Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Cbi-20-2011.pdf
PDF · 98.6 KB
Case nature
Area
Subarea
32Cbi/20/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Magdalénou Korčákovou v právnej veci žalobcu: Z. S., H.. XX.X.XXXX, Š. XXXX/XX, XXX XX S. X, zastúpeného: JUDr. Radoslav Hodor, advokát, Hlavná č. 77, Košice, proti žalovanému: STEEL TRANS s.r.o., Adlerova č.1, Košice, IČO: 31 674 160, zastúpenému: JUDr. Miroslav Kráľ, advokát Hraničná č.12, Košice, v konaní o určenie popretej pohľadávky takto
rozhodol:
Určuje sa, že právny dôvod, vymáhateľnosť a výška prihlásenej pohľadávky žalobcu uplatnenej v reštrukturalizačnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I, pod sp. zn. 32R/3/2010, zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod číslom 295/1, vo výške istiny 1.970,62 EUR, úrokov z omeškania vo výške 229,02 EUR a pod číslom 295/2 vo výške nákladov z uplatnenia 852,25 EUR, t.j. spolu 3.051,89 EUR sú dané a pohľadávka sa považuje za zistenú.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania 258,08 EUR na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou zo dňa 18.4.2011 žiadal, aby súd určil, že právny dôvod vymáhateľnosť a výška pohľadávky žalobcu uplatnenej v reštrukturalizačnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I, vedenom pod spisovou značkou 32R/3/2010, označenej v konečnom zozname pohľadávok pod číslom 295/1 istina 1.970,62 EUR, úrok z omeškania 229,02 EUR a pod číslom 295/2 ako náklady z uplatnenia vo výške 852,25 EUR sú dané a pohľadávka sa považuje za zistenú. Žiadal tiež priznať náhradu trov konania.
Dôvodil, že Okresný súd Košice I, uznesením č. k. 32R/3/2010 zo dňa 12.1.2011 povolil reštrukturalizáciu dlžníka - žalovaného. Prihláškou pohľadávky v stanovenej lehote žalobca ako veriteľ si prihlásil do reštrukturalizačného konania svoje pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku zaradenú do konečného zoznamu pohľadávok žalovaného pod číslom 295, prihlásenú pohľadávku označenú ako č. 295/1 posúdil takto: v rozsahu istiny 1.970,62 EUR poprel v celom rozsahu, úrok z omeškania 229,02 EUR poprel v celom rozsahu a označenú pod číslom 295/2 náklady z uplatnenia 852,25 EUR poprel v celom rozsahu, z dôvodu nepreskúmateľnosti popretej pohľadávky, nakoľko žalobca nepredložil listiny preukazujúce oprávnenosť jeho nároku, t.j. vydanie bezdôvodného obohatenia a vyplatenie bezdôvodne nevyplatených cestovných náhrad za mesiac 05/2008. Poukázal na to, že žalobou zo dňa 3.9.2009 podanou na Okresnom súde Košice I dňa 8.9.2009, vedenou pod sp. zn. 35C/472/2009 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi podľa ust. § 222 ods. 1 až 3 Zákonníka práce bezdôvodné obohatenie vo výške 1.200,- EUR s prísl. získané na úkor žalobcu na základe Dohody o poskytnutí finančnej zábezpeky, ktorá je podľa ust. § 17 ods. l, § 18, § 20 Zákonníka práce absolútne neplatná. Žalobca uvedenou žalobou sa domáhal aj zaplatenia cestovných náhrad za mesiac máj 2009 vo výške
938,30 EUR, na ktorých vyplatenie vznikol žalobcovi nárok podľa ust. § 13 ods. l až 5 Zákona č.283/2002 Z.z. a náhradu mzdy podľa ust. § 69 ods. 4 Zákonníka práce vo výške 803,68 EUR. Konajúci súd platobným rozkazom sp. zn. 12Ro/2043/2009 zo dňa 11.5.2009 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.774,30 EUR s príslušenstvom a nahradiť žalobcovi trovy konania a to súdny poplatok vo výške 166,- EUR a trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške 216,38 EUR. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor a konajúci súd po vykonaní dokazovania vyhlásil dňa 19.10.2009 rozsudok pod č. k. 35C /472/2009, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.970,62 EUR s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 2.774,30 EUR od 3.12.2009 do 29.4.2010 a zo sumy 1.970,62 EUR od 30.4.2010 do zaplatenia od /výšku úroku z omeškania žalobca ku dňu podania prihlášky vyčíslil na 229,02 EUR/ s tým, že o trovách konania rozhodne konajúci súd samostatným uznesením.
Žalobca mal za to, že správca poprel iba výšku pohľadávky, čo by znamenalo, že existenciu pohľadávky z právneho dôvodu správca uznáva, ale neuznáva iba jej časť, t.j. výšku. Správca poprel celé náklady z uplatnenia prihlásenej pohľadávky a nie iba ich nejakú časť /výšku/, a preto tento postup správcu, kedy vo výpise ako formálny dôvod popretia pohľadávky uviedol výšku pohľadávky, ale samotný obsah odôvodnenia popretia pohľadávky obsahuje právny dôvod popretia, možno považovať za neurčitý / nezrozumiteľný/ a preto neplatný právny úkon podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sa jedná o samotný dôvod popretia nákladov z uplatnenia uvedený správcom, a to ten, že počas reštrukturalizácie sa súdne konania prerušujú a preto nie je možné rozhodnúť ani o trovách konania tvrdil, že prerušením súdneho konania nedochádza k zániku nároku na náhradu trov konania resp. nákladov z uplatnenia, ktoré nepochybne do prerušenia konania žalobca pri vymáhaní pohľadávky vynaložil. Pokiaľ správca tvrdí, že tieto náklady nemôžu byť s poukazom na začatie reštrukturalizačného konania už právoplatne priznaného a z toho dôvodu je oprávnených ich poprieť, tento názor nepovažuje za správny, pretože po vyhlásení reštrukturalizácie nemôžu byť právoplatne priznané už žiadne pohľadávky, ktoré reálne existujú vrátane nákladov z uplatnenia. Z dôvodu, že dlžník ich existenciu neuznáva a veriteľ ich bol nútený vymáhať prostredníctvom súdu, by sa už nemohli uplatniť. Takýto právny stav nemožno ani vyvodiť zo žiadneho ustanovenia ZKR. Naopak, zákon priamo upravuje možnosť pri prihláške pohľadávky veriteľa, že do povolenia reštrukturalizácie môžu voči dlžníkovi v súvislosti s vymáhaním pohľadávky do začatia reštrukturalizačného konania vzniknúť náklady z uplatnenia, ktoré je správca povinný zistiť. Z dôvodu, že žalovaný dobrovoľne neuhradil existujúce pohľadávky žalobcovi nemal žalobca inú možnosť, ako si ich zaplatenia vymáhať prostredníctvom súdu a s konaním súdu sú nepochybne spojené náklady, ktoré žalobca musel vynaložiť a tieto náklady jednoznačne predstavujú náklady z uplatnenia. Pre účely ZKR nie je rozhodné, či tieto boli priznané právoplatným rozhodnutím súdu ale to, či reálne vznikli rovnako ako mnohé iné pohľadávky iných veriteľov žalobcu. Žalovaný svojim správaním zavinil, že žalobca bol nútený vynaložiť náklady na uplatnenie svojich nárokov a preto táto suma predstavuje náklady z uplatnenia, ktoré je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi.
Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 14.1.2013 uznal nárok žalobcu v celom rozsahu.
Podľa ust. § 121 zákona číslo 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov / ďalej len „ZKR“ /, prihláškou spolu s prílohami podáva veriteľ v dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho kancelárie a v jednom rovnopise na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote alebo prihlášku doručenú v lehote len správcovi alebo len súdu sa v reštrukturalizácii neprihliada a pohľadávka v nej uplatnená sa do reštrukturalizačného plánu nezahŕňa. Doručenie prihlášky na súd má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Správca je povinný najneskôr tretí deň po doručení každej prihlášky zabezpečiť, aby jeden rovnopis prihlášky spolu s prílohami bol prístupný na nahliadnutie v jeho kancelárii pre dlžníka a veriteľov, ktorí mu doručili prihlášky. Prihlášky doručené správcovi tvoria súčasť správcovského spisu.
Podľa ust. § 124 ods. 1 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak správca pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky,
zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť.
Podľa ust. § 124 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehote na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok, ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky.
Podľa ust. § 124 ods. 4 ZKR, veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške.
Podľa ust. § 124 ods. 6 ZKR, rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči každému. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom považuje za zistenú, vo zvyšnom rozsahu nemožno pohľadávku voči dlžníkovi vymáhať.
Podľa ust. § 3 ods. l Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal, ak toho na úkor koho sa získal nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa ust. § 458 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
Podľa ust. § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej / § 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovoláva, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým, nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ust.§ 107 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov odo dňa keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
Podľa ust. § 17 zákona číslo 311/2001 Z.z., právny úkon ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv je neplatný. Právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon ktorým neurobil formou predpísanou týmto zákonom je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.
Podľa ust. § 20 zákona číslo 311/2001 Z.z., práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov možno zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením alebo zriadením záložného práva. Uspokojenie nároku zamestnávateľa možno zabezpečiť dohodou medzi ním a zamestnancom o zrážkach zo mzdy. Dohoda sa musí zatvoriť písomne, inak je neplatná. Ak vznikne podľa tohto zákona alebo podľa iného pracovnoprávneho predpisu povinnosť zamestnanca zaplatiť pohľadávku zamestnávateľovi, alebo ak vznikne povinnosť zamestnávateľa zaplatiť pohľadávku zamestnancovi, môže sa iná fyzická osoba alebo právnická osoba zaručiť písomným vyhlásením, že túto pohľadávku uspokojí, ak tak neurobí sám dlžník. Nárok na náhradu škody na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a nárok na náhradu škody, ktorú zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi úmyselne môže zamestnávateľ so zamestnancom zabezpečiť písomnou zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti ktorú zamestnanec vlastní.
Podľa ust. § 517 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnúť mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť, ak ide o deliteľné plnenie môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Ak ide o omeškanie s plnením veci zodpovedá dlžník za jej stratu poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.
Podľa ust. § 10a Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z., ak došlo k omeškaniu pred l. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.
Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. v znení platnom od l.l.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie, táto základná úroková sadzba Európskej centrál nej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení platnom do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou slovenská platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. l O.s.p. a priznal ich v sume 258,08 EUR žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech. Trovy konania tvoria trovy právneho zastúpenia 217,44 EUR v zmysle vyhlášky číslo 655/2004 Z. z. § § 10, 14 , 15 a 17. Štyri úkony právnej pomoci po 57,- EUR /príprava a prevzatie a podanie žaloby, vyjadrenie zo dňa 18.1.2012 a 30.1.2013 a režijný paušál 2x7,41 EUR a 2x7,63 EUR.
Podľa ust. § 153a O.s.p., ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ, alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku. Rozhodnúť spor rozsudkom na základe čiastočného uznania nároku možno len na návrh žalobcu a na základe úplného alebo čiastočného vzdania sa nároku len so súhlasom žalovaného. Rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku nemožno rozhodnúť spor, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom. Rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku rozhoduje súd bez nariadenia pojednávania.
Podľa ust. § 157 ods. 4 O.s.p v odôvodnení rozsudkov poľa § 114 ods. 5 § 153a ods. 1 a § 153 b ods. 1, uvedie súd iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorého rozhodol.
Na základe uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol o nároku žalobcu rozsudkom na základe uznania nároku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti výroku tohto rozsudku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej je odvolanie prípustné iba z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
Proti ostatným výrokom tohto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice 1, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti,
d) súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávny
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci ( § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.