Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/10/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Romana Hargaša vo veci starostlivosti o mal. W. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Z. I., dieťa matky B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. I., A. XXX/XXX-X, právne zastúpenej O.. W. D., advokátkou, so sídlom Z. I., J. XXX/X a otca Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., S. XXXX/XA, právne zastúpenému O.. P. I., advokátkou, so sídlom Z. I., E. W. XX/X, o zvýšenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. -83 zo dňa 19. novembra 2012, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca k mal. W., stanovenej rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. -30 zo dňa 30.11.2009 zo sumy 50 Eur na sumu 110 Eur mesačne, ktorú je povinný poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, s účinnosťou od 01.09.2012.

Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.09.2012 do 28.03.2013 vo výške 420 Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť do rúk matky, v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Okresný súd svojím rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k mal. W., ktorá bola stanovená rozsudkom tamojšieho okresného súdu, č.k. -30 zo dňa 30.11.2009 zo sumy 50 Eur na sumu 170 Eur mesačne, splatnú vždy vopred, najneskôr k 1. dňu toho - ktorého mesiaca, k rukám matky, s účinnosťou od 01.09.2012. Vo zvyšujúcej časti návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti zamietol. Rozhodol, že zameškané výživné od 01.09.2012 do 19.11.2012 vo výške 360 Eur je otec povinný poukázať k rukám matky, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôsledku vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pôvodne určené výživné 50 Eur už v tom čase nepokrývalo ani najzákladnejšie potreby dieťaťa a prevažná časť potrieb maloletej bola financovaná matkou. Od tej doby uplynuli 3 roky, takže náklady na výživu a ošatenie dieťaťa podstatne vzrástli, a to aj v súvislosti s celkovým zvyšovaním životných nákladov. Mal. W. je vekovo staršia, náklady na jej výživu a ošatenie sú vyššie, dieťa športuje, má zdravotné problémy, čo zvyšuje jej náklady. Bolo zistené, že otec sa o dieťa intenzívne zaujíma, využíval styk s maloletou, brával ju na lyžovačky, na výlety a okrem výživného jej zakupoval ošatenie, športové potreby alebo hračky. Osobnú dennú starostlivosť o dieťa zabezpečovala matka a hradila zvýšené finančné náklady. Uviedol, že aj keď zárobok otca je pomerne nízky, je schopný súdom určené výživné platiť jednak s prihliadnutím na tú skutočnosť, že má možnosť ako vysokoškolsky vzdelaný človek nájsť si lepšie platené miesto, naviac, otcovi bolo vyplatené odškodné za nezákonnú väzbu a finančné prostriedky získal aj z predaja bytu, ktorý nadobudol v U.. Nakoľko otcovi odpadla vyživovacia povinnosť na dieťa z predchádzajúceho manželstva, zvýšenie vyživovacej povinnosti na staršiu dcéru B. na sumu 200 Eur do existujúcich pomerov otca nezasiahlo. Konštatoval, že nadobúdanie majetku nemôže byť nikdy na úkor vyživovaného dieťaťa. Nestotožnil sa s tvrdením, že zárobok otca od 403 Eur do 407 Eur zodpovedá skutočnosti, pretože otec požíva výhody služobného vozidla, ktoré nikto riadne neeviduje a nekontroluje, rovnako vo firme nikým nie sú kontrolované príjmy otca a čerpanie dovolenky. Pokiaľ by tvrdený príjem bol jediným príjmom otca, nemohol by otec sebe a dieťaťu platiť lyžovačky, výlety, dovolenky a iné. S poukazom na ust. § 62 a § 78 Zákona o rodine pristúpil k zvýšeniu vyživovacej povinnosti na sumu 170 Eur mesačne. Dlh na zameškanom výživnom zaviazal otca zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Navrhol, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh matky na zvýšenie výživného zamietne. Prvostupňovému súdu vytýkal, že neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd sa s návrhom matky na zvýšenie výživného stotožnil, avšak nijako sa nevysporiadal s námietkou a tvrdením otca, že zvýšenie výživného prichádza do úvahy jedine vtedy, ak sa zmenia pomery. Zmenu pomerov matka nijako nepreukázala. Zdravotný stav maloletej sa nezmenil a matka nepreukázala, že by sa akokoľvek zmenili náklady na výživu, ošatenie, resp. školské potreby maloletej. Namietal, že súd sa nevysporiadal s jeho tvrdením, že matka maloletej je advokátka, vykonáva podnikateľskú činnosť, a preto jej príjem nemožno zisťovať len z daňového priznania, nakoľko toto častokrát nezodpovedá skutočnosti. Konajúci súd nielen, že nevykonal otcom navrhnuté dôkazy, napríklad na nariadenie daňovej kontroly matky a iné, ale ani neprihliadol na námietku otca, že reálne vykázané zárobky matky nezodpovedajú skutočnosti. Poukázal na to, že vykonaným dokazovaním bol zistený čistý príjem otca 403 Eur až 407 Eur mesačne a napriek tomu okresný súd dospel k záveru, že je v možnostiach otca, aby na výživu prispieval sumou 170 Eur mesačne, nakoľko ako vysokoškolsky vzdelaný človek má možnosť nájsť si lepšie platené miesto a o to sa ani nepokúsil. V tejto súvislosti poukázal na štatistiku, v zmysle ktorej v súčasnosti viac ako 478.000 nezamestnaných je v produktívnom veku, a to s vyšším ako s vysokoškolským vzdelaním, ktorú skutočnosť súd pri rozhodovaní opomenul. Súd do svojho rozhodnutia prevzal tvrdenia matky o tom, že otcovi boli v súvislosti s nezákonnou väzbou vyplatené 3.000.000,- Sk ako odškodné, 680.000,- Sk ako trovy konania a 220.000,- Sk podľa rozhodnutia Štrasburgského súdu. Tieto skutočnosti súd nemohol zistiť z výsluchu účastníkov (ako súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uvádza), nakoľko otec tieto tvrdenia matky nikdy nepotvrdil. Nikdy neobdržal čiastku 3.000.000,- Sk, obdržal 2.000.000,- Sk a všetky tieto peniaze boli použité počas trvania manželstva s matkou maloletej na financovanie opráv, údržby a prevádzky nehnuteľností v jej vlastníctve - bytu v Z. I., jej bytu v Z. a jej domu v L. D.. Priznané trovy v sume 680.000,- Sk boli vyplatené priamo na osobný účet O.. W. D., vtedajšej právnej zástupkyne otca. Odporcovi reálne zo sumy 220.000,- Sk, priznanej rozhodnutím Štrasburgského súdu, zostala čiastka 20.000,- Sk, zostatok bol použitý na trovy právneho zástupcu. Pokiaľ ide o byt v U., uviedol, že tvrdenia matky dieťaťa, že byt kupovali spolu v roku 2008, sú nepravdivé, otec kúpil byt v roku 2010, a to následkom vyfabulovaného obvinenia (matky a dcéry B.). Za finančné prostriedky, ktoré dostal do daru od svojej rodiny a s ich súhlasom po odpredaji bytu peniaze použil na kúpu bytu v I., aby tak poriešil svoju bytovú otázku v mieste svojho pracoviska, v úmysle vytvoriť čo najlepšie podmienky pre dcéru W., aby mohla byť s ním. Poukázal tiež na neobjektívnosť hodnotenia veci prvostupňovým súdom. Na rozdiel od výdavkov na strane matky všetky výdavky na strane otca považuje súd za zbytočne vynakladané a nie nevyhnutné (napríklad riešenie bytovej otázky otca maloletej). Súd tiež nezohľadnil, že otec má vrúcny vzťah s maloletou, túto pravidelne navštevuje a má záujem s ňou prežívať všetok voľný čas, hoci matka mu v tom bráni. Za maloletou pravidelne dochádza cca 380 km a pre dieťa vytvoril vhodné podmienky, aby mohlo byť s ním v I.. Nebolo zohľadnené, že otcovi finančne poskytuje pomoc jeho vlastná rodina, tak otec financuje dovolenky a iné náklady, čo súd nedôvodne vyhodnotil tak, že jediný výklad, ktorý prichádza do úvahy, je ten, že otec musí mať aj iný príjem než ten, ktorý deklaruje. K svojím pomerom považoval za zvlášť dôležité uviesť, že od roku 2009, kedy bolo výživné stanovené, sa jeho majetkové pomery nijako nezmenili. Na dcéru U. platil výživné 100 Eur, na dcéru B. a W. po 50 Eur. V súčasnosti výživné na dcéru U. neplatí, na dcéru B. prispieva sumou 200 Eur a na W. 50 Eur. Zvýšenie výživného na 170 Eur na dcéru W. považuje otec za likvidačné. Pri takomto platení výživného by otcovi zostala čiastka 37 Eur.

Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil. Uviedla, že vyššieho výživného sa domáhala z dôvodu svojho presvedčenia, že možnosti a schopnosti otca toto umožňujú. Považovala za nesporné, že zvýšené potreby riadne preukázala, zdokladovala, čo otec na pojednávaní pôvodne nerozporoval. Svoj príjem predložila potvrdením z daňového úradu a doložila aj peňažný denník. Uviedla, že otcovi zrejme uniklo, že sa stará sama o dve deti, z toho jednu vysokoškoláčku a všetky platby a ich potreby znáša sama, do 01.01.2012 otec prispieval spolu sumou 100 Eur mesačne. Neočakávala, že majiteľka spoločnosti, v ktorej otec od marca 2005 pracuje ako konateľ, prizná, že otcovi vyplácajú viac, ako deklarujú. Z výsluchu tejto svedkyne vyplynulo, že otec cestuje po celej SR, cestovné náhrady neuplatňuje, a tak úmyselne znižuje svoj príjem, využíva služobné auto na všetky súkromné účely. Súhlasila s názorom súdu, že pokiaľ má otec vysokoškolské vzdelania a s príjmom by nebol spokojný, bol by si od roku 2005 našiel iné zamestnanie. Príjem, ktorý deklaruje zamestnávateľ otca, je ďaleko nižší, ako dosahujú strážnici v uvedenej spoločnosti. Pokiaľ by otec mal taký príjem, ako vykazuje, z čoho by platil splátky na osobné auto vo výške 300 Eur mesačne, nájom za byt v U. 150 Eur mesačne, výživné na dcéru U. 100 Eur mesačne, nájom v I., stravu, telefóny, lekárov, svoje nákladné potreby, najmodernejšie typy mobilov, hodín, značkového ošatenia, víkendy trávi v Tatrách, chodí na lyžovačky. Pokiaľ ide o nemajetkovú a majetkovú ujmu, na účet otca bola poukázaná suma 3.000.000,- Sk a sumu 680.000,- Sk tiež otec obdržal na svoj účet a použil len pre svoje potreby. Trovy O.. D. boli poukázané rovno na jej účet a otcovi bola tiež vyplatená suma 220.000,- Sk zo Štrasburgského súdu. Byt v U. otec predal za sumu 44.000 Eur, na túto otázku odmietol pred súdom odpovedať. Tvrdenie otca, že má s hradením výživného problémy, pravdivé nie sú, pokiaľ by mu to možnosti nedovoľovali, nechodil by po výletoch, reštauráciách, značkových obchodoch. Odvolanie otca je snahou nepodieľať sa na nákladoch maloletej a za rozvod manželstva matku maloletej šikanovať, urážať a ponižovať.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. v medziach podaného odvolania, t. j. vo výroku, ktorým bola otcovi zvýšená vyživovacia povinnosť a rozhodnuté o zročnom výživnom a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné zmeniť podľa Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) a plnenie tejto vyživovacej povinnosti trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Výživou dieťaťa, na ktorú obaja rodičia prispievajú, je vyjadrované uspokojovanie všetkých životných potrieb dieťaťa pre všestranný telesný a duševný rozvoj dieťaťa, teda nielen zabezpečovanie jeho odôvodnených hmotných potrieb, ale aj tých, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný rozvoj.

Rozhodnutie súdu o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno zmeniť v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine v prípade, ak sa významne zmenia pomery na strane dieťaťa alebo jeho rodičov. Povinnosťou súdu je preto porovnávať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného a v čase nového rozhodovania, pričom súd rozhoduje podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia.

Základnými kritériami pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine) s ohľadom na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností jednotlivého prípadu. Závislé sú predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a podobne. Zároveň sú však bezprostredne ovplyvňované reálnymi schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pokiaