Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-1T/15/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca samosudcom JUDr. Jozefom Korduliakom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.3.2013 v trestnej veci obž. L. W. U.., takto

rozhodol:

Obvinený I.. L. W. U.., nar. XX.X.XXXX F. Č., A. Q. B. C. Č.. XXX, G. B. M. L., súkromný podnikateľ,

j e v i n n ý , ž e

ako konateľ spoločnosti L. A., s.r.o. so sídlom L. Č.. XXXX, Č., G. Č. a zároveň ako osoba zodpovedná za vedenie účtovníctva a podávanie daňových priznaní za uvedenú spoločnosť, podal dňa 25.7.2007 na Daňovom úrade v Č., okres Č., daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie - mesiac jún 2007, kde si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty - nadmerný odpočet na základe fiktívnej faktúry č. 10/2007 vystavenej dňa 11.6.2007 dodávateľom, spoločnosťou L. +L. R. J. P., P..D..G.. Č. na fakturovanú sumu 1.881.152,- Sk, kde daň z pridanej hodnoty predstavovala 300.352,- Sk, hoci vedel, že uvedená spoločnosť faktúru s uvedeným číslom a dátumom vystavenia nevystavila a nedošlo k uskutočneniu tam uvedených zdaniteľných plnení, pričom za zdaňovacie obdobie jún 2007 si uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty - nadmerný odpočet v sume 277.141,- Sk a to aj napriek tomu, že vedel, že nemá nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty, ale daňovú povinnosť v sume 23.211,- Sk, čím si na Daňovom úrade v Č. neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet v sume 277.141,- Sk /9.199,40 €/ a zároveň skrátil daň z pridanej hodnoty za mesiac jún 2007 v sume 23.211,- Sk /770,46 €/,

t e d a

- neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech,

- v malom rozsahu skrátil daň,

t ý m s p á c h a l

- zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.,

- prečin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 Tr. zák.,

z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 277 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 41 ods. 1 Tr. zák., a § 51 ods. 1 Tr. zák. na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 3 /tri/ roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., sa obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu vo výmere 1 /jeden/ rok, s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. sa obvinenému ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze zúčastniť sa v priebehu skúšobnej doby daňového poradenstva na úseku priamych daní u daňového poradenstva a to na vlastné náklady, za účelom získania príslušných právnych vedomostí.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Čadci podal dňa 31.1.2011 obžalobu na I.. L. W. U.., ktorou obžalobou mu kládol za vinu spáchanie skutku po právnej stránke kvalifikovaného ako zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a prečinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 Tr. zákona.

Samosudca po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu vydal vo veci trestný rozkaz dňa 11.3.2011, ktorým obvinenému I.. W. uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere tri roky, pričom výkon trestu odňatia slobody podmienečne obvinenému podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere osemnásť mesiacov s probačným dohľadom. Zároveň obvinenému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze zúčastniť sa v priebehu skúšobnej doby daňového poradenstva na úseku priamych daní u daňového poradenstva (správne poradcu) a to na vlastné náklady, za účelom získania príslušných právnych vedomostí. Proti trestnému rozkazu podal obvinený prostredníctvom obhajcu odpor.

Vo veci samosudca nariadil hlavné pojednávanie na ktorom pojednávaní vykonal dokazovanie a to výsluchom obžalovaného I.. L. W., svedkov L. N., I.. Y. B., T. Š., L. B., S. U.. V. P. a z ich výpovedí mal preukázaný nasledovný skutkový stav:

Obž. I.. L. W. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o faktúru č. 10/2007 z 11.6.2007, ktorá bola vystavená dodávateľom a to spoločnosťou L.+L. R. J. P., P..D..G.. Č. na sumu 1.881.152,- Sk, táto bola vystavená ako úhrada za sprostredkovanie kontaktov, know hau, cena za poskytnuté plnenie bola stanovená za sprostredkovanie dopravy nákladnými vozidlami od rôznych spoločností, nielen od spoločnosti L.+L., taktiež sprostredkovanie kontaktov o dopravcoch, o dopravných firmách, poskytnutie adries, telefónnych čísiel, poskytnutie informácií o v tej dobe realizovaných a plánovaných stavbách. Taktiež v tejto sume bolo zahrnuté získavanie ďalších potencionálnych pracovných kontaktov pre spoločnosť L. A., ako aj získavanie ďalších subdodávateľských vozidiel, ktoré by mohli v budúcnosti vykonávať činnosť pre spoločnosť L. A. - čo je jeho firma. Uvedenú sumu považoval za primeranú, nakoľko v danej problematike bol nováčikom, lebo predtým robil v zahraničí a o podnikaní na Slovensku toho veľa nevedel. Táto suma zodpovedala dohode s pánom N. a bola stanovená v objednávkach. Pán N. prostredníctvom svojej firmy zabezpečil osobný kontakt, ako aj sa zúčastnil na jednaniach s firmami P., C. J. Q. Q., P. P. S. S. Q. Q.. Tiež sa zúčastnil jednaní vo N. B., P..D..G.. Q. Q., kde došlo k uzavretiu obchodu a následne došlo pričinením pána N. ku kúpe nákladného motorového vozidla. Tiež sa zúčastnil jednaní s leasingovou spoločnosťou F.-C., kde dohodol leasing za dobrých obchodných podmienok. Vzhľadom na dosah predpokladaných príjmov a očakávaných objednávok, fakturovanú sumu a vynaložené náklady považoval za primerané. Pokiaľ ide o faktúry predložené a spárované

daňovým úradom na čísle listu 211 až 230 spisu tak tieto boli uhrádzané osobitne, neboli zahrnuté do faktúry číslo 10/2007.

