Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozhodnutie_10C-1-2013.pdf
PDF · 96.69 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/1/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Tomáš Kušnír s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: v rade 1/ H. A., F.. XX.X.XXXX, F. T. P.Ó. U. XXXX/XX, XXX XX R. , t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom Mestom Martin, okres Martin, v rade 2/ E. A., F.. X.X.XXXX, T. P. U. XXXX/XX, XXX XX R. za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných v rade 1/ a 2/ OZ právna pomoc spotrebiteľom so sídlom v Košiciach, Sofijská 13, IČO: 42 247 268, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom v Košiciach, Budapeštianska 8, konaní o zaplatenie 2.164,96 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný v rade 1/ a žalovaná v rade 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2164,96€ spolu s 9%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 1811,82€ od 29.6.2011 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 129,50€, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 50,-€ mesačne, zročných vždy ku poslednému dňu kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom, nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 630,93 eur, v pravidelných mesačných splátkach po 50,-€ mesačne, zročných vždy ku poslednému dňu kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu AK Tomáš Kušnír s.r.o. so sídlom v Bratislave vedený v J. J. I..J.. číslo XXXXXXXXX/XXXX pod VS: XXXXXXXXX.
Žalobcovi sa voči vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30.5.2012 sa žalobca proti žalovaným v rade 1/ a 2/ domáhal zaplatenia sumy 2164,96 eur spolu s 9%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 1811,82 eur od 29.6.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že veriteľom tejto pohľadávky voči žalovaným v rade 1/ a 2/ sa stal na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka (Zák.č.40/1964 Zb.) dňa 28.6.2011, kde postupcom pohľadávky bola Slovenská sporiteľňa a.s. so sídlom v Bratislave a postupníkom žalobca. Pohľadávka vznikla na základe tej skutočnosti, že žalovaní v rade 1/ a 2/ dňa 22.7.2005 uzavreli Úverovú zmluvu č.XXXXXXXXX so Slovenskou sporiteľňou a.s., ktorej neoddeliteľnú súčasť tvorili Všeobecné obchodné podmienky postupcu. Na základe uvedenej zmluvy Slovenská sporiteľňa a.s. poskytla žalovaným v rade 1/ a 2/ úver, pričom podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov a ďalšie povinnosti boli upravené tak v zmluve ako aj vo Všeobecných obchodných podmienkach postupcu.
Keďže žalovaní v rade 1/ a 2/ neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa zmluvy, postupca odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka ku dňu jej postúpenia na žalobcu predstavovala sumu 2164,96€ a pozostávala z nesplatenej istiny úveru vo výške 1811,82€, riadneho úroku vo výške 192,48 eur a úroku z omeškania vo výške 160,66€, ktorý bol vyčíslený v súlade so zmluvou. Keďže žalovaní v rade 1/ a 2/ aj po tomto dni boli v omeškaní, žalobca si uplatnil zákonný úrok z omeškania z istiny úveru v zmysle ustanovenia § 369 ods.1 Obchodného zákonníka. Súčasne žalobca požadoval náhradu trov konania.
Podaním zo dňa 4.7.2012 žalobca upresnil, že žalovaných v rade 1/ a 2/ žiada zaviazať k úhrade požadovanej sumy spoločne a nerozdielne.
Ďalším podaním z 26.2.2013 uviedol, že poskytol v žalobe mylnú informáciu, v tomto prípade od úverovej zmluvy postupca, teda Slovenská sporiteľňa a.s. neodstúpila a splatnosť úveru nastala ku dňu, ktorý bol riadne dohodnutý v zmluve, to znamená k 20.7.2010.
Podaním zo dňa 5.6.2012 oznámil vstup do konania na strane žalovaných v rade 1/ a 2/ vedľajší účastník a to Občianske združenie OZ právna pomoc spotrebiteľom so sídlom v Košiciach prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý ale ďalším podaním, na súd došlým 27.2.2013 súdu oznámil, že vystupuje z vyššie uvedeného konania. Aj keď rozsudok bol vyhlásený v období, keď už vedľajší účastník na strane žalovaných nevystupoval, vzhľadom na skutočnosť, že súd rozsudkom rozhodoval o jeho trovách, označil ho v záhlaví tohto rozsudku.
V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.
Súd pôvodne vo veci rozhodoval platobným rozkazom, ktorý sa podarilo doručiť do vlastných rúk len žalovanej v rade 2/.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v rade 1/ sa nezdržiava v mieste svojho trvalého bydliska a miesto jeho pobytu sa súdu nepodarilo zistiť napriek rozsiahlym šetreniam, ktoré súd v tomto smere vykonal, súd platobný rozkaz zrušil a následne ustanovil žalovanému v rade 1/ opatrovníka v osobe Martin, ktoré potom žalovaného v konaní zastupovalo.
V rámci dokazovania na pojednávaní súd vypočul žalovanú v rade 2/ a oboznámil sa s listinami, žalobcom pripojenými do súdneho spisu.
Žalovaná v rade 2/ sa prvýkrát k žalobe vyjadrila na pojednávaní dňa 27.2.2013, k výške a základu dlhu sa konkrétne nevyjadrovala, avšak žalobu z tohto pohľadu nespochybňovala, žiadala len pre prípad, že by bola zaviazaná k zaplateniu predmetného dlhu, aby jej povolené splátky dlhu. So žalovaným v rade 1/ žije stále v manželstve, aj keď nebývajú v spoločnej domácnosti a nemala vedomosť, kde sa žalovaný v rade 1/ nachádza. Poukázala na skutočnosť, že v zamestnaní poberá minimálnu mzdu 350,- eur mesačne v čistom zárobku a vyživovaciu povinnosť má voči plnoletému synovi H. A., ktorý je ale doposiaľ študentom J. Z. Š. J. R. E., na dôkaz čoho predložila potvrdenie o návšteve školy. Žalovaná v rade 2/ žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorej prispieva na úhradu nákladov spojených s bývaním sumou 50,- až 70,-euro mesačne. Žalovaný v rade 1/ si k synovi vyživovaciu povinnosť pravidelne neplní.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k presvedčeniu, že žaloba je dôvodná a to z týchto dôvodov:
Je pravdou, že žalovaní v rade 1/ a 2/ ako dlžníci uzavreli dňa 22.7.2005 so Slovenskou sporiteľňou a.s. so sídlom v Bratislave Zmluvu o splátkovom úvere v súlade s ustanovením § 497 až 507 Obchodného zákonníka (Zák.č.513/1991 Zb.). Na základe tejto zmluvy č.XXXXXXXXXX žalovaní v rade 1/ a 2/ ako
dlžníkom poskytnutý úver vo výške 50.000,-Sk ako úver spotrebný a bezúčelový. Výška úrokovej sadzby bola dohodnutá 10,10% ročne v deň podpisu zmluvy. Poplatok za poskytnutie úveru bol dohodnutý na 1040,-Sk, poplatok za správu úveru bol dohodnutý na 50,-Sk mesačne. Výška splátok bola dohodnutá na 1162,-Sk a splátky mali byť mesačne vždy ku 20.-temu dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá k 20.8.2005 a konečná splatnosť úveru k 20.7.2010.
