Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-48-2003.pdf
PDF · 138.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-10C/48/2003
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca v konaní pred samosudcom Mgr. Richardom Golisom, v právnej veci navrhovateľa T. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX G. XXXX, štátneho príslušníka Slovenskej republiky, právne zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Celestínom Stehurom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie ul. Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, proti odporcom 1/ T. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX G. XXX, 2/ J. B., rod. P., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX G. XXX, 3/ D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX G. XXX, 4/ J. K., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX Ž. (odporcom v rade 2/ až 4/ ako právnym nástupcom - dedičom pôvodného odporcu v rade 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX), odporcom v rade 1/ až 4/ právne zastúpeným splnomocneným zástupcom JUDr. Antonom Kupšom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Moyzesova 34, 022 01 Čadca, 5/ Š.A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX A. X - C., Č. D., 6/ J. D., rod. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX W. R. XXX, Č. D., 7/ L. B.Š., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX G. XXX, 8/ J. F., rod. B., L. G., 9/ L. R., rod. F., 10/ L. F. (1), 11/ Ž. F., 12/ B. F. L.., 13/ J. F.
- vzd., 14/ T. F. - vzd., 15/ Š. F., 16/ G. Š. (K.), 17/ Š. F. (Ž. F. D.. F.), 18/ B. Š. rod. U., manželka T., 19/ L.Ú. U., 20/ J. C. rod. B., manžel G., 21/ B. B., 22/ T. B. (4), 23/ F. B. (2), 24/ T. W., 25/ F. F. (2), 26/ G. B. - vzd., 27/ R. B., 28/ F. F.B. rod. F., 29/ L. B. rod. B., manželka T., odporcom v rade 8/ až 29/ zastúpeným súdom ustanoveným opatrovníkom Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, Regionálny odbor, Bottova 23, 036 01 Martin, 30/ J. C., rod. U., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX G. XXX, 31/ T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XXXX (odporcom v rade 30/ a 31/ ako právnym nástupcom - dedičom pôvodného odporcu v rade 6/ J. U., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX), odporcom v rade 1/ až 4/, v rade 7/, v rade 30/ a 31/ štátnym príslušníkom Slovenskej republiky, odporcom v rade 5/ a 6/ štátnym príslušníkom Českej republiky, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností Správy katastra Čadca pre katastrálne územie G. na liste vlastníctva č. XXXX ako stavba rodinný dom č. súp. XXX, postavený na pozemku K.- B. parcela č. XXXX a pozemok K.-B. parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 419 m2 p a t r i a v celosti (v 1/1) do dedičstva po poručiteľke E. B., rod. U., nar. XX.X.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 08.4.2003, sa navrhovateľ proti odporcom (pôvodne proti odporcom v rade 1/ až 4/) pôvodne domáhal určenia, že nehnuteľnosti, dom č. XXX, ako aj pozemky parc. B. Č.. XXXX - záhrada vo výmere 332 m2, B. Č.. XXXX - zastavená plocha vo výmere 419 m2 a B. Č.. XXXX - orná pôda vo výmere 1484 m2 v kat. území obce G. patria do dedičstva po neb. E. B., rod. U., zomr. XX.XX.XXXX s odôvodnením, že tieto nehnuteľnosti matka účastníkov E. B. nadobudla
ústnou darovacou zmluvou asi v r. 1930 od svojich rodičov T. U. a L. U., rod. B. a nehnuteľnosti potom užívala až do svojej smrti spolu s otcom účastníkov T. B., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Odporca v rade 1/ notárskou zápisnicou č. M. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, spísanou u notárky JUDr. Edity Varmusovej v Čadci, osvedčil svoje vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam tvrdiac, že nehnuteľnosti mu ústne darovala matka účastníkov v r. 1970. Navrhovateľ popiera pravdivosť tohto tvrdenia odporcu v rade 1/ tvrdiac i s poukazom na ust. § 46 ods.1 Občianskeho zákonníka o povinnej písomnej forme zmlúv o prevodoch nehnuteľností, že ich matka sporné nehnuteľnosti nikdy nikomu ústne nedarovala a naopak viackrát vyhlásila, že všetok majetok si po jej smrti majú podeliť.
Odporcovia v rade 1/ až 4/ v písomnom vyjadrení zo dňa 26.6.2003 navrhli návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Potvrdili darovanie sporných nehnuteľností matkou účastníkov E. B. odporcovi v rade 1/ ústnou darovacou zmluvou v r. 1970, o čom vedeli od svojej matky a odporcovia v rade 2/ až 4/ túto skutočnosť akceptovali, takisto mal o nej vedomosť i navrhovateľ. Okrem toho označili návrh navrhovateľa i za odporujúci dobrým mravom, podaný so zištným úmyslom, pretože odporca v rade 1/ sa o matku účastníkov staral až do jej smrti.
Okresný súd Čadca najskôr rozsudkom č.k. 10C/48/2003-25 zo dňa 18.9.2003 návrhu vyhovel a určil, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. E. B., rod. U., zomr. XX.XX.XXXX.
Na odvolanie odporcov v rade 1/ a 2/ Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 6Co 57/04 zo dňa 18.5.2004 napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd uložil okresnému súdu ďalšie doplnenie dokazovania vo vzťahu k preukázaniu existencie a titulu nadobudnutia vlastníckeho práva predchodkyne účastníkov E. B. k sporným nehnuteľnostiam, na základe právnych vzťahov, ktoré neboli realizované v pozemkovej knihe resp. v neskoršej evidencii nehnuteľností a to s potrebou rozšírenia okruhu účastníkov na strane odporcov proti všetkým osobám, ktorým svedčí zápis vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam v pozemkovej knihe, resp. ich právnym nástupcom. K spornému osvedčeniu vydanému v prospech odporcu v rade 1/ pod č. M. XXX/XX, M. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX odvolací súd dal do pozornosti okresného súdu skutočnosť, že odporcom v rade 1/ predložené čestné vyhlásenia nepojednávali o jeho držbe i domu č. XXX, bude preto potrebné skúmať, prečo aj táto nehnuteľnosť bola pojatá do sporného osvedčenia.
V intenciách cit. rozhodnutia odvolacieho súdu navrhovateľ podaním zo dňa 20.12.2004 - rozšírením návrhu, svoj návrh popri pôvodných odporcoch v rade 1/ až 4/ rozšíril i proti ďalším, ako pôvodným pozemkovoknižným vlastníkom nehnuteľností, resp. ich právnym nástupcom; okresný súd vstup ďalších účastníkov na strane odporcov do konania pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 04.10.2005.
Vyhlásením svojho právneho zástupcu do zápisnice z pojednávania okresného súdu dňa 14.3.2006 navrhovateľ zmenil svoj návrh v jeho časti týkajúcej sa domu č. XXX na B. U.. Č.. XXXX v kat. úz. G., navrhujúc oproti pôvodnému návrhu, aby súd určil, že táto nehnuteľnosť (dom č. XXX spolu s pozemkom B. U.. Č.. XXXX) patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - E. B., rod. U., zomr. XX.XX.XXXX a T. B., zomr. XX.XX.XXXX a ostatné sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. E.E. B., zomr. XX.XX.XXXX. Okresný súd pripustil takto navrhnutú zmenu návrhu navrhovateľa uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 14.3.2006.
O takomto návrhu navrhovateľa rozhodol znovu Okresný súd Čadca rozsudkom č.k. 10C/48/2003-126 zo dňa 12.6.2007 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 10C/48/2003-177 zo dňa 09.12.2009, ktorým určil, že dom č. XXX kat. územia G., postavený na parcele B. XXXX - zastavaná plocha vo výmere 419 m2 vrátane tejto parcele patrí do bezpodielového spoluvlastníctva nebohej E. B. rod. U.Č., zomr. XX.XX.XXXX a T. B., zomr. XX.X.XXXX a že parcela B. XXXX - záhrada vo výmere 32 m2 a B. XXXX - orná pôda vo výmere 1484 m2, vedené v Katastri nehnuteľností kat. územia Ž., Správa katastra v Č. k. ú. G., zapísané na LV č. XXXX, patria do dedičstva po nebohej E. B. rod. U., zomrelej XX.XX.XXXX.
V konaní o odvolaní odporcov v rade 1/ a 2/ odvolací Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 9Co/68/2010-182 zo dňa 10.6.2010 cit. rozsudok Okresného súdu Čadca vo výroku, ktorým určil, že dom č. XXX v kat. úz. G., postavený na parcele B. XXXX - zastavaná plocha vo výmere 419 m2 vrátane tejto parcele patrí do bezpodielového spoluvlastníctva nebohých E. B. rod. U., zomrelej XX.XX.XXXX a T. B. zomrelého XX.X.XXXX, ako aj vo výroku o trovách konania zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, so záverom, že predchodcovia účastníkov už v čase vyhlásenia rozsudku nemôžu byť určení za bezpodielových spoluvlastníkov sporných nehnuteľností, keďže už nemajú právnu subjektivitu, ktorá zanikla ich smrťou a výrok rozsudku aj v konaní o určovacej žalobe musí zodpovedať právnemu stavu v prítomnom čase, tj. v čase vyhlásenia rozsudku. V zostávajúcej časti - vo výroku, ktorým súd určil, že parcela B. XXXX - záhrada o výmere 32 m2 a B. XXXX - orná pôda o výmere 1484 m2, vedené v Katastri nehnuteľností kat. územia Ž., Správa katastra v Č. k. ú. G. zapísané na LV č. XXXX patria do dedičstva po nebohej E. B. rod. U. zomrelej XX.XX.XXXX, odvolací súd napadnutý cit. rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu o tom, že odporca v rade 1/ nesplnil podmienky pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním vo vzťahu k nehnuteľnostiam B. parcela č. XXXX a B. U. č. XXXX, keďže vykonaným dokazovaním bolo zistené, že E.E. B. užívala nehnuteľnosti až do svojej smrti a naviac odporca v rade 1/ vydržanie odvodzoval od ústnych darovacích zmlúv, na základe ktorých mal nehnuteľnosť získať od spoluvlastníkov, pričom sa uvedené považuje za neospravedlniteľný omyl pri nadobudnutí nehnuteľnosti. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohlo pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Odvolací súd uzavrel, že neznalosť inak jasného a nepochybného ustanovenia zákona ospravedlniteľná nie je, nakoľko pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa predpokladá, že každý sa zoznámil so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý hodlá uskutočniť. Preto ak E. B. hodlala sporné nehnuteľnosti prenechať odporcovi v rade 1/, takúto svoju vôľu neprejavila spôsobom zodpovedajúcim v tom čase platnej a jednoznačne formulovanej právnej úprave. Odvolací súd preto zhodne s prvostupňovým súdom konštatoval absenciu dobromyseľnosti odporcu v rade 1/ pri vstupe do držby nehnuteľností, ako podstatnej podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.
Po nadobudnutí právoplatnosti časti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 10C/48/2003-126 zo dňa 12.6.2007 - v spojení s cit. rozsudkom odvolacieho Krajského súdu v Žiline, v časti, v ktorej tento napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil, zostala ako zostávajúci predmet konania opäť prejednať a rozhodnúť o časti návrhu navrhovateľa, v ktorej bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec mu bola vrátená odvolacím súdom na ďalšie konanie.
Po zistení, že pôvodný odporca v rade 2/ D. B. v priebehu konania zomrel, pokračoval súd v konaní s odporcami v rade 2/ až 4/, ako jeho procesnými právnymi nástupcami, za podmienok ust. § 107 ods.1, ods.3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov („OSP“), označenými v záhlaví tohto uznesenia (vychádzajúc z právoplatného osvedčenia o dedičstve č.k. 5D/127/2009-22 zo dňa 18.12.2009), takisto ako s odporcami v rade 30/ a 31/ ako právnymi nástupcami pôvodného odporcu v rade 6/ J. U., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, v zmysle právoplatného osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Čadca č.k. 5D/98/2006-88 zo dňa 19.8.2008.
Navrhovateľ podaním zo dňa 15.3.2011, reagujúc na v cit. rozsudku Krajského súdu v Žiline vyslovený právny názor odvolacieho súdu, požiadal okresný súd o pripustenie zmeny svojho návrhu navrhujúc, aby súd rozsudkom určil, že dom č. súp. XXX v G., postavený na parcele K.-B. Č.. XXXX a pozemok parcela K.-B. Č.. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 419 m2 v kat. úz. G. patria do dedičstva po poručiteľke E. B., rod. U., zomrelej XX.XX.XXXX v 1/2 a do dedičstva po poručiteľovi T. B., zomrelom XX.XX.XXXX v 1/2. Okresný súd Čadca uznesením č.k. 10C/48/2003-203 zo dňa 04.6.2012 vyššie navrhnutú zmenu návrhu navrhovateľa pripustil.
V ďalšom priebehu konania navrhovateľ podaním zo dňa 21.9.2012, doručeným súdu dňa 21.9.2012, opäť navrhol pripustenie ďalšej zmeny svojho návrhu v tejto veci v znení jeho vyššie vymenovaných zmien a doplnení - oproti svojmu poslednému návrhu v zmysle cit. podania zo dňa 15.3.2011 navrhujúc, aby súd rozhodol o určení sporných nehnuteľností (domu č. súp. XXX na parcele K.-B. Č.. XXXX, spolu s týmto pozemkom) do dedičstva po poručiteľke E.E. B., rod. U., zomrelej XX.XX.XXXX v celosti (v 1/1),
s odôvodnením, že sporný rodinný dom postavili rodičia jeho matky E. B., rod. U., ktorej ho potom ústne darovali. E. B. spolu so svojim manželom T. predmetný dom spolu nepostavili, ale pristavili k nemu len komoru.
Okresný súd uznesením č.k. 10C/48/2003-252 zo dňa 14.11.2012 i takto opätovne navrhnutú zmenu návrhu navrhovateľa pripustil za podmienok ust. § 95 ods.1,2 OSP a o návrhu navrhovateľa v znení takto pripustenej zmeny rozhodol ako o predmete konania týmto rozsudkom. Zároveň súd tým istým uznesením ustanovil Slovenský pozemkový fond ako opatrovníka odporcov - tzv. neznámych vlastníkov, podľa ust. § 29 ods.2 a 6 OSP po tom, ako právoplatným rozhodnutím súdu o časti konania zaniklo jeho zákonné poverenie ako správcu pozemkových nehnuteľností neznámych vlastníkov podľa ust. § 13 zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, keďže zostávajúci predmet konania už nesúvisí s poľnohospodárskymi pozemkami.
Okresný súd, ktorý je v ďalšom konaní po zrušení rozhodnutia a vrátení veci odvolacím súdom viazaný vyššie citovanými právnymi názormi vyslovenými v tejto veci odvolacím súdom (§ 226 OSP), nadväzujúc na dokazovanie vykonané už v predchádzajúcom priebehu konania, po vrátení veci na ďalšie konanie ďalej doplnil vykonané dokazovanie v intenciách cit. rozhodnutia odvolacieho súdu, najmä výsluchom účastníkov (a právnych nástupcov pôvodných účastníkov) a ich zástupcov a oboznámením účastníkmi predložených a na základe ich návrhov súdom zabezpečených listinných dôkazov, pričom ani jedna zo strán občianskeho súdneho sporového konania ďalšie doplnenie dokazovania podľa ust. § 120 ods.1, ods.4 OSP nenavrhla a zistil nasledovný skutkový stav veci (§ 153 ods.1, § 154 ods.1 OSP), z ktorého vyvodil nasledujúce skutkové a právne závery, na základe ktorých v tejto veci znovu rozhodol týmto rozsudkom:
Navrhovateľ uplatnený nárok založil na totožných skutkových tvrdeniach, na ktorých, napriek opakovaným zmenám petitu návrhu v priebehu konania zotrval - tzn. na tvrdení, že tieto nehnuteľnosti matka (pôvodných) účastníkov E. B. nadobudla ústnou darovacou zmluvou asi v r. 1930 od svojich rodičov T. U. a L.D. U., rod. B., ktorí zas ako pôvodní pozemkovoknižní spoluvlastníci nadobudli vlastnícke právo k reálne oddeleným častiam pôvodne spoločných nehnuteľností, zodpovedajúcim podľa súčasného stavu zápisu v katastri nehnuteľností sporným nehnuteľnostiam (pozemkom) a to reálnou deľbou vykonanou v prírode medzi pôvodnými pozemkovoknižnými spoluvlastníkmi zapísanými v pozemkovej knihe podľa obyčajového práva platného na Slovensku do 31.12.1950 (vzhľadom na tvrdený čas darovania sporných nehnuteľností predchodkyni účastníkov sa musela takáto reálna deľba pôvodných nehnuteľností uskutočniť ešte pred r. 1930). Potiaľ sa účastníci na oboch stranách sporu vo svojich tvrdeniach zhodovali (§ 120 ods.3 OSP) v celom priebehu konania, takýmto spôsobom nakoniec i odporca v rade 1/ odôvodnil vlastníctvo svojej predchodkyne E. B. k sporným nehnuteľnostiam pre potreby vydania sporného osvedčenia o vlastníckom práve č. M. XXX/XX, M. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Medzi účastníkmi tiež nebolo sporné, že dom pod terajším č. súp. XXX (pôvodné súp. č. XXX) na parcele K.-B. Č.. XXXX postavili ešte ich starí rodičia T. U. a L.D. U., rod. B. (ktorí boli rodičmi E. B.) a ich rodičia E. B.Š. s manželom T. B. dom s výnimkou prístavby (rozšírenia) komôrky len udržiavali a opravovali. Nakoniec neboli sporné, že predchodkyňa účastníkov nehnuteľnosti fakticky užívala až do svojej smrti a to po smrti svojho manžela T. B., zomr. XX.XX.XXXX, spolu s odporcom v rade 1/.
Naopak účastníci - na jednej strane navrhovateľ a na druhej strane pôvodní odporcovia v rade 1/ až 4/ (v súčasnosti, po smrti pôvodného odporcu v rade 2/ D. B. P.., v záhlaví tohto rozsudku označení odporcovia v rade 1/ až 6/), medzi ktorými, na rozdiel od právnych nástupcov pôvodných pkn. spoluvlastníkov, nenamietajúcich v priebehu konania vecne proti uplatnenému nároku, je faktický spor - sa rozchádzajú v tvrdeniach, či ich predchodkyňa E. B. bola vlastníčkou sporných nehnuteľností až do svojej smrti dňa 12.12.1998 (ako tvrdí navrhovateľ), alebo ich v r. 1970 ústnou zmluvou darovala odporcovi v rade 1/ a ten na jej základe, ako domnelého (tzv. putatívneho) právneho titulu vstúpil do ich držby a nadobudol vlastníctvo k nim právom uznaným titulom vydržania tak, ako o tom bolo vydané predmetné osvedčenie, na základe ktorého je dosiaľ zapísaný v príslušnom katastri nehnuteľností ako vlastník sporných nehnuteľností na LV č. XXXX pre kat. úz. G..
Okresný súd na tomto mieste predovšetkým zdôrazňuje svoju viazanosť právnym názorom vysloveným v cit. rozhodnutí odvolacieho súdu č.k. 9Co/68/2010-182 zo dňa 10.6.2010 v zmysle ust. § 226 OSP, ktorý uvedené, navzájom si odporujúce tvrdenia oboch strán - pokiaľ ide o možnosť oprávnenej (dobromyseľnej) držby sporných nehnuteľností odporcom v rade 1/ - právne posúdil a zaujal k tejto spornej skutkovej a právnej otázke jednoznačný, z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyššie citovaný právny názor, vylučujúci dobromyseľnosť odporcu v rade 1/ pri držbe sporných nehnuteľností, pokiaľ by mal byť odvodený od ním tvrdenej ústnej darovacej zmluvy z r. 1970 (hoci jej existenciu na rozdiel od navrhovateľa potvrdzoval i jeho brat, pôvodný odporca v rade 2/, ďalší súrodenci vystupujúci na strane odporcov o takejto zmluve sami, ani od rodičov nemali vedomosť, súčasne však nenamietali proti tvrdeniu odporcu v rade 1/). Na základe tohto právneho názoru odvolací súd vo vzťahu k časti pôvodného predmetu konania, vo výroku, ktorým súd určil, že parcela B. XXXX - záhrada o výmere 32 m2 a B. XXXX - orná pôda o výmere 1484 m2, zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. G. patria do dedičstva po nebohej E. B., rod. U., zomrelej XX.XX.XXXX, rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Súdy takto rozhodli vo vzťahu k tým nehnuteľnostiam, vo vzťahu ku ktorým odporca v rade 1/ predložil (takisto vo vzťahu k pozemku B. U. Č.. XXXX) k svojej žiadosti o vydanie osvedčenia vyhlásenia o vlastníckom práve okrem iných i čestné vyhlásenia E. B. a tiež L. W., obe zo dňa 22.9.1993, potvrdzujúce nerušené užívanie parciel odporcom v rade 1/ od r. 1970, ktorý ich mal získať od pozemkovoknižných vlastníkov ústnymi darovacími zmluvami. Podľa identifikácie parciel, vyhotovenej Správou katastra Č. dňa 16.9.1993 (založenej v pripojenom notárskom spise č. M. XXX/XX, M. XXX/ XX) sporné nehnuteľnosti podľa jestvujúceho stavu v katastri nehnuteľností zodpovedajú pôvodným pkn. parcelám č. XXXX, XXXX J. XXXX, zapísaným v pkn. vl. č. XXX, XXX J. XXX (ako potvrdzuje i písomná informácie Správy katastra Č. zo dňa 02.11.2005 na dopyt súdu, sporná parcela K.-B. Č.. XXXX, zastavaná domom č. súp. XXX, je vytvorená z častí pkn. parc. č. XXXX v pkn. vl. č. XXX a pkn. parc. č. XXXX v pkn. vl. č. XXX, v ktorých oboch je ako jedna z pkn. spoluvlastníkov zapísaná i predchodkyňa účastníkov E. B., rod. U. „., manželka T. B.; súd dodáva, že v dotknutých pkn. vložkách sú v časti A evidované len pozemky), ako užívateľ všetkých nehnuteľností je v zmysle predmetnej identifikácie parciel evidovaný odporca v rade 1/.
Súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny nový skutkový ani právny dôvod, opodstatňujúci po zmene návrhu navrhovateľa prípadné odlišné rozhodnutie vo vzťahu k zostávajúcim sporným nehnuteľnostiam, o ktorých zostalo okresnému súdu rozhodnúť po zrušení časti predchádzajúceho rozsudku a vrátení veci odvolacím súdom, z hľadiska právnej istoty a pre okresný súd záväzného právneho názoru už v konaní v tejto veci vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu. Odporcovi v súčasnosti svedčí zápis vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v príslušnom katastri nehnuteľností (s účinkami podľa § 70 ods.1,2 zákona NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov - tzn. ako hodnoverné údaje katastra, až dokiaľ nie je preukázaný opak), založený na základe toho istého titulu, sporného osvedčenia o vlastníckom práve č. M. XXX/XX, M. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorého pravdivosť ako verejnej listiny (v zmysle právnom, tzn. nespôsobilosti v osvedčení uvádzaných skutočností založiť uvádzané právne účinky, nadobudnutie vlastníckeho práva odporcu v rade 1/ k sporným nehnuteľnostiam) v zmysle § 134 OSP už bola vyvrátená formou právoplatného rozhodnutia súdu v tejto prejednávanej veci, o časti predmetu konania. Odporca o okolnostiach nadobudnutia svojho vlastníckeho práva k zostávajúcim nehnuteľnostiam (domu č. súp. XXX na K.-B. parc. č. XXXX, vrátane tohto pozemku) netvrdil a netvrdí nič iné, ako vo vzťahu k pozemkom K.-B. U.. č. XXXX J. Č.. XXXX, o ktorých už bolo právoplatne rozhodnuté. Dokonca o dome č. súp. XXX, sa nezmieňujú ani citované vyhlásenia E. B. a L. W., ktoré odporca v rade 1/ pripojil k svojej žiadosti o osvedčenie - ako na to už v priebehu konania upozornil odvolací súd. Okresný súd preto konštatuje zhodne s rozhodnutím odvolacieho súdu v tejto veci, že odporca v rade 1/ nesplnil podmienky pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním ani vo vzťahu k zostávajúcim sporným nehnuteľnostiam, v podrobnostiach odkazujúc na vyššie citované závery tak, ako boli formulované odvolacím súdom.
Manžel E. B. T. B. zomrel dňa XX.XX.XXXX - podľa vyhlásenia pozostalých, potvrdeného i vtedajším MNV v G. (v pripojenom spise Štátneho notárstva Čadca sp. zn. 1D 231/90), ako nemajetný. Takisto Stredisko geodézie v Č. notárstvu potvrdilo, že na menovaného neeviduje vo vtedajšej evidencii nehnuteľností žiadny list vlastníctva. V dedičskom konaní po E. B., rod. U.Á., zomr. XX.XX.XXXX, vedenom pod sp. zn. Okresného súdu Čadca D 13/99, bol lustráciou prostredníctvom príslušného katastra nehnuteľností zistený nehnuteľný majetok poručiteľky, ktorý celý nadobudol navrhovateľ ako
závetný dedič, na základe predloženého závetu zo dňa 02.3.1993, ktorého neplatnosť v dedičskom konaní najskôr ostatní dedičia namietali, po tom, ako Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 9Co 3204/01 zo dňa 07.01.2002 zrušil uznesenie Okresného súdu Čadca č.k. D 13/99-98 zo dňa 01.3.2001, ktorým okresný súd prerušil konanie a navrhovateľa ako dediča odkázal na podanie občiansko-právnej žaloby o určenie platnosti predloženého závetu, v ďalšom priebehu konania po vrátení veci závet uznali za platný, nenamietali jeho relatívnu neplatnosť a osvedčením o dedičstve č.k. D 13/99-110 zo dňa 15.7.2002 bolo tak nadobudnutie celého dedičstva poručiteľky potvrdené navrhovateľovi. Sporné nehnuteľnosti, v tom čase už titulom sporného osvedčenia o vlastníckom práve č. M. XXX/XX, M. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX zapísané na odporcu v rade 1/ ako ich výlučného vlastníka, neboli predmetom dedenia po poručiteľke.
Odporca v rade 5/ súdu predložil kúpnopredajnú zmluvu zo dňa 16.01.1932, ktorou T. U. R., bytom G. Č.. R. XXX odpredal svojej dcére E. U. R. (v zmluve tiež označenej ako „budúca manželka T. B. Y..“), bytom G. Č.. R. XXX - podľa obsahu zmluvy nehnuteľný majetok, vrátane nehnuteľností zapísaných v pkn. vl. č. XXX, XXX J. XXX, označený tiež v texte ako „celý rodičovský majetok“, za dohodnutú kúpnu cenu a tiež oproti v zmluve vymieneným záväzkom kupujúcej poskytnúť opateru svojim rodičom a postarať sa finančnými a naturálnymi plneniami i o svojich súrodencov. Pozemkovoknižný Okresný súd Čadca povolil vklad vlastníctva kupujúcej E. U. R. (manželke T. B. Y..), zápisom do pozemkovej knihy uznesením Čd 1323/32 zo dňa 04.3.1932 (ako vyplýva i z cit. výpisov z dotknutých pkn. vložiek).
Súd vo veci návrhu navrhovateľa o určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po predchodcovi účastníkov aplikoval ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov („Obč. zák.“) a na základe jeho prechodných ustanovení predchádzajúcu, nižšie citovanú, právnu úpravu o nadobúdaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, rozhodujúc podľa rozhodného stavu jestvujúceho v čase vyhlásenia rozsudku súdu v tejto veci (§ 154 ods.1 OSP), vychádzajúc z aktuálneho stavu zápisu o vecných právach k sporným nehnuteľnostiam v príslušnom katastri nehnuteľností v zmysle ust. § 70 ods.1 katastrálneho zákona a v konaní, ktorého predmetom je návrh o určenie existencie práva v zmysle ust. § 80 písm. c) OSP skúmajúc súčasne existenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na navrhovanom určení.
Inštitút vydržania ako jedného z právom uznaných titulov nadobudnutia vlastníckeho práva (k veciam hnuteľným i nehnuteľným, za odlišných podmienok) je súčasťou právneho poriadku platného na území Slovenska už od čias platnosti uhorského obyčajového práva, platného pre úpravu občiansko-právnych vzťahov z vecných práv, vrátane práva vlastníckeho, kontinuálne i po prijatí zákona č. 141/1950 Sb. Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1951 (v právnickej literatúre i praxi nazývaného ako tzv. Stredný občiansky zákonník). Vydržanie naopak v čase nadobudnutia svojej účinnosti nepoznal súčasný Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb., účinný od 01.4.1964 a späť do nášho platného právneho poriadku bol tento právny inštitút vrátený novelou Obč. zák. - zákonom č. 131/1982 Zb. (s možnosťou započítania doby oprávnenej držby i pred účinnosťou tejto novely, v zmysle prechodného ust. § 865 ods.3 Obč. zák.) a odvtedy zostal jeho súčasťou, naposledy v znení upravenom novelizáciou zákonom č. 509/1991 Zb., účinným od 01.01.1992.
Vlastníctvo nemohol (a nemôže ani podľa súčasnej platnej úpravy podmienok vydržania v ust. §§ 129 a nasl. Obč. zák.) vydržať ten, kto nebol dobromyseľný. V predchádzajúcich citovaných právnych úpravách vydržania okrem iných podmienok, predovšetkým dĺžky vydržacej doby, pokiaľ ide o požiadavku dobromyseľnosti bol rozdiel v tom, že obyčajové právo vyžadovalo dobromyseľnosť pri nastúpení držby a SOZ počas celého priebehu vydržacej doby (k tomu i rozsudky Najvyššieho súdu SR 2 Cdo 100/99, 2 Cdo 116/01).
Podľa obyčajového práva, platného na Slovensku do 31.12.1950 bol pravidelným spôsobom nadobúdania vlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej v pozemkovej knihe zápis do pozemkovej knihy (tzv. intabulácia), zároveň však tento vtedajší intabulačný princíp, reflektujúc historické a spoločenské podmienky krajiny pripúšťal výnimky - nadobúdaním vlastníctva k takejto nehnuteľnosti právnymi úkonmi i mimo zápisu v pozemkovej knihe (v dnešnej aplikačnej praxi súdov najčastejšie s odkazom na rozhodnutie zverejnené v Úradnej sbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu Československej republiky vo
veciach občianskych z právnej oblasti Slovenska a Podkarpatskej Rusi, roč. I.-VI., č. 911; viď tiež Úr. sb. 1201). Takéto konanie (neformálne nakladanie s nehnuteľnosťami v podielovom spoluvlastníctve) pritom nebolo v dotknutom období nezvyčajné, skôr naopak. SOZ s účinnosťou od 01.01.1951 zrušil intabulačný princíp s jeho konštitutívnymi účinkami a vlastnícke právo k nehnuteľným veciam sa v zmysle ust. §§ 111, 112 SOZ nadobúdalo, ak osobitný predpis neupravoval inak, už samotnou zmluvou, pričom nasledujúci (fakultatívny) zápis do pozemkovej knihy mal už len deklaratórny charakter (k tomu i rozsudok Najvyššieho súdu SR 3 Cdo 12/04). Zmluvy uzavreté do 31.12.1950 nemali vždy náležitosti potrebné na ich zápis do pozemkovej knihy, mohli byť však skutočnosťou, ktorá odôvodnene mohla v nadobúdateľovi vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej sa zmluva týkala. Stal sa jej dobromyseľným držiteľom a mohol k nej nadobudnúť vlastnícke právo titulom vydržania, ak boli splnené aj ostatné náležitosti vydržania. Ak boli uzavreté zmluvy perfektné a chýbal iba zápis do pozemkovej knihy (keďže vtedajšie právo na rozdiel od súčasnej právnej úpravy neustanovovalo lehotu pre vykonanie zápisu v pozemkovej knihe po uzavretí zmluvy - k tomu primerane i rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR publikované v tamojšej zbierke rozhodnutí pod č. R 27/96) stali sa l. januárom 1951, tzn. nadobudnutím účinnosti SOZ a vzhľadom na zrušenie predchádzajúceho intabulačného princípu účinnými.
Skutkové a právne odôvodnenie uplatneného nároku navrhovateľa o určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po predchodkyni účastníkov, na základe hodnotenia v priebehu konania vykonaných dôkazov súd podrobil posúdeniu z hľadísk vyššie citovaných predchádzajúcich právnych úprav uhorského obyčajového práva - z obdobia účinnosti ktorého pochádza účastníkmi na oboch stranách sporu zhodne tvrdená ústna darovacia zmluva z r. 1930 a tiež objektívne zistená kúpna zmluva z r. 1932, ktorá bola i predmetom zápisu v pozemkovej knihe v prospech predchodkyne účastníkov, ktorej predmetom však výslovne nebola nehnuteľnosť stavby domu (v tom čase súp. č. XXX, ktorý nebol ani zapísaný ako súčasť vtedajšieho tzv. pozemkovoknižného telesa - stavba ako súčasť pozemku, na ktorom bola postavená - ani v jednej z označených pkn. vložiek) a najneskôr od ktorej sa predchodkyňa účastníkov E. B., rod. U. ujala držby okrem iných i sporných nehnuteľností a potom Stredného občianskeho zákonníka, ako novej právnej úpravy, ktorá nadobudla účinnosť počas držby sporných nehnuteľností predchodkyňou účastníkov, pritom ešte skôr, ako by mohla uplynúť 32 ročná vydržacia doba pre vydržanie vlastníctva k nehnuteľnostiam podľa uhorského obyčajového práva.