Svedok L. N., vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol spočiatku spoločníkom vo firme L. A., P..D..G.. Týmto spoločníkom bol asi dva alebo tri mesiace. Uviedol, že sprostredkoval obžalovanému nejaké zákazky a aj prípadne auto, ale keďže bol spoločníkom - nepožadoval od neho žiadne finančné prostriedky za to. Keď zistil od B. L., že faktúra č. 10/2007 z 11.6.2007 bola vystavená, ihneď išiel na druhý deň na daňový úrad a tam pracovníčku požiadal, aby stornovala túto faktúru, lebo on žiadnu takúto faktúru nevystavoval. Uviedol, že nemal vôbec žiadnu požiadavku za sprostredkovanie nejakých prác, stavieb, požičanie auta atď., nemal preto žiadať od obžalovaného finančnú úhradu, lebo spočiatku boli spoločníci, mali spoločnú firmu. Tú faktúru č. 10/2007 z 11.6.2007 on nevystavoval, videl ju prvýkrát až na daňovom úrade. Pokiaľ sa tvrdí, že na tejto faktúre je jeho podpis, toto nevylučuje, ale upozornil na to, že táto faktúra mu mohla byť jednoducho podstrčená na podpis, lebo v kancelárii robila manželka obžalovaného, ktorá robila poštu, aj vystavovala faktúry, evidovala ich. Pokiaľ je jeho podpis verifikovaný na faktúre 15/2007 a k nej priloženom príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 24.7.2007 túto faktúru bol stornovať na daňovom úrade a uvedené doklady mu mohli byť na podpis podstrčené. O uvedených faktúrach č. 10/2007 a 15/2007 nemal vedomosť a o tomto sa dozvedel až od L. B., ktorému volal L. W., že dal na daňový úrad uvedené faktúry . L. B. bol v tom čase spoločníkom v jeho firme L.+L.. Nevedel uviesť, prečo L. W. uvedené faktúry zaviedol do svojho účtovníctva, ich obchodný vzťah sa neskončil dobre, rozišli sa v zlom. Uviedol, že vo firme L.+L. mal spoločníka L. B., ich účtovníčka bola pani Š., ktorá vystavovala faktúry a nevedel uviesť prečo bola vystavená nejaká faktúry na firmu L.. Terajšia manželka obžalovaného robila administratívnu pracovníčku vo firme L. a mala možnosť podsunúť takúto faktúru jeho účtovníčke pani Š., ďalej uviedol, že neuzavrel s obžalovaným žiadnu zmluvu o sprostredkovaní. Uviedol, že sa nebránil vzájomnému započítaniu pohľadávok s firmou L. A.. O ničom takom nevedel, že by obžalovaný dal takýto návrh. V žiadnom prípade to nebolo tak, ako to tvrdil obžalovaný, že daňový úrad ho predvolával viackrát a on sa nedostavil. Trval na tom, že najskôr to išiel ohlásiť na Daňový úrad a následne bola určená daňová kontrola. Nevystavoval žiadne faktúry, teda ani faktúru 10/2007 ani 15/2007, nevie kto ich vystavil a ak sú tam aj jeho podpisy, toto mu to mohla podstrčiť pracovníčka - terajšia manželka obžalovaného. Uviedol, že neprevzal žiadne peniaze - ako úhradu z týchto faktúr.

Svedkyňa I.. Y. B., ktorá vykonávala daňovú kontrolu ohľadne kontroly oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výpovedi uviedla, že zistila, že faktúra č. 10/2007, ktorá bola vystavená dňa 11.6.2007 spoločnosťou L.+L. R. J. P., P..D..G.. Č., v sume 1.881.152,- Sk - vrátane DPH, bola vystavená čiastočne neoprávnene. Skúmali, či skutočne došlo k splneniu tých služieb, ktorá boli fakturované. Boli tam uvádzané služby, výkony s motorovými vozidlami a bol tam účtovaný aj prenájom nákladných motorových vozidiel. Ak účtovali vykonané práce s tými motorovými vozidlami, nemohli už účtovať prenájom týchto motorových vozidiel, pretože v časti faktúry, kde boli vyúčtované výkony motorových vozidiel, sú zahrnuté všetky náklady na práce, ktoré boli s týmito vozidlami vykonané, čiže je tam započítané aj náklady na naftu, aj práca vodiča. Čiže takto vlastne došlo k duplicite fakturovania, lebo vozidlá nemohli byť prenajaté, ak majiteľ firmy, ktorá tieto vozidla vlastní vyfakturoval za práce, ktoré vozidlá vykonali. Žiadali od konateľov firiem, aby sa k tomuto vyjadrili. Konateľ firmy L. A., P..D..G.. - čiže obžalovaný trval na tom, že autá boli v prenájme, že faktúra bola vystavená oprávnene, avšak konateľ firmy L.+L. R. J. P., P..D..G.. Č. - U. N. tvrdil, že on takúto faktúru nevystavoval, čiže tie autá neboli v prenájme. Takto si teda obžalovaný nárokoval vrátenie DPH, čiže nadmerný odpočet, ktorý vyčíslili v čiastke 300.352,- Sk. Tento odpočet DPH si uplatnila firma L. A., P..D..G.. - čiže firma obžalovaného. V tejto faktúre č. 10/2007 boli uplatnené aj náklady na sprostredkovanie, nájom vozidiel v sume 15.200,- Sk na každý deň, či vozidlá pracovali, alebo nie. V tejto sume bola zahrnutá aj suma za sprostredkovanie tejto činnosti. Keďže táto faktúra č. 10/2007 bola neúplná bez podrobných informácií k jednotlivým položkám, tak vyzvali konateľa firmy - teda obžalovaného, aby odpovedal a aj doložil patričné doklady, ohľadne sprostredkovania činnosti, ktorú tam spomínal, že aj tieto služby boli predmetom fakturácie. On sa vyjadril, že k tomu nemá žiadne podklady, že by to mala mať firma L.+L., neuviedol konkrétne mená firiem, ktoré boli sprostredkované, uviedol, že spoločnosť L. A. získala zákazky na celý rok 2007, 2008, avšak toto podrobnejšie nerozviedol, nedoložil žiadne napríklad zmluvy, objednávky, čísla telefónov, názvy firiem a podobne, z čoho by potom mohli skutočne preverením dospieť, že skutočne k tomu sprostredkovaniu firiem došlo. Daňovou kontrolou, ktorú vykonala zistila, že v tejto faktúre č. 10/2007 boli vyfakturované 2 položky, a to: prenájom motorových vozidiel a sprostredkovanie služieb nákladnej

