6. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie manžel navrhovateľky, a to voči výroku I., III. a IV. z dôvodov podľa , , (ďalej len „“). Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za dostatočne neodôvodnený, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a nejednoznačnosť. Podľa jeho názoru nenapĺňa atribúty riadne odôvodneného rozhodnutia, ktoré by účastníkovi konania dávalo logické odpovede a odôvodnenie, ako súd dospel k svojim záverom. Manžel nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, trvá na tom, že zo strany navrhovateľky došlo k porušeniu dobrých mravov, a preto bolo potrebné aplikovať . Zdôraznil, že navrhovateľka porušila všetky morálne a mravné zásady a zapríčinila trvalý rozvrat a rozpad rodiny. Nesúhlasí s odôvodnením v bode 17, kde súd uviedol, že príjmová tieseň navrhovateľky je rovnako výsledkom pričinenia manžela, ktorý musí prijať zodpovednosť za svoje konanie. K uvedenému uviedol, že za obdobie 2 rokov od právoplatného rozvodu manželstva nepozná dôvody, pre ktoré sa navrhovateľka odmietla vrátiť späť do Š. a proti jeho vôli zotrvala s X maloletými deťmi na Slovensku a podnikala kroky smerujúce k zrušeniu ich trvalého pobytu. Tvrdí, že navrhovateľka mala vopred naplánovaný postup jej zotrvania na Slovensku. Dňa 20.4.2018 si zakúpila letenku do Š. a odišla do Š. v čase, keď bol manžel na území Slovenskej republiky, zobrala si všetky dôležité cenné veci, peniaze, dokonca osobné veci manžela, čo mu spôsobilo vážne problémy, taktiež kľúče a príslušné doklady od spoločného auta L. X a bytu v D.. Namietal, že navrhovateľka umelo navyšuje svoje výdavky, nepreukázala výdavky na očnú optiku, zubára, pravidelné kontroly. Nevyužila možnosť poberania rodinných prídavkov, aj keď spĺňala nárok na ich poberanie. Ďalej, že na predĺženej materskej dovolenke zotrvala z dôvodu, že sa nechcela zamestnať. Táto je len účelová, lebo maloleté deti sú dopoludnia v školských zariadeniach a je teda dobrovoľne nezamestnaná.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

7. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. v spojení s ust. , po zistení, že odvolanie bolo podané včas , oprávnenou osobou - účastníkom , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné , po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a dospel k záveru, že je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť (, ) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je určenie vyživovacej povinnosti na manželku. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd uložil manželovi platiť výživné v období od 10.12.2018 do 29.10.2020 vo výške 1.000,- € mesačne a určenie dlhu na výživnom.

9. Podľa , manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

10. Zákonné ust. upravuje vyživovaciu povinnosť medzi manželmi, ktorá vzniká uzavretím manželstva a trvá do jeho zániku, bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú, alebo nie, pričom sa vyžaduje ich rovnaká životná úroveň. Znenie zákona predpokladá, že manželia si budú plniť vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, keď jej úprava súdnym rozhodnutím prichádza do úvahy len vtedy, ak druhý manžel vyživovaciu povinnosť neplní vôbec, alebo nie v plnej miere, v dôsledku čoho vzniká rozdiel v životnej úrovni manželov. Inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený aj na určitých morálnych a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahoch súvisiacich s manželstvom. Práve z tohto dôvodu môže byť rozpor s dobrými mravmi zreteľnejší ako pri iných druhoch vyživovacej povinnosti. Manželstvo je právnym zväzkom, v ktorom manželia sú povinní žiť spolu, navzájom si pomáhať, rešpektovať sa, byť si verní, starať sa spoločne o deti a podľa schopností a možností a majetkových pomerov aj o uspokojovanie potrieb rodiny. Automaticky však neplatí záver o tom, že pri porušení niektorej z uvedených povinností zaniká vyživovacia povinnosť. Každé konkrétne porušenie povinnosti je potrebné posudzovať individuálne, vzhľadom na okolnosti daného prípadu.

11. Rozsah vyživovacej povinnosti medzi manželmi je spolu s výživným dieťaťa najväčší, týka sa všetkých osobných potrieb, tzn. predovšetkým stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia. Východiskom je rovnaká životná úroveň manželov, ktorá však neznamená mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí, ale treba vziať do úvahy konkrétnu mieru potrieb manželov danú povahou ich práce, spôsobom života, zdravotným stavom manželov a pod. Zároveň je potrebné zaoberať sa aj otázkou starostlivosti o domácnosť, pričom sa už nehovorí o spoločnej domácnosti, ako aj potrebou osobnej starostlivosti o deti. Aj výkonom týchto činností je potrebné priznať finančné ohodnotenie, resp. ich posúdiť ako možný materiálny ekvivalent peňažného plnenia zo strany druhého manžela, a až po jeho posúdení možno porovnať životnú úroveň manželov. Súd si už v rámci prípravy pojednávania a následne aj v priebehu konania zabezpečí podklady pre záver o životnej úrovni manželov, tzn. ich osobné, príjmové, majetkové pomery, výdavky, a pri rozhodovaní prihliadne na osobitnú starostlivosť o domácnosť, či manželia žijú spolu, ak nie prečo, s kým žijú a pod., ako aj na dôvody neplnenia vyživovacej povinnosti, na základe čoho určí výživné vo výške, v ktorej by malo zabezpečiť v zásade rovnakú životnú úroveň manželov vzhľadom na ich konkrétne pomery, resp. návrh zamietne.

12. identifikuje rozsah zisťovania skutkového základu (podkladu) rozhodnutia tak, že súd je povinný zistiť v konaniach podľa tohto zákona, akým je aj predmetné konanie, skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv, povinností a právom chránených záujmov ( ). Pri zisťovaní skutočného stavu veci súd nie je obmedzený zákonnou ani sudcovskou koncentráciou ( ). Súd je povinný vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci ( ). Dôkazné bremeno teda má súd, a to bez ohľadu na to, či konanie začal ex offo alebo na návrh. Treba pritom zdôrazniť, že ani v mimosporových konaniach táto procesná aktivita súdu, suplujúca pasivitu účastníkov nemôže byť vnímaná absolútne. Súd supluje aktivitu účastníkov vtedy a v takej miere, aká je potrebná na zistenie skutočného stavu veci.

13. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, zastáva odvolací súd názor, že súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil ust. a nezisťoval všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o priznaní manželského výživného. Poukazujúc na znenie vyššie uvedených zákonných ustanovení odvolací súd uvádza, že preskúmavané rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti, ktorá znemožňuje odvolaciemu súdu vecne argumentovať jeho vecnú správnosť, resp. nesprávnosť. Svoje konštatovanie zdôvodňuje odvolací súd nasledovne.

14. Prvoinštančný súd sa náležite neriadil uvádzanými kritériami pri rozhodovaní o manželskom výživnom v zmysle ust. , vyživovaciu povinnosť určil bez toho, aby náležite posúdil rozhodné okolnosti daného prípadu vzťahujúce sa na možný rozsah vyživovacej povinnosti pri zachovaní požiadavky, aby bola životná úroveň oboch manželov v zásade rovnaká.

15. Základ odvolacej argumentácie manžela a jeho nesúhlas s výškou priznaného manželského výživného bol založený na tom, že súd prvej inštancie neskúmal či priznanie výživného je v súlade s dobrými mravmi, pretože navrhovateľka porušila všetky morálne a mravné zásady a zapríčinila trvalý rozvrat a rozpad rodiny. Nesúhlasí s odôvodnením súdu, že príjmová tieseň navrhovateľky je výsledkom jeho pričinenia. Nepozná dôvody, pre ktoré sa navrhovateľka odmietla vrátiť späť do Š. a proti jeho vôli zotrvala s X maloletými deťmi na Slovensku. Namietal, že navrhovateľka umelo navyšuje svoje výdavky, nevyužila možnosť poberania rodinných prídavkov, aj keď spĺňala nárok na ich poberanie. Ďalej, že jej zotrvanie na predĺženej materskej dovolenke je len účelové, lebo maloleté deti sú dopoludnia v školských zariadeniach a je teda dobrovoľne nezamestnaná.