Darovaciu zmluvu z r. 1930 súd, majúc zo zhodných vyhlásení účastníkov za preukázanú jej existenciu, právne posúdil ako domnelý právny titul - prejav vôle nakladania s vlastníctvom k nehnuteľnostiam mimo zápisu v pozemkovej knihe počas platnosti obyčajového práva a uzavretie kúpnej zmluvy v r. 1932 ako nasledujúci formálny právny titul, čo do predmetu označeného v písomnom vyhotovení zmluvy korešpondujúci s vtedajším stavom zápisu v pozemkovej knihe, nie však so skutočným právnym stavom (už v tom čase medzi pôvodnými pkn. spoluvlastníkmi reálne oddelených nehnuteľností). Takáto zmluva mohla byť so zreteľom na všetky okolnosti konkrétnej veci titulom zakladajúcim dobromyseľnosť držby predchodkyne účastníkov, s prihliadnutím i na správanie predchodkyne účastníkov E. B., jej rodičov, neskoršieho manžela T. B. a takisto správanie osôb, ktorým svedčil zápis vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam v príslušnej evidencii, ktorou bola pozemková kniha. Tak uhorské obyčajové právo vychádzalo pri existencii skutočnej držby z domnienky jej oprávnenosti, tzn. dobromyseľnosti držiteľa (pri skutočnej držbe sa vždy predpokladalo, že je oprávnená - po práve a opak sa musel dokazovať), takisto i Stredný občiansky zákonník v ust. § 145 ods.1,2 (a rovnako i súčasná právna úprava v Obč. zák.) výslovne pre prípad pochybností ustanovuje zákonný predpoklad, že držba je oprávnená.
Okresný súd, ako už uviedol, viazaný pritom závermi vyslovenými v cit. zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu v tejto veci (§ 226 OSP), vyhodnotil zistený skutkový stav veci prijatím zhodného záveru, že predchodkyňa účastníkov E. B., rod. U. tak nadobudla vlastnícke právo k všetkým sporným nehnuteľnostiam (tzn. tak k pozemkom K.-B. parcela č. XXXX J. Č.. XXXX, o vlastníctve ktorých už súd v tejto veci na základe tých istých rozhodujúcich skutočností právoplatne rozhodol, ako aj k zostávajúcim sporným nehnuteľnostiam - domu č. súp. XXX na pozemku K.-B. U. Č.. XXXX, spolu s pozemkom), titulom vydržania proti tým odporcom, ktorým podľa stavu zápisu v príslušnej pozemkovej knihe svedčil zápis vlastníctva, podľa ust. §§ 115 a nasl., v spojení s ust. §§ 143 a nasl., § 145 ods.1,2 SOZ a v spojení s prechodným ust. § 854 Obč. zák., uplynutím počas desaťročnej vydržacej doby (§ 116 ods.1 SOZ) nepretržitej oprávnenej držby nehnuteľností, počítanej v zmysle
cit. ust. § 566 ods.1,2 SOZ od 01.01.1951 (keďže predchádzajúca právna úprava podľa uhorského obyčajového práva vyžadovala na vydržanie vlastníctva k nehnuteľnej veci uplynutie vydržacej doby dlhšej, v trvaní 32 rokov), ktorá tak uplynula a predchodkyňa účastníkov sa stala vlastníčkou sporných nehnuteľností dňa 01.01.1961, nadobudnúc nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva ako svoj získaný majetok, zodpovedajúci okolnostiam nadobudnutia majetku získanému dedičstvom a darom, oddelený od zákonného majetkového spoločenstva manželov podľa vtedajšej právnej úpravy v zákone č. 265/1949 Zb. o rodinnom práve v znení neskorších zmien a doplnení (v spojení s prechodným ust. § 856 ods.1 Obč. zák.).