doprave. Ako kontrolórka sa zaoberala týmito dvoma položkami, a obžalovaný sa k tomu vyjadril ako uviedla do daňového protokolu o kontrole. Keď boli vo firme obžalovaného na tej kontrole, bol tam originál faktúry č. 10/2007 a boli tam všetky účtovné doklady, ktoré im predložila účtovníčka tejto firmy, poťažne obžalovaný, lebo účtovníčku na tej prvej kontrole nevidela. Počas kontroly ho požiadali, aby doložil ďalšie materiály, po skončení tejto kontroly odišli z tejto firmy a všetky účtovné doklady ostali tam na mieste, kde bola vykonaná kontrola. Neskôr sa dostavili do sídla firmy k účtovníčke teda 6.8.2008, kedy pani T. telefonicky skontaktovala konateľa, kde on uviedol, že nech ho správca dane upovedomí. Nemohli sa s ním už telefonicky skontaktovať. Opätovne sa dostavili preto ku účtovníčke, ale firma tam už nesídlila v tom čase a pani účtovníčka povedala, že obžalovaný ako konateľ si originál faktúry zobral s tým, že ju doručí daňovému úradu. Ak teraz tvrdí, že v spise je len kópia tejto faktúry, nie je to ich vinou, lebo im nebol doručený originál tej faktúry. Vtedy nezapožičala tento originál faktúry, a ak by tú faktúru vrátili daňovému subjektu, tak by bol doklad o vrátení tejto faktúry, čiže v spise je skutočne len kópia, lebo tak ako účtovníčka povedala, že obžalovaný si zobral originál, že ho doručí daňovému úradu - toto sa neuskutočnilo. Pokiaľ z potvrdenia zo dňa 6.2.2009 vyplýva, že zapožičané doklady budú vrátené v súlade s ust. § 15 ods. 9 Zákona č. 511/92 Zb. v znení neskorších predpisov tak tieto doklady vo februári 2009 doniesla pani W., ako splnomocnená zástupkyňa konateľa firmy - teda obžalovaného. Svedkyňa uviedla vo výpovedi, že tie doklady dávala ona dohromady, nakoľko ich p. W. doniesla neuložené po mesiacoch. Svedkyňa uviedla, že kontrolu robila za obdobie január až apríl a august až december 2007, čiže faktúra č. 10/2007 z 11.6.2007 nebola predmetom kontroly, lebo toto obdobie máj až júl bolo skontrolované už predtým v roku 2007, 2008. Toto obdobie ju už teda nezaujímalo. Jednoznačne medzi týmito dokladmi, ktoré doniesla pani W. J. nebola faktúra číslo 10/2007 z 11.6.2007. Pokiaľ ide o firmu L.+L. a konateľa L. N., tak tento ku kontrole firmy L. A. uviedol, že faktúru č. 10/2007 nevystavil, poukázal na nelogickosť fakturovanej sumy z dôvodu vyťaženosti vozidiel, kedy aj pri maximálnom vyťažení za mesiac vie vozidlo zarobiť 300 až 350.000,- Sk. Žiadne peniaze viažuce sa k tejto faktúre neprevzal ani v hotovosti, ani na účet a uviedol, že počas obdobia január až marec 2007 sa pracovalo len párkrát v tomto období a pracovalo sa pre firmu P.. Faktúru č. 10/2007 našla v evidencii firmy L.+L., kde bola zaevidovaná a následne nejako prečiarknutá s uvedením - zrušená. Obdržanie faktúry je vecou dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi dvoma platiteľmi. O tom, či je faktúra riadne vystavená musí svedčiť aj to, že skutočne došlo k danému plneniu, pokiaľ daňový subjekt L. A. zaúčtoval došlú faktúru od daňového subjektu L.+L. a zaviedol ju zároveň do evidencie DPH, nárokoval si aj daň viažucu si z tejto faktúry, zrejme teda nespochybňoval, že mu dané služby boli dodané. Následné preverovanie tejto faktúry správcom dane bolo len dokazovaní o tom, či bol naplnený § 49 a 51 citovaného zákona o DPH.