Úroky boli splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca a úver mal byť splácaný inkasom z účtu, uvedeného v zmluve. V súvislosti so splácaním úveru bola dohodnutá povinnosť dlžníkov zabezpečiť na účte, uvedenom v zmluve dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohli byť veriteľom inkasované splátky úveru na istinu, úroky, a ďalšie poplatky, spojené s poskytnutím úveru. Ročná percentuálna miera nákladov bola dohodnutá na 5,27. Veriteľ bol oprávnený meniť výšku úrokovej sadzby dohodnutú v základných podmienkach zmluvy, pričom zmena výšky úrokovej sadzby bola účinná rozhodnutím veriteľa a jej zverejnením. V prípade omeškania s úhradou splátok bol dlžník povinný platiť úroky z omeškania vo výške, ktorú určil veriteľ zverejnením. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky banky, ktoré upravovali aj pojem zverejnenie, ktorým sa rozumelo sprístupnenie dokumentu alebo informácie na verejne prístupných priestoroch obchodných miest, alebo prostredníctvom elektronických služieb alebo na internetovej stránke banky, alebo inou, po úvahe banky vhodnou formou, čím dokument, alebo informácia nadobúda účinky, ak nie je v príslušnom dokumente určené inak.
Podľa výpisu z bankových kníh, ktoré tvorili prílohu zmluvy o postúpení pohľadávky, uvedenej v žalobe, ktorou žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovaným v rade 1/ a 2/ ku dňu postúpenia pohľadávky, predstavovala celková výška pohľadávky banky voči žalovaným v rade 1/ a 2/ 2164,96 eur, z toho istiny 1811,82 eur, riadne úroky predstavovali sumu 192,48 eur, a vyčíslené úroky z omeškania sumu 160,66 eur. Riadne úroky k tomuto dňu predstavovali sadzbu 11,15% ročne a úroky z omeškania podľa výpisu z úverového účtu predstavovali do 14.1.2009 sadzbu 26,40% ročne a od 15.1.2009 do 19.7.2010 8 % ročne.
Z prehľadu úrokových sadzieb vyplýva, že úroková sadzba riadneho úroku bola do 14.3.2009 10,10% ročne, potom do 31.5.2006 10,50% ročne, do 31.7.2006 10,90% ročne, od 1.8.2006 až do 1.4.2007 11,40% ročne, a od 2.4.2007 bol úver úročený sadzbou 11,15% ročne.
Výpisom z úverového účtu, z ktorého vyplývali všetky transakcie na úverovom účte, jeho splácanie, pripisovanie úrokov a úrokov z omeškania ako aj inkaso dohodnutých poplatkov mal súd preukázané tvrdenia žalobcu.
Slovenská sporiteľňa potom oznámila žalovaným v rade 1/ a 2/ listom z 18.7.2011, že pohľadávku voči nim postúpila žalobcovi podľa § 526 Občianskeho zákonníka (zák.č.40/1964 Zb.).
Majúc preukázané tieto skutočnosti súd posudzoval nárok žalobcu na zaplatenie istiny úveru, dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania v zmysle § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka (zák.č.513/1991 Zb.) .
Pohľadávka, ktorú žalobca nadobudol a ktorej veriteľom sa stal zmluvou o postúpení pohľadávky v zmysle § 524 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka vznikla zo zmluvy a podľa názoru súdu platne uzavretej zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru žalovaným v rade 1/ a 2/ Slovenskou sporiteľňou a.s..
Z ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje zmluvu o úvere vyplýva, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods.1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške, ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky, požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie, než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.
Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka, účinného do 14.1.2009, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba NBS, uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.
Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka, účinného od 15.1.2009, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky, ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Vzhľadom na vývoj úrokových sadzieb z omeškania, o ktorých prehľad poskytla Slovenská sporiteľňa, súd zistil, že Slovenská sporiteľňa uplatňovala úroky z omeškania voči žalovaným v rade 1/ a 2/ v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. Od 15.1.2009 dokonca uplatňovala úroky z omeškania v nižšej sume, než umožňovali predpisy občianskeho práva v zmysle § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods.1 Nariadenia Vlády SR č.87/1995 Z.z.. Uplatňovala ho totiž sadzbou 8% ročne a vyčíslený úrok predstavoval potom ku dňu postúpenia pohľadávky k 28.6.2011 sumu 160,66 eur. Žalovaní sa však s úhradou celej úverovej istiny dostali do omeškania dňom, nasledujúcim po dohodnutom dni konečnej splatnosti úveru, teda dňom 21.7.2010 a preto pokiaľ žalobca požadoval od 28.6.2011 úrok z omeškania 9% ročne, požadoval ho v súlade s ustanovením § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods.1 Nariadenia Vlády SR č.87/1995 Z.z., z ktorého vyplýva, že výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (znenie účinné k 21.7.2010).