Odporcovi v rade 1/ v súčasnosti svedčí hodnoverný zápis o jeho vlastníckom práve k sporným nehnuteľnostiam v príslušnom súčasnom katastri nehnuteľností (§ 70 ods.1 katastrálneho zákona) na základe osvedčenia verejnou listinou, ktorej pravdivosť bola vykonaným dokazovaním vyvrátená (§ 134 OSP), ako je už skôr uvedené. Pretože vlastnícke právo je jedným zo základných práv, zaručeným (vrátane s ním súvisiaceho práva dedičského) a chráneným medzinárodnými dohovormi, Ústavou Slovenskej republiky (čl. 20) i v súlade s ňou jestvujúcou právnou úpravou, je to právo nepremlčateľné (§ 100 ods.2 Obč. zák.) a nikto, kto ho platne nadobudol, ho nemôže byť zbavený proti svojej vôli okrem prípadov predpokladaných v čl. 20 ods.4 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, súd v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva) musí z hľadiska poskytnutia ochrany tomuto právu a jeho pravému nositeľovi v zmysle cit. ust. §§ 123 a nasl. Obč. zák. nevyhnutne skúmať otázku vlastníctva bez ohľadu na jestvujúci stav zápisu vlastníctva v príslušnom katastri nehnuteľností (ktorý, ako vyplýva z cit. ust. § 70 ods.1 katastrálneho zákona, je hodnoverným len dovtedy, pokým sa nepreukáže opak). Súd návrhu navrhovateľa ako dôvodnému preto vyhovel po preukázaní, že ide o nehnuteľnosti, ktoré v čase svojej smrti XX.XX.XXXX vlastnila jeho predchodkyňa E. B., rod. U., po ktorej sú dedičmi zo zákona (§ 473 ods.1 Obč. zák.) navrhovateľ a odporcovia v rade 1/ až 6/. Navrhovateľ, súčasne ako závetný dedič, tak z titulu svojho dedičského majetkového nároku (§ 460 Obč. zák.) a vzhľadom na jestvujúci stav zápisu v príslušnom katastri nehnuteľností, nezodpovedajúci súdom zistenému skutočnému právnemu stavu a neumožňujúci tak prejednanie sporných nehnuteľností v nesporovom dedičskom konaní podľa ust. §§ 175a a nasl. OSP ako predmetu dedičstva po jeho predchodkyni poručiteľke E. B., rod. U., osvedčil existenciu svojho naliehavého právneho záujmu (§ 80 písm. c/ i so zreteľom na ust. § 91 ods.2 OSP) na odstránení tohto nesúladu v katastri nehnuteľností (k tomu súd odkazuje i na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3 Cdo 146/03, 1 Cdo 71/2004) prostredníctvom navrhovaného deklaratórneho rozhodnutia súdu.
O trovách konania súd rozhodol aplikujúc ustanovenie § 142 ods.1 OSP v spojení s ust. § 150 ods.1 a § 151 ods.1 OSP. Podľa výsledku konania v zmysle tohto rozhodnutia súdu vo veci samej úspešnou stranou v sporovom konaní je strana navrhovateľa, ktorému by podľa zásady úspechu v konaní, vyjadrenej v ust. § 142 ods.1 OSP patrila náhrada trov konania v plnej výške preukázane účelne vynaložených trov a ktorý toto svoje procesné právo voči strane odporcov prostredníctvom svojho právneho zástupcu i riadne uplatnil (§ 151 ods.1 OSP). Ako na dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý súd napriek úspechu navrhovateľa v konaní postupom podľa ust. § 150 ods.1 OSP mu náhradu trov konania ani čiastočne nepriznal, vo vzťahu k odporcom v rade 7/ až 31/, súd zohľadnil skutočnosť, že títo v konaní vystupujúc len ako osoby, ktorým formálne svedčí posledný zápis v pozemkovej knihe k sporným nehnuteľnostiam (resp. ich právni nástupcovia) a ktoré vlastným konaním nespôsobili vznik tohto sporu. Obdobné možno konštatovať i vo vzťahu k odporcom v rade 2/ až 6/. Ide o dedičov E. B., tvoriacich spolu s navrhovateľom a odporcom v rade 1/ nerozlučné spoločenstvo účastníkov v spore o určenie majetku do dedičstva (§ 91 ods.2 OSP), ktorí nie sú zapísaní ako vlastníci sporných nehnuteľností v príslušnom katastri nehnuteľností, ani sami svojim konaním nedali príčinu vzniku tohto sporu a to bez ohľadu na to, že sa k okolnostiam jeho vzniku prirodzene ako osoby znalé pomerov vyjadrovali a že ich vyjadrenia vyznievali v prospech odporcu v rade 1/.
Nakoniec súd nepriznal navrhovateľovi právo na náhradu trov konania ani proti odporcovi v rade 1/, tzn. účastníkovi, ktorý viedol s navrhovateľom faktický spor v tejto veci a ktorý i nepochybne prostredníctvom osvedčenia vyhlásenia o vydržaní svojho vlastníctva spôsobil dal jeho príčinu. Odporca v rade 1/ však požiadal o vydanie osvedčenia v súčinnosti s vlastníčkou nehnuteľností, predchodkyňou účastníkov E. B., rod. U.Á., ktorá mu na ten účel poskytla čestné vyhlásenie a právne posúdenie podmienok pre vydanie osvedčenia prislúchalo notárovi. Okrem toho i z vyjadrení ostatných dedičov E. B. v
priebehu konania sa súdu javí pravdepodobným, že predchodkyňa účastníkov mala takúto vôľu, aby sa vlastníkom nehnuteľnosti (prinajmenšom v čestnom vyhlásení výslovne uvedených pozemkov) stal odporca v rade 1/, čo však nič nemení na skôr uvedených právnych záveroch vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej, o nedostatku takto prípadne prejavenej vôle pre založenie dobromyseľnej držby sporných nehnuteľností odporcom v rade 1/. Zostáva na účastníkoch na oboch stranách sporu - dedičoch E. B., aby po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku pri následnom prejednaní sporných nehnuteľností ako predmetu dedičstva po nej sa snažili dať do súladu vlastné majetkové záujmy so skutočnou vôľou svojej predchodkyne a s rešpektom k záujmom ostatných spoludedičov, v záujme zlepšenia príbuzenských vzťahov, nie naopak. Z hľadiska hospodárnosti konania tiež nemožno opomenúť opakované zmeny návrhu navrhovateľa, aby sa nakoniec vrátil k pôvodne podanému návrhu. Na všetky tieto skutočnosti, ktoré nemohli byť zohľadnené pri rozhodovaní vo veci samej, súd, majúc na zreteli spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi stranami sporu, preto v prospech odporcu v rade 1/ prihliadol v rámci rozhodovania o trovách konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).