Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-189-2012.pdf
PDF · 101.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-25P/189/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v právnej veci navrhovateľky J.. Z. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. Č. XX, X., právne zastúpenej Mgr. Richardom Petrovom, advokátom, so sídlom Františkánska 3, Košice, proti odporcovi J.. T. X., Q.. XX.X.XXXX, U. Č. XX, X., právne zastúpenému JUDr. Martinom Kožiakom, advokátom, so sídlom Murgašova 3, Košice, za účasti maloletej O., Q.. X.X.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania uzatvorené dňa XX.X.XXXX zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Mestskej časti Košice - M. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX sa rozvádza.
Maloletá O. X., Q.. X.X.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
Navrhovateľka a odporca sú oprávnení maloletú O. zastupovať, spravovať jej majetok.
Odporca sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej O. sumou 80,-Eur mesačne vždy do 15.dňa toho- ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode.
Odporca je oprávnený stýkať sa s maloletou O. každú stredu a piatok od 14-19hod, každý párny týždeň v roku od soboty od 9hod do nedele do 18hod, každý párny rok cez vianočné sviatky od 23.12. od 9hod do 25.12. do 18hod, každý nepárny rok počas vianočných sviatkov od 26.12. od 9hod do 2.1. nasledujúceho roka do 18hod, každý párny rok počas veľkonočných sviatkov od štvrtka od 9hod do utorka nasledujúceho po veľkonočnom pondelku do 18hod, každý nepárny rok počas jarných prázdnin od 1.dňa prázdnin od 9hod do nedele nasledujúcej po poslednom dni prázdnin do 17hod, počas letných prázdnin od 1.8. od 9hod do 31.8. do 18hod s tým, že navrhovateľka je povinná maloleté dieťa riadne pripravené odovzdať v čase určenom pre začiatok styku odporcovi pred jej bytom a odporca je povinný pri ukončení styku odovzdať maloletú v určenom čase navrhovateľke pred jej bytom.
Návrh odporcu na úpravu striedavej starostlivosti zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom podaným súdu dňa 13.7.2012 žiadala, aby súd rozhodol o rozvode manželstva účastníkov konania, na čas po rozvode maloletú O. zveril do osobnej starostlivosti matky, s právom matky dieťa zastupovať, spravovať jeho majetok a otca zaviazať na jej výživu sumou 400,-eur mesačne vždy do 15.dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Na čas po rozvode schválil rodičovskú dohodu o výkone práv a povinností v časti styku otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou O. podľa dohody s matkou a o trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Odporca vo vyjadrení k návrhu podanom súdu 11.9.2012 žiadal návrh zamietnuť s odôvodnením, že má vážny a jednoznačný záujem o udržanie manželstva s navrhovateľkou, ktorý je v záujme obidvoch účastníkov a najmä v záujme maloletej dcéry O..
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výpoveďou účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
Podľa kópie sobášneho listu predloženého navrhovateľkou v konaní, manželstvo účastníci uzavreli dňa XX.X.XXXX. U oboch sa jednalo o prvé manželstvo.
Z kópie rodného listu predloženého navrhovateľkou v konaní vyplýva, že z manželstva účastníkov pochádza maloletá O. X., Q.. X.X.XXXX.
Podľa výpovede navrhovateľky manželstvo uzatvorila s odporcom po 3,5 ročnej známosti vo fP. XXXX. Z manželstva pochádza maloletá O., Q.. X.X.XXXX. Pred uzavretím manželstva žili nejaký čas v Írsku, následne počas tehotenstva prišla na Slovensko, kde ostala, odporca prišiel po narodení dcéry, bol doma mesiac a následne dochádzal každé tri mesiace. Od mája 2010 nastúpila do práce a odporca dochádzal domov každý mesiac na týždeň. Nie sú podľa názoru navrhovateľky podmienky pre obnovenie manželského spolužitia vzhľadom na dlhodobé oddelené spolužitie. Medzi účastníkmi došlo k citovému odcudzeniu, každý si žije svoj život a navrhovateľka sa stará o maloletú. Ani v prípade, že by si odporca zabezpečil prácu a bývanie na Slovensku, navrhovateľka nie je prístupná dohode o striedavú starostlivosť, nakoľko nesúhlasí, aby maloletá striedala bydlisko raz u nej a raz u odporcu každý týždeň. K úprave styku sa vyjadrila, že odporca by sa mohol stýkať s maloletou dva dni v týždni a jeden deň cez víkend. Obnovenie manželského spolužitia z jej strany nie je možné ani v prípade, že by sa odporca vrátil na Slovensko a vzhľadom na rozvrat manželstva nie je ochotná navštíviť poradensko-psychologické služby ohľadne možnej obnovy manželského spolužitia, nakoľko už v súčasnosti má mimomanželskú známosť. K výdavkom uviedla, že zo svojho príjmu uhrádza mesačne nájom 104,-Eura, mobil 7 Eur, za stravu 250-400,-Eur, kozmetiku 50,-Eur, ošatenie, obuv 10,-Eur, na maloletú za škôlku 25,-eur stravné, rodičovské 5 eur, krúžok gymnastiky 16,-Eur, ošatenie maloletej uhrádza odporca, za obuv jej uhrádza navrhovateľka štvrťročne 50,-Eur, za televíziu uhrádza navrhovateľka 13,-Eur mesačne. Navrhovateľka sa vyjadrila, že vzťah maloletého dieťaťa k odporcovi je veľmi dobrý.
Z výpovede odporcu vyplynulo, že manželstvo uzatvoril s navrhovateľkou po štvorročnej známosti vo A. XXXX. Z manželstva pochádza maloletá O., Q.. T. H. XXXX. Pracovne sa zdržiava v zahraničí, pričom neplánoval v zahraničí ostať na trvalo, mal dohodu s navrhovateľkou, že ostane v zahraničí do doby kým si ona nenájde prácu, avšak keď si ona našla prácu, navrhovateľka nebola doma z pracovných dôvodov a z toho dôvodu medzi nimi došlo k citovému odcudzeniu. Ak s navrhovateľkou komunikujú, neriešia otázku obnovenia manželského spolužitia. Aj podľa jeho názoru už nie je možné obnovenie spolužitia. K ukončeniu jeho pracovného pomeru v zahraničí došlo 23.12.2012 viac-menej z ekonomických dôvodov. Zo zahraničia na Slovensko dochádzal odporca posledné tri roky každý druhý mesiac na dobu 7-10 dní, počas vianočných sviatkov na dobu dva týždne. Ukončené vzdelanie má prírodovedeckú fakultu, pracoval v zahraničí ako asistent manažéra so zameraním na predaj kúpelňových potrieb a krbov. Pred týmto zamestnaním pracoval vo firme na montáž plynových rúr T. P.. Od príchodu na Slovensko sa snaží nájsť si zamestnanie kontaktovaním známych, jednak z internetu. Zatiaľ býva v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, do budúcna by chceli riešiť situáciu s bývaním tak, že on si ponechá byt a vyplatí navrhovateľku z hodnoty bytu. V prípade, že súd nevyhovie návrhu na úpravu striedavej starostlivosti k maloletému dieťaťu, odporca by si predstavoval úpravu styku s maloletou v čo najširšom rozsahu každý druhý týždeň cez víkend a dva dni počas pracovného týždňa, každý druhý mesiac cez prázdniny a každé
druhé Vianoce. Finančné prostriedky má z poslednej mzdy, ktoré postačujú na dobu nasledujúceho mesiaca, dvoch, iné úspory nevlastní. Okrem spoločného bytu nevlastní žiadne iné nehnuteľnosti a motorové vozidlo je v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov konania.
Zo správy Referátu poradensko-psychologických služieb v Košiciach zo dňa 7.1.2013 vyplýva, že rodičia maloletej O. X. navštívili referát v dňoch 14.12 a 27.12.2012 so zameraním na posúdenie možnosti obnovy spolužitia, pričom matka dieťaťa je rozhodnutá pre rozvod manželstva, preto poradenstvo vedené so zameraním na úpravu manželského spolužitia, zachovania rodiny nebolo možné realizovať. V oblasti striedavej starostlivosti rodičia zotrvávajú na protichodných stanoviskách, preto dohoda medzi nimi v tejto veci nie je možná. Možnosti rodičov dohodnúť sa na praktických otázkach striedavej starostlivosti sú znížené, pohybujú sa skôr na hypotetickej úrovni. Aké budú reálne podmienky rodičov o niekoľko mesiacov, ako bude prebiehať adaptácia dieťaťa na rozchod rodičov v súčasnej dobe je ťažké usudzovať, preto záver referátu poradensko-psychologických služieb bol, že rodičia dieťaťa nie sú toho času na praktickú realizáciu striedavej starostlivosti dostatočne pripravení a riešiť v súčasnosti otázku striedavej starostlivosti je predčasné. Toto je vhodné riešiť po obojstrannej stabilizácii pracovnej a bytovej situácie rodičov, úprave komunikácie a dôkladnom zhodnotení výhod a nevýhod takejto formy starostlivosti pre maloleté dieťa.
Zástupca kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa 28.3.2013 uviedol, že vzhľadom na závery psychologického vyšetrenia na Referáte poradensko-psychologických služieb navrhuje zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, určiť výživné primerane pomerom otca a určiť styk otca s maloletou v čo najširšom rozsahu.
Navrhovateľka na pojednávaní dňa 28.3.2013 navrhla určiť výživné zo strany odporcu vzhľadom na jeho majetkové pomery sumou 80,-Eur mesačne a upraviť rozsah styku štandardným spôsobom podľa návrhu otca, ktorému navrhovateľka vyjde v ústrety.
Podľa potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľky predstavovala jej čistá mzda za obdobie od september 2012 do februára 2013 sumu 5.794,93 Eur.
Podľa výplatných pások predložených otcom v konaní tento dosiahol čistý príjem u posledného zamestnávateľa v mesiaci september 2012 - 1.647,-Eura, v októbri 2012 - 1.640,-Eura.
Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach z 28.1.2013 bol odporca zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 22.12.2012.
Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Košice z 4.2.2013 bola odporcovi priznaná dávka v nezamestnanosti vo výške 50 % z denného vymeriavacieho základu zo sumy 70,19 Eura od 22.12.2012 na obdobie 6 mesiacov.
Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 7.3.2013 vyplýva, že odporca poberá dávky v nezamestnanosti od 22.12.2012 do 21.6.2013 v sume 35,097 Eur na kalendárny deň.
Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 10.1.2013 navrhol úpravu striedavej starostlivosti zo strany rodičov maloletej O. a na doplnenie dokazovania navrhol nariadiť znalecké dokazovanie o vhodnosti úpravy striedavej starostlivosti k maloletému dieťaťu.
Podľa § ust. 23 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ust. § 23 ods. 2 cit. zákona, súd zisťuje príčiny , ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Z vykonaného dokazovania výpoveďou účastníkov konania súd mal za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne rozvrátené ako vyplýva z výpovede oboch účastníkov, obnovenie manželského spolužitia nie je možné. Podľa vyjadrenia navrhovateľky z jej strany došlo k citovému odcudzeniu voči odporcovi vzhľadom na pobyt odporcu v zahraničí.
Vzhľadom na uvedené mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne rozvrátené, preto boli dané zákonné predpoklady pre rozhodnutie o rozvode manželstva tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Pri úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej O. súd vychádzal zo skutočnosti, že v súčasnosti rodičia nemajú dostatočnú vzájomnú komunikáciu (stanovisko Referátu poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach), ktorá je predpokladom úspešnej realizácie striedavej výchovy oboch rodičov. Zároveň súd prihliadal aj na stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý na čas po rozvode doporučil v súčasnej dobe zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti navrhovateľky a zo strany odporcu určiť styk v čo najširšom rozsahu. Na základe uvedeného súd v súlade s návrhom navrhovateľky rozhodol o zverení maloletej O. do osobnej starostlivosti navrhovateľky a nakoľko neboli dané predpoklady pre úpravu striedavej starostlivosti návrh odporcu zamietol. Súd nevykonal odporcom navrhované dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania ohľadne vhodnosti striedavej starostlivosti, keďže znalec sa v rámci znaleckého posudku vyjadruje k citovým väzbám dieťaťa voči obom rodičom, pričom existenciu dostatočnej citovej väzby maloletej O. k odporcovi navrhovateľka ani kolízny opatrovník nenamietali.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pri určení výšky výživného súd vychádzal zo zistených príjmov odporcu, ktorý je v súčasnosti poberateľom dávok v nezamestnanosti, ako aj z návrhu navrhovateľky a výživné navrhované matkou 80,-Eur mesačne prihliadnuc na príjmy a výdavky navrhovateľky a odôvodnené potreby dieťaťa súd považoval za primerané.
Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Súd upravil styk odporcu s maloletým dieťaťom na čas po rozvode v čo najširšom rozsahu zohľadniac vyjadrenia oboch rodičov, kolízneho opatrovníka tak aby ostali zachované citové väzby dieťaťa s odporcom.
Podľa ust. § 144 O.s.p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva oznámiť matrike, kde uzavretie manželstva bolo zapísané, že opäť prijíma priezvisko, ktoré mal pred uzavretím manželstva.