Súd z týchto dôvodov žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaných v rade 1/ a 2/ ako dlžníkov spoločne a nerozdielne zaviazal zaplatiť sumu, ktorú uvádza výroková časť tohto rozsudku.
Súd však s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaní v rade 1/ a 2/ s ú zaviazaní k zaplateniu dlhu spoločne a nerozdielne s prihliadnutím na zlú finančnú situáciu žalovanej v rade 2/ povolil žalovaným v rade 1/ a 2/, ktorí sú stále manželmi, aby úver splácali v pravidelných mesačných splátkach, ktorých výšku a zročnosť súd určil vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd takto postupoval s prihliadnutím na finančné pomery rodiny žalovaných v rade 1/ a 2/ a podľa § 160 ods.1 druhá veta O.s.p..
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods.1 O.s.p.. Žalobca bol voči žalovaným v rade 1/ a 2/ plne úspešný a preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Trovy žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 129,50 eur a z trov právneho zastúpenia. Úspešný žalobca má proti žalovaným právo na náhradu trov konania, z toho náhradu trov, vzniknutých zaplatením súdneho poplatku musia žalovaní v rade 1/ a 2/ zaplatiť priamo žalobcovi. Trovy právneho zastúpenia boli priznané podľa Vyhl.č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Právny zástupca žalobcu vyúčtoval trovy konania podaním z 28.3.2013, na súd došlým 2.4.2013, z toho za účelne vynaložené súd považoval trovy, ktoré vznikli za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia v roku 2012, spísanie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 27.2.2013 a na pojednávaní dňa 28.3.2013, kde patrí právnemu zástupcovi žalobcu odmena 91,29 eur, pričom za prvé dva úkony, urobené v roku 2012 mu patrí režijný paušál 7,63€ a za dva úkony, urobené v roku 2013 režijný paušál 7,81€. Pokiaľ ide o odmenu za pojednávanie dňa 13.3.2013, ktoré bolo odročené bez meritórneho prejednania veci, patrí odmena v zmysle § 14 ods.5 citovanej Vyhl. vo výške 1-iny základnej sadzby tarifnej odmeny, teda v sume 22,82€ . Právnemu zástupcovi žalobcu
patrí aj odmena vo výške 91,29€ a režijný paušál v sume 7,63 eur za odvolanie voči uzneseniu súdu zo dňa 10.9.2012. Za spísanie pokusu o zmier súd odmenu právnemu zástupcovi žalobcu nepriznal, nakoľko nešlo o úkon právnej služby, predpokladaný ustanovením § 14 Vyhl.č.655/2004 Z.z.. Spolu trovy právneho zastúpenia aj s 20% DPH predstavujú sumu 630,93 eur. V zmysle ustanovenia § 149 ods.1 O.s.p. sú žalovaní v rade 1/ a 2/ povinní nahradiť trovy konania žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu - advokátskej kancelárie.
Rovnako ako pri rozhodovaní o samotnom predmete konania, súd aj pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania využil ustanovenie § 160 ods.1 druhá veta O.s.p. a žalovaným vzhľadom na výšku trov a ich zlú sociálnu situáciu povolil túto náhradu trov konania splácať tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Žalobcovi proti vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznal vzhľadom na skutočnosť, že vedľajší účastník v konaní pôsobil krátky čas a v súvislosti s jeho účasťou žalobca nevykonal úkony, pri ktorých by mu vznikali trovy konania, preto súd žalobcovi proti vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, aj keď vedľajší účastník vystupoval na strane žalovaných, ktorí spor prehrali.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.