16. Odvolací súd konštatuje, že právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi. To znamená, že podľa tohto ustanovenia nemožno priznať výživné len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane oprávneného. Predpokladá to teda také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva priznať výživné. Za dobré mravy je treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré osvedčujú istú nemennosť a sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti. Ide o etické zásady, ktoré zodpovedajú zásadám slušnosti. Dobré mravy sú meradlom hodnotenia konkrétnej situácie odpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti. Pokiaľ ide o úvahu súdu o tom, či výkon práv a povinností je v rozpore s dobrými mravmi, úvaha súdu musí byť podložená konkrétnymi zisteniami v konaní.

17. Odvolací súd má za to, že v danom prípade súd rozhodol vo veci bez toho, že by skúmal a zistil konkrétnu mieru potrieb oprávneného a povinného danú ich povahou práce, spôsobom života. Súd neskúmal otázku starostlivosti o domácnosť, spôsob, akým každý z manželov prispieva k uspokojovaniu potrieb rodiny. Pri posudzovaní životnej úrovne oboch manželov je potrebné zobrať do úvahy aj mieru, akou sa každý z manželov podieľa na zveľaďovaní spoločného majetku. V konaní boli prezentované odlišné tvrdenia manželov ohľadom dispozície manželky s účtom a taktiež sa súd nevenoval miere, akou sa obaja manželia podieľajú na výdavkoch spojených s chodom domácnosti, ako aj iných výdavkov.

18. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie dôsledne nerešpektoval ust. , na zistenie skutočného stavu veci nevykonal potrebné dokazovanie, a preto neboli preukázané ani všetky okolnosti, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie o návrhu na priznanie výživného, odvolací súd zrušil rozsudok podľa a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže rozsah dokazovania, ktoré je potrené vykonať zjavne prekračuje rámec, resp. účel odvolacieho konania.

19. Povinnosťou súdu prvej inštancie súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa bude opätovne posúdiť uplatnený nárok, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty manžela navrhovateľky, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. Úlohou súdu prvej inštancie bude dôsledne zistiť skutočný stav veci. Súd zistí, v akej miere manžel prispieval na chod domácnosti, financoval potreby manželky, mieru odôvodnenosti jej prezentovaných výdavkov a či vzhľadom na uvedené sú vôbec naplnené zákonné predpoklady pre určenie manželského výživného súdom Zároveň je potrebné zaoberať sa aj otázkou starostlivosti o domácnosť, súd posúdi možný materiálny ekvivalent peňažného plnenia zo strany manžela, a až po jeho posúdení porovná životnú úroveň manželov (tzn. ich osobné, príjmové, majetkové pomery, výdavky, a pri rozhodovaní prihliadne na osobitnú starostlivosť o domácnosť, na dôvody neplnenia vyživovacej povinnosti, na základe čoho určí výživné vo výške, v ktorej by malo zabezpečiť v zásade rovnakú životnú úroveň manželov vzhľadom na ich konkrétne pomery). V neposlednom rade súd prvej inštancie bude skúmať, či požiadavka navrhovateľky na priznanie výživného je v súlade s dobrými mravmi, v prípade záveru súdu, že podmienky pre priznanie manželského výživného splnené sú, súd podrobne odôvodní jeho priznanú výšku a bude skúmať, ktoré z prezentovaných výdavkov navrhovateľky sú odôvodnené, prípadne či nie sú nadhodnotené. Je nevyhnutné, aby súd prvej inštancie skúmal dĺžku manželského spolužitia, vzájomné správanie sa oboch manželov, starostlivosť o spoločnú domácnosť, príčiny, pre ktoré manželia neplnia vzájomnú vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, postoj každého z manželov k manželstvu a jeho účasť na zabezpečovaní potrieb spoločnej rodiny i domácnosti. V odôvodnení rozhodnutia je rozhodne nevyhnutné uviesť aj citáciu aplikovaných právnych noriem, vysvetlenie, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu týchto právnych noriem a dostatočnú argumentáciu pri ich výklade, svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby

zodpovedalo požiadavkám vyplývajúcim z ust. , teda, aby jeho závery boli logicky správne, presvedčivé a spätne preskúmateľné.

20. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania ( ).

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).