Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6CoE-54-2013.pdf
PDF · 70.72 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/54/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova č. 2, Bratislava, proti povinnému: J. G., nar. XX.X.XXXX, bytom L. č. XXXX/X, XXX XX I., v konaní o vymoženie 16,59 eur s príslušenstvom, ktorá exekúcia je vedená na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kaducha, so sídlom L. V. č. XX, XXX XX I., pod sp.zn. EX 32/2009, na základe odvolania súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kaducha, proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 20Er/161/2009-10 zo dňa 20. 03. 2012, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 20Er/161/2009-10 zo dňa 20. 03. 2012 vo výroku o náhrade trov exekúcie potvrdzuje.
Oprávnenému a povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Vo zvyšnej časti zostáva uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 20Er/161/2009-10 zo dňa 20. 03. 2012 nedotknuté.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku v nadväznosti na § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch vyhlásil exekúciu za neprípustnú a súčasne ju zastavil. Povinnému uložil podľa § 197 ods. 1 a § 200 ods. 2 Exekučného poriadku povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 80,34 eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť vo výroku o trovách exekúcie tak, že na úhradu trov exekúcie bude zaviazaný oprávnený alebo toto rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Podanie návrhu na vykonanie exekúcie po takmer dvoch rokoch po získaní vykonateľného rozhodnutia nepovažoval za včasné podanie návrhu, keďže oprávnený má vedomosť, že po troch rokoch sa jeho nárok prekluduje. Súdny exekútor poukázal na problémy s vymožením svojej pohľadávky z rozhodnutia o trovách exekúcie, nakoľko po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie musí vrátiť poverenie. Väčšina faktúr, ktoré vystaví povinným na účely úhrady trov exekúcie, zostáva neuhradená. Mal za to, že v takýchto prípadoch by mala byť exekúcia zastavená len čiastočne, a to v časti vymáhania nároku oprávneného, pričom exekúcia v časti trov exekúcie by na základe pôvodného poverenia pokračovala ďalej.
Oprávnený vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozhodnutie okresného súdu v napadnutom výroku ako vecne správne potvrdiť.
Uviedol, že mu nemožno pričítať zavinenie na tom, že exekúcia bola zastavená. K preklúzii došlo v danom prípade uplynutím času, nie jeho konaním.
Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie vo výroku o trovách exekúcie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. V nenapadnutom výroku ostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté.
Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Žiada sa uviesť, že v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza súdnemu exekútorovi primárne povinný. Exekučný poriadok však pripúšťa výnimky z tejto zásady. Oprávnený znáša trovy exekúcie len pri zastavení exekúcie v dôsledku jeho zavinenia, pri zistení nemajetnosti povinného, ako aj v prípade zastavenia exekúcie v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného. Použitie ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku prichádza do úvahy iba ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. ak exekúcia bola zastavená, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Oprávnený je zaviazaný na úhradu trov exekúcie podľa princípu zavinenia. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou rozumieme opatrnosť spočívajúcu v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie venoval patričnú pozornosť zisťovaniu, či povinný dobrovoľne nesplnil (napr. či vymáhaná suma už nedošla na účet v banke oprávneného, či povinný už vypratal byt, prípadne inú nehnuteľnosť alebo bol pripravený na riadne odovzdanie veci a pod.).
Je zrejmé, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie približne rok a pol pred uplynutím prekluzívnej lehoty určenej na výkon rozhodnutia podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom 31.8.2008. Krajský súd mal za to, že oprávnenému nebolo možné pričítať zavinenie na zastavení exekúcie, a to predovšetkým z dôvodu, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný ešte v rámci plynutia prekluzívnej lehoty určenej na výkon rozhodnutia a povinný si svoje povinnosti určené vykonateľným rozhodnutím nesplnil. Pokiaľ si oprávnený splnil svoje zákonné povinnosti určené právnou úpravou a naproti tomu povinný svoje záväzky nesplnil vôbec, je evidentné, že za takejto situácie nemožno uvažovať o možnosti aplikácie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Neobstoja preto argumenty odvolateľa, že návrh na vykonanie exekúcie nebol podaný včas. Podstatnými skutočnosťami pre rozhodnutie o trovách exekúcie bol v danom prípade zákonný postup oprávneného, ktorý uplatnil svoj nárok v zákonnej lehote, a nesplnenie povinností zo strany povinného.
Následne je krajský súd nútený konštatovať, že súdnym exekútorom navrhnutý postup, kedy by mala byť exekúcia zastavená len v časti vymáhaného nároku oprávneného a v časti trov exekúcie by mala pokračovať, nemá oporu v právnej úprave.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Z výslovného znenia ustanovenia § 60 písm. c/ Exekučného poriadku je zjavné, že poverenie na vykonanie exekúcie vydané exekútorovi podľa § 44 exekútor bezodkladne vráti súdu, ak súd zastavil exekúciu (§ 57). Ak v danom prípade zaniklo právo vymáhať nároky z exekučného titulu, konanie súd správne zastavil a rozhodol o trovách exekúcie. Vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle citovaného ustanovenia znamená, že súdny exekútor nemôže sám nútene vymáhať
svoj nárok vyplývajúci z trov exekúcie. Uvedené však neznamená, že v prípade nezaplatenia týchto trov nemôže podať osobitný návrh na vykonanie exekúcie.
O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol tak, že oprávnenému a povinnému ich náhradu nepriznal.
Odvolateľ - súdny exekútor nebol v tomto štádiu konania úspešný, preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu oprávnený a povinný si náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania neuplatnili (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky im v súvislosti s terajším II. stupňovým konaním ani žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.