Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/116/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Gáboríka a sudcov JUDr. Rastislava Vranku a JUDr. Františka Kováča na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. marca 2013 prejednal odvolanie obžalovaného

G. G.

nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom L., D. XX/X, okr. Q.,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. -102 zo dňa 18.07.2012 a takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi č.k. -102 zo dňa 18.07.2012 bol obžalovaný G. G. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , Tr. v znení (ďalej len Tr. zák.). Bol za to odsúdený podľa Tr. zák. s použitím Tr. zák., Tr. zák., Tr. zák., k trestu odňatia slobody na 16 mesiacov nepodmienečne. Podľa Tr. zák. bol na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal odvolanie obžalovaný, ktoré zahlásil priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní. V písomnom odôvodnení prostredníctvom obhajcu uviedol, že po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody chce nastúpiť pracovať a jednak splácať zameškané výživné a že si už chce riadne plniť vyživovaciu povinnosť voči svojej maloletej dcére. Uložený nepodmienečný trest vo výmere 16 mesiacov je pre neho prísny a neprimeraný trest, pretože sa tým oddiali splácanie zameškaného výživného. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť vo výroku o treste a uložiť mu primeraný výchovný trest s podmienečným odkladom výkonu trestu.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhol odvolanie obžalovaného podľa ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Obžalovaný G. G. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchaného skutku. Následne súd prvého stupňa uznesením podľa rozhodol, že prijíma vyhlásenie obžalovaného. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd skutkovým stavom nezaoberal.

Súd prvého stupňa správne konanie obžalovaného po právnej stránke posúdil ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. c) Tr. zák., pretože najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký čin odsúdený.

Ani v postupe súdu prvého stupňa pri určovaní druhu a výmery trestu nezistil odvolací súd žiadne také pochybenia, ktoré by odôvodňovali prípadné zrušenie napadnutého rozsudku, ako sa domáhal obžalovaný. Správne vychádzal zo zásad pre ukladanie trestu uvedených v , Tr. zák. Odvolací súd pritom môže zrušiť, alebo zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o treste v prípade, ak v zmysle ustanovenia je uložený trest neprimeraný. K takémuto záveru však odvolací súd nedospel. Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, teda pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Podľa názoru odvolacieho súdu, v tomto treste je výrazne zohľadnená skutočnosť, že obžalovaný urobil vyhlásenie pred súdom prvého stupňa o svojej vine a k trestnej činnosti sa doznal. Ak by obžalovaný takéto vyhlásenie neurobil, musel by súd pri ukladaní trestu podstatnejšie zohľadniť tú skutočnosť, že v minulosti už bol odsúdený za obdobnú trestnú činnosť, ale aj to, že trestnej činnosti sa dopustil v čase plynutia skúšobnej doby. Pokiaľ ide o jeho tvrdenia, že sa zamestná a bude si plniť vyživovaciu povinnosť, tieto už vzhľadom k jeho predchádzajúcemu konaniu vyznievajú účelovo. Na odvolacom súde tvrdil, že zaplatil nejakú čiastku na dlžnom výživnom, pričom však súdu nepredložil žiadne potvrdenie o zaplatení.

Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného do výkonu trestu, ani tu súd prvého stupňa nepochybil, keď obžalovaného podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím k závažnosti spáchanej trestnej činnosti, ako aj miere narušenia páchateľa, zaradil v zmysle § 48 ods. 4 Tr. zák. na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Z uvedených dôvodov nepovažoval preto odvolací súd odvolanie obžalovaného pokiaľ sa týka uloženého trestu súdom prvého stupňa za dôvodné a toto potom podľa ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.