Súdna znalkyňa U.. V. P. uviedla, že vypracovala podrobný znalecký posudok a na tomto znaleckom posudku v celom rozsahu trvá. Veľmi podrobne skúmala nielen podpis na faktúre č. 10/2007, ktorá však nebola originálom, ale len kópiou tejto faktúry a práve na tejto faktúre bol podpis údajného pána N. prekrytý celý pečiatkou L.+L. R. J. P., P..D..G.. Pokiaľ ide o ten konkrétny podpis, ktorý popísala na čísle listu 157 v spise, tak tento podpis bol nie z originálu faktúry ale z kópie a prekrytý pečiatkou, čiže bol 2-krát znehodnotený a ako znalkyňa nemohla jednoznačne prehlásiť, že skutočne ide o podpis N.. Vo viacerých základných znakoch má podobné črty, avšak nie je možné v podpise posúdiť pre znalca dôležité znaky na individuálne špecifickej rovine skúmania a také znaky, ktoré napríklad falšovateľ nepostrehne pri falšovaní, to sú napríklad znaky, ktoré súvisia s tieňovaním teda hra so svetlom a tieňom, ako sú jednotlivé ťahy nadľahčené, z pohľadu podpisov pána N. je dôležité identifikovať to, aká je plynulosť tých podpisov, pretože plynulosť je veľmi nízka, vždy tie morfologické konštrukcie sú pripájané k sebe po prerušení písacieho ťahu s takou nepresnosťou. Znalci by sa nemali vyjadrovať percentuálne o záveroch svojho znal,. posudku, v tomto prípade môže povedať, že nedá sa vylúčiť, že to je podpis pána N., ale nedá sa vylúčiť, že tento podpis vyhotovil iný pisateľ, než pán N..

Svedkyňa T. Š. vo výpovedi uviedla, že vo firme L.+L. majiteľa N., nebola zamestnaná, len ako známa mu robila účtovné doklady, pokiaľ ide o faktúru č. 10/2007, ak je zapísaná u neho v dokladoch a potom vyčiarknutá, nepamätala si, či ju tam zaevidovala. Uviedla, že raz v rozhovore sa jej N. pýtal, že sa chce poradiť, že čo má robiť, že síce táto faktúra znie na neho, ale on ju nevystavil, či bude platná, alebo nie. Nevedela sa mu k tomu vyjadriť. Mala vedomosť o tom, že v roku 2007 vystavovala N. faktúry Ď. J., terajšia J. W.. V roku 2006 mu síce vystavovala faktúry ona, ale potom tam boli dve firmy v tom istom objekte. Vie, že keď ona vystavovala tie faktúry v roku 2006, tak vždy ku faktúre boli priložené prepravné

listy, tak aby tam boli vždy tie veci potrebné k vystaveniu faktúry. Používala iný účtovný program v roku 2006, než bol potom používaný v roku 2007.

Svedkyňa J. W., využila právo odoprieť výpoveď podľa , nakoľko obžalovaný je jej manželom.

Svedok L. B. D. B. G. Š. B. J. uviedol, že v roku 2007 jazdili v Bratislave na zákazke, kde robil pre firmu B., jazdili aj iné vozidlá, jazdilo tam vtedy asi 8 áut nejakej firmy P. - P.. Od nich tam jazdilo jedno auto, ktoré bolo na živnosť L. N. a druhé auto bolo tuším firmy L.+L., na týchto 2 autách jazdili on a jeho brat T.. Týmto obžalovaný chcel vysvetliť to, že faktúry, ktoré vystavil nezneli len za na úhradu vykonaných prác - teda jazdy, ale aj za sprostredkovanie prác pre tieto autá.

Obhajca obžalovaného uviedol, že originál faktúry č. 10/2007 zo dňa 11.6.2007 nie je v spise založený. Originál faktúry bol predložený daňovému úradu na jeho vyžiadanie pri kontrole, ktorý sa niekde stratil, nemá ho ani daňový úrad a je toho názoru, že sa jedná o podstatnú vadu celého trestného konania, ktorá je jedným z dôvodov, pre ktoré by mal byť obžalovaný oslobodený spod obžaloby, nakoľko nie je možné založiť trestnoprávnu zodpovednosť obvineného na základe fotokópie listiny. Rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR, č. k. I.-XXXXX/XXXX/XXXXXX-D. S. R. X.X.XXXX bolo rozhodnuté o odmietnutí vyplatenia uplatneného nadmerného odpočtu DPH, ktoré je aj predmetom tohto trestného konania, ktoré sa opiera o predmetnú faktúru 10/2007, pričom už v čase vydania tohto rozhodnutia daňové úrady nemali k dispozícii originál tejto predmetnej faktúry. S poukazom na skutočnosť, že v tom čase preukázateľným spôsobom došlo k pokusu o vlámanie sa do sídla spoločnosti L. A., kde bola uložená dokumentácia tejto spoločnosti, vyvolávajú veľké otázniky nad postupom daňových orgánov a spôsobe a okolnostiach, za ktorých došlo ku strate najpodstatnejšej listiny zo spisového materiálu daňového úradu, pričom však celé nasledovné daňové konanie sa opiera práve o túto listinu. Obhajca obžalovaného uviedol, že vykonané dokazovanie nevytvorilo dostatočný záver v zmysle ktorého by bolo možné obžalovaného I.. W. U.., uznať za vinného zo skutku, ktorý je mu kladený za vinu v zmysle obžaloby. Prokuratúra sa v celom konaní opiera najmä o tvrdenia svedka N., ktorý je absolútne nedôveryhodný, nakoľko je z činnosti súdu známe, že dotyčný sa živí nelegálnym spôsobom a to najmä páchaním ekonomickej kriminality, alebo tým, že uvádza nespočetný okruh osôb do omylu. Jeho tvrdenia vykonané v rámci tohto konania považuje za klamstvo a je i z vykonaného dokazovania preukázateľné, že tento svedok pravdu nehovoril. Jeho tvrdenia o tom, že mu faktúra bola podsunutá - sú ľahko vyvrátiteľné, napríklad tou skutočnosťou, že predmetná faktúra sa nachádzala v knihe odoslanej pošty, t.j. N. ako konateľ firmy o nej jasne a zrozumiteľne vedel a rovnako sa preukázalo i to, že dotyčný faktúru z knihy pošty vyškrtol a tváril sa, že o nej nevie. Svoje tvrdenia o nevedomosti o existencii faktúry učinil ako zrejmý následok výsledkov znaleckého dokazovania, ktoré ho usvedčili, že faktúru podpísal svojím vlastnoručným podpisom. Je nelogické tvrdiť, že faktúra ako listina, ktorá sa nachádza v spis. materiáli mu bola podsunutá a on nemal možnosť sa oboznámiť s jej obsahom. Faktúra svojím výzorom a grafickým spracovaním je natoľko zrozumiteľná, že i bežný laik sa s ňou dokáže oboznámiť. Súčasťou podnikania L. N. nebolo podpisovanie desiatok, alebo stovák faktúr tak, aby sa predmetná faktúra dala zakamuflovať inými listinami. Z uvedeného je zrejmé, že o jej vystavení, obsahu a celkovej existencii vedomosť mal. V priebehu dokazovania bolo zároveň preukázané, že L. N. zákazky posúval na spoločnosť L. A. z toho dôvodu, že opäť nekalým spôsobom uviedol v omyl svojich spoločníkov spoločnosti L.+L. a preto spoločnosť L. A. používal v tom čase, ako kanál pre získavanie príjmu tak, aby sa o tom nedozvedeli jeho iní spoločníci. Tvrdenia tohto svedka o existencii pohľadávky spoločnosti L. A. boli samozrejme odmietavé, nakoľko pokiaľ by na hlavnom pojednávaní pohľadávku L. nespochybnil, znamenalo by to, že ju uznáva a musel by ju teda logicky uhradiť. Suma 15.200,- Sk zodpovedala možnostiam daného hospodárskeho odvetvia v tej dobe, táto suma zodpovedala nielen reálnym výkonom mechanizmov za deň práce, ale zároveň aj odmenu za sprostredkovanie, ktorú si L. N. účtoval pre seba, nakoľko spoločnosť L.+L. J. s poukazom na nezhody spoločníkov nebola schopná vyprodukovať zisk. Na základe vykonaného zápočtu mu vznikol nárok na nadmerný odpočet DPH, ktorý si opäť podľa nášho názoru legálnym spôsobom uplatnil. Na základe vyššie uvedených skutočností sme preto toho názoru, že I.. L. W. U.. sa nedopustil skutku, ktorý je mu kladený za vinu a žiadal, aby ho konajúci súd oslobodil spod obžaloby.

Prokurátor navrhol uznať obžalovaného vinným v plnom rozsahu v zmysle podanej obžaloby, pretože bolo preukázané že faktúra číslo 10/2007, na základe ktorej došlo k uplatneniu si nadmerného odpočtu a ku skráteniu dane, sa javí ako fiktívna a zároveň výkony ňou fakturované sú fakturované duplicitne, nakoľko medzi firmou L. A. a L.+L. R. J. P. L. N., došlo k prenajatiu vozidiel, kde tento prenájom bol fakturovaný a rovnaké výkony z hľadiska času a objemu sú fakturované aj faktúrou č. 15/2007, ktorej vierohodnosť obžalovaný nespochybnil. Svedok L. N. poprel pravosť faktúry, síce vysvetlil ako sa mohol jeho podpis na túto dostať a poprel obžalovaným prezentovanú aktivitu pri zabezpečovaní zakázok, kde naznačil, že mal byť spoločníkom vo firme L. A., P..D..G.. avšak javí sa nelogickým, aby za zabezpečenie prác si účtoval vo vzťahu ku firme, kde mal majetkovú spoluúčasť, nejaké pohľadávky. Aj účtovníčka L. N. T. Š. potvrdila, že nevystavovala L. N. predmetnú faktúru, tento sa jej sťažoval na neoprávnene vystavenú faktúru a nelogickým sa javí platba 15.200,- Sk denne za sprostredkovanie a prenájom vozidiel, ktoré neposkytujú výkony, navyše denná platba sa evidentne podľa dôkazov odvíjala odo dní, kedy vozidlá mali jazdiť, teda je spojená evidentne s využitím vozidiel - ich prenájmov, čo obžalovaný začal spochybňovať až na hlavnom pojednávaní. Vinu tiež preukazuje výpoveď pracovníčky daňového úradu a samotné zistenia pri daňovej kontrole. Navrhol obžalovanému uložiť trest, ako bol uložený trestným rozkazom s probačným dohľadom a obmedzením spočívajúcim v povinnosti zúčastniť sa daňového poradenstva.

Súd vykonal ďalšie dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to č.l. 1 až 15 - prípisu Daňového úradu Č., č.l. 6 až 25 - rozhodnutie Daňového úradu Č., č.l. 26 až 38 - dodatočný platobný výmer, č.l. 40

- 41 - faktúry č. 10/2007, č.l. 41 - zmluvy o vykonávaných služieb vodiča, č.l. 65 - prípis Daňového úradu Č., č.l. 78 - kópie vyfakturovaných faktúr, č.l. 101 - prípisu Daňového úradu Č. o vykonanej daňovej kontrole, č.l. 115 - 119 - skúšky pravosti rukopisu L. N., č.l. 133 - 134 - zmluvy o postúpení pohľadávok. Za súhlasu obž. a prokurátora súd prečítal originál znaleckého posudku, doplnku znal. posudku z čl. 164 až 170, ďalej č.l. 196 - 198 - správy o povesti a odpis registra trestov z ktorých mal preukázané nasledovné:

Zo správy Daňového úradu Č. mal súd preukázané, že daňový subjekt L. A. P..D..G.. podniká od 3.11.2006 a za platiteľa dane bol zaregistrovaný 1.12.2006. Do 10.5.2007 bol spoločníkom v tejto spoločnosti L. N.. Platiteľ v zdaňovacom období jún 2007 odpočítal daň z došlej faktúry VS 10/07 za sprostredkovanie nákladnej dopravy a prenájom nákladných motorových vozidiel od spoločnosti L.+L. R. J. P. P..D..G.. Č. v sume 300.352,- Sk. Cena zahŕňala sprostredkovanie a prenájom za obdobie január - máj 2007 A.. Cena prenájmu na deň bola v sume 15200,- Sk bez DPH. Správca dane na základe kontroly za zdaňovacie obdobie jún 2007 u spoločnosti L.+L. R. J. P. P..D..G.. zistil, že predmetná faktúra nebola zaúčtovaná v účtovníctve platiteľa a daň nebola odvedená do ŠR. L. N. uviedol, že faktúru nevystavil a ani nepodpísal. I.. W. sa vyjadril, že zmluva so spoločnosťou L.+L. P..D..G.. bola uzatvorená ústne, dohodnutá cena práce 15200,- Sk bola za každý pracovný deň bez ohľadu na to, či sa pracovalo, alebo nie. Prenajímané boli vozidlá ŠPZ K. XXX Q. a K. XXX J.. Z vystavenej faktúry č. 10/07 zo dňa 11.6.2007 platiteľ dane na základe podaného daňového priznania na dani z pridanej hodnoty daň neodviedol do štátneho rozpočtu. Po vykonanom šetrení bolo preukázané, že faktúra je zapísaná v evidencii odoslaných faktúr pod uvedeným číslom pre odberateľa spoločnosť L. A. P..D..G.. a v predmete fakturácie je uvedené zrušená. Správca dane kontrolou všetkých zistení kontrolou platiteľa L. A. P..D..G.. zistil, že nedošlo k dodaniu služby a preto nemožno právo na odpočítanie dane uplatniť, pretože daň v tomto prípade je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Toto právo je možné uplatniť len vo vzťahu k skutočne splatným daniam, t.j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani, resp. zaplateným z dôvodu ich splatnosti. Platiteľ, ktorý vyhotovil faktúru bez reálneho plnenia L. +L. R. J. P. P..D..G.. je povinný odviesť daň uvedenú na faktúre. Daň z pridanej hodnoty platí každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre. Rozdiel dane predstavuje sumu 300.352,- Sk. Správca dane na základe kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2007 u spoločnosti L.+L. P..D..G.. zistil, že faktúra nebola zaúčtovaná v účtovníctve u platiteľa L.+L. R. J. P. P..D..G.. Na základe toho správca dane nepriznal nárok na odpočítanie dane z faktúry. Daňový P. L. A. P..D..G.. nepreukázal, či prijal dané zdaniteľné plnenie a zároveň ich využil k dosiahnutiu príjmov (výnosov), keďže táto služba nebola dodaná.

Rozhodnutím Daňového úradu Č. nebolo priznané platiteľovi DPH spoločnosti L. A. P..D..G.. nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2007 v sume 277141,- Sk a bola určená vlastná daňová povinnosť v sume 23211,- Sk. Dodatočným platobným výmerom zo dňa 15.10.2008 bola

spoločnosti L.+L. R. J. P. P..D..G.. vyrubená platiteľovi dane suma 300.352,- Sk. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.11.2008.

Faktúrou č. 10/2007 bola spoločnosťou L.+L. R. J. P. P..D..G.., I.: XXXXXXXX vyfaktúrovaná odberateľovi spoločnosti L. A. P..D..G.. I.: XXXXXXXX suma 1.881.152,- Sk z ktorej sumy čiastka 300352,- Sk predstavovala 19% DPH. Vo faktúre je odtlačok pečiatky vyhotoviteľa spoločnosti L.+L. R. J. P. P..D..G.. s popisom vyhotoviteľa L. N. (podpis je prekrytý pečiatkou) a z faktúry vyplýva, že túto prevzala osoba (bez bližšej identifikácie) ktorá ju opatrila i pečiatkou spoločnosti L. A. P..D..G..

Z potvrdenia Daňového úradu Č. zo dňa 6.2.2009 ( č.l. 65/7 spisu) mal súd preukázané, že J. W. zapožičala daňové doklady pre účely daňovej kontroly - faktúry č. 1-10/2007, faktúry došlé 1-18, výdavkové pokladničné doklady 1-48, výpis z účtu SLSP a.s. 1-4, evidencie DPH január - apríl 2007.

Z protokolu Daňového úradu Č. zo dňa 3.9.2008 mal súd preukázané, že bola vykonaná kontrola daňovému subjektu L.+L. R. J. P. P..D..G.. za mesiac jún 2007 (DPH). V súvislosti s kontrolou správca dane zistil, že daňový subjekt L. A. P..D..G.. si odpočítal daň z došlej faktúry č. 10/2007 od spoločnosti L.+L. R. J. P. P..D..G.. správca dane kontrolou dokladov zistil, že nedošlo k dodaniu služby, preto nebolo možné uplatniť právo na odpočítanie dane. Z tohto dôvodu vznikol v riadku 02 daňového priznania rozdiel dane v sume 300352,- Sk.

Zmluvou o postúpení pohľadávok ktorú uzavrel I.. L. W. ako postupca so spoločnosťou L. A. P..D..G.. (zastúpená totožnou osobou I.. L. W. už ako konateľom spoločnosti L. A. P..D..G..) ako postupníkom, boli postúpené na postupníka pohľadávky postupcu voči spoločnosti L.+L. R. J. P. P..D..G.. v celkovej sume 1.922.420,50 Sk, ktorá suma pozostávala z pohľadávok z titulu zmlúv o pôžičkách. Spoločnosť L. +L. R. J. P. P..D..G.. bola povinná uhradiť dlžnú sumu v dvoch splátkach do 10.12.2007 a podľa tejto zmluvy tieto pohľadávky neboli uhradené ani čiastočne.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalkyne U.. V. P. mal súd preukázané, že na faktúre č. 15/2007 zo dňa 24.7.2007 a príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 24.7.2007 je podpis vyhotovený L. N.. V doplnku k znaleckému posudku ( č.l. 164-170 spisu) znalkyňa konštatovala, že na spornej písomnosti

- faktúre č. 10/2007 vystavenej dňa 11.6.2007 sa nedá vylúčiť, že podpis konateľa firmy L. + L. R. J. P. P..D..G.. bol vyhotovený L. N..

Z odpisu registra trestov mal súd preukázané, že obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný a to v roku 2009, pričom sa na neho aktuálne hľadí akoby nebol odsúdený, v evidencii priestupkov vedený k 15.11.2010 nebol, podľa správy Obce B. C. správanie obžalovaného nebolo prerokúvané komisiou verejného poriadku v obci, správanie v mieste trvalého pobytu je dobré.

Zo zmluvy o preprave veci uzatvorenej medzi objednávateľom A. B. a dopravcom L. A. P..D..G.. Č. mal súd preukázané, že táto bola uzatvorená na dobu určitú od 5.1.2007 do 31.12.2007 a predmetom zmluvy bola doprava zmesi sypkých stavebných materiálov s následným uvedením cenových relácií po vzájomnej telefonickej dohode pre všetky jednotlivé stavby objednávateľa

Podľa orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, v ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti, pri práve strán dôkazy taktiež zaobstarávať. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa 276 ods. 1 Tr. zákona kto v malom rozsahu skráti daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Podľa § 277 ods. 1 a 2 Tr. zákona

(1) Kto v malom rozsahu zadrží a neodvedie určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.

(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) závažnejším spôsobom konania, alebo

b) vo väčšom rozsahu.

Daňovník je daňový subjekt, ktorého príjmy, majetok alebo činnosti priamo podliehajú dani. Z vymedzenia pojmov platiteľ dane a daňovník by sme mohli dospieť k záveru, že daňový subjekt v postavení platiteľa dane odvádza daň vždy a v prípade nesplnenia si svojej daňovej povinnosti - neodvedenia splatnej zrazenej alebo vybratej dane - sa dopúšťa zločinu neodvedenia dane a poistného podľa . Nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane môže uplatniť platiteľ dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane, ktorým je fyzická alebo právnická osoba uvedená v o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a právnická alebo fyzická osoba uvedená v zákonoch o jednotlivých spotrebných daniach. Neoprávneným uplatnením nároku na vrátenie uvedených daní je také uplatnenie, ktoré je v rozpore so zákonom upravujúcim daň z pridanej hodnoty alebo s niektorým zo zákonov upravujúcich jednotlivé spotrebné dane.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané že obžalovaný svojím konaním skutok, ktorý mu je kladený obžalobou za vinu spáchal. Obžalovaný mal vedomosť o existencii uvedenej faktúry č. 10/2007 a rovnako mal vedomosť tiež i o tom, že transakcie, ktoré boli ich obsahom v skutočnosti neprebehli. Napriek tomu súhlasil s evidenciou v účtovníctve a následne tiež i zahrnutím tejto faktúry do daňového priznania, čím jednoznačne z jeho strany došlo k porušeniu zákona. Obžalovaný si zahrnutím faktúry do daňového priznania uplatnil právo na nadmerný odpočet DPH z tejto „fiktívnej“ faktúry hoci vedel, že táto faktúra a jej vystavenie sa nezakladá na reálnom základe. Za zdaňovacie obdobie mesiaca jún po zaradení tejto faktúry do účtovníctva si uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty v sume 277.141,- Sk, hoci mal vedomosť o tom, že nárok mu nevznikol, ale vznikla mu daňová povinnosť vo výške 23.211,- Sk. Pokiaľ obhajoba obžalovaného stála na tom, že neexistuje originál faktúry č. 10/2007, ale iba kópia a na tomto podklade preto nemožno rozhodnúť o vine obžalovaného, toto tvrdenie podľa názoru súdu neobstojí i s prihliadnutím k tomu, že účtovníčka firmy obžalovaného uviedla daňovej kontrole (realizovaná svedkyňou B.), že faktúru (originál) vzal konateľ (obžalovaný) s tým, že on sám ju doručí daňovému úradu. K čomu však reálne zo strany obžalovaného nedošlo. Takýmto konaním teda obžalovaný zapríčinil „stratu“ faktúry i keď kópie ako také zostali zachované. Faktúra č. 10/2007 bola vystavená na výkony ktoré sú fakturované duplicitne, nakoľko medzi firmou L. A. a L.+L. R. J. P. P..D..G.. L. N., došlo k prenajatiu vozidiel, kde tento prenájom bol fakturovaný a rovnaké výkony z hľadiska času a objemu sú fakturované aj faktúrou č. 15/2007, ktorej vierohodnosť obžalovaný nespochybnil. Vo vzťahu k výpovedi svedka L. N. je potrebné uviesť, že ako svedok síce vysvetlil ako sa mohol jeho podpis na túto faktúru dostať a poprel obžalovaným prezentovanú aktivitu pri zabezpečovaní zakázok. Pokiaľ obžalovaný uviedol, že faktúra bola vystavená ako úhrada za sprostredkovanie kontaktov, know-hau, cena za poskytnuté plnenie bola stanovená za sprostredkovanie dopravy nákladnými vozidlami od rôznych spoločností, nielen od spoločnosti L.+L., taktiež sprostredkovanie kontaktov o dopravcoch, o dopravných firmách, poskytnutie adries, telefónnych čísiel, poskytnutie informácií o v tej dobe realizovaných a plánovaných stavbách, tieto jeho tvrdenia zostali defacto len v rovine tvrdení.

Súdu sa však zhodne ako i prokurátorovi javilo nelogické, aby za zabezpečenie prác si účtoval konateľ firmy L.+L. vo vzťahu ku firme L. A. P..D..G.., kde mal majetkovú spoluúčasť, nejaké pohľadávky. Pokiaľ žiadal obžalovaný prostredníctvom obhajcu o vykonanie dôkazu a to opakovaného vykonanie dopytu na Daňový úrad Č., čo do zaslania faktúry a to konkrétne tej, ktorá tvorí základ obžaloby - čiže faktúru č. 10 z roku 2007, ktorá bola vystavená dňa 11.6.2007 dodávateľom spoločnosťou L.+L. R. J. P., P..D..G.. Č., firme spoločnosti L. A., P..D..G.., L. E. Č.. XXXX Č., na sumu 1.881.152,- Sk v tomto smere súd návrh na vykonanie dôkazu zamietol, nakoľko z vyjadrenia Daňového úradu evidovaného na č.l. 334 je vysvetlené podrobne vo vzťahu k prevzatiu faktúry č. 10/2007 a teda išlo by o duplicitné žiadanie tej istej správy. Daňový úrad v tejto veci konštatoval, že táto faktúra 10/2007 zapožičaná správcovi danej nebola. Zo spáchania skutku obžalovaného usvedčujú aj dôkazy získané po vykonaní daňovej kontroly, kde bolo konštatované porušenie zákona a firme obžalovaného bolo rozhodnutím uložené uhradiť daň. Konaním obžalovaného boli naplnené znaky zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný svojím konaním neoprávnene a vo väčšom rozsahu si uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech a svojím konaním ďalej spáchal prečin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 Tr. zák., nakoľko obžalovaný o v malom rozsahu skrátil daň.

Nakoľko súd obžalovaného uznal za vinného, následne bolo potrebné rozhodnúť vo vzťahu k obžalovanému i o treste. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Pri ukladaní trestu obžalovanému prihliadal súd na všetky horeuvedené skutočnosti, mieru zavinenia, stupeň spoločenskej nebezpečnosti, osobu a pomery obžalovaného. V danom prípade obžalovaný svojím konaním naplnil skutkové podstaty dvoch trestných činov a preto súd postupom podľa § 41 Tr. zák. obžalovanému ukladal úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný a teda podľa § 277 ods. 2 Tr. zákona, kde hrozil obžalovanému trest odňatia slobody v rozsahu tri až osem rokov. S prihliadnutím k osobe obžalovaného ako i dobe, ktorá uplynula od spáchania skutku súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby ustanovenej , nakoľko je súd presvedčený, že účel trestu možno dosiahnuť i takýmto druhom trestu. Na obžalovaného negatívne poznatky zistené neboli. Od spáchania skutku v roku 2007 po rozhodnutie súdu uplynul čas 6-tich rokov a súd má zato, že vzhľadom na tento časový odstup od spáchania skutku a pomery páchateľa, uloženie vyššieho trestu by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne. Preto uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody vo výmere tri roky so skúšobnou dobou v trvaní jedného roka. Účel trestu u obžalovaného, teda jeho represiu aj prevýchovu, možno podľa názoru súdu dosiahnuť aj takýmto druhom a výmerou trestu na slobode. Podľa , Tr. zák. obžalovanému súd uložil tiež povinnosť spočívajúcu v príkaze zúčastniť sa v priebehu skúšobnej doby daňového poradenstva na úseku priamych daní u daňového poradcu a to na vlastné náklady, za účelom získania príslušných právnych vedomostí, ktoré by v budúcnosti mohli prispieť k lepšiemu vedomiu obžalovaného ako podnikateľa o povinnostiach v oblasti daní. Súd v tomto smere poukazuje i na samotné tvrdenie obžalovaného, že je v oblasti podnikania (teda i daňovej oblasti) neskúseným a splnenie tejto povinnosti bude len na prospech samotného obžalovaného.

- neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech,

- v malom rozsahu skrátil daň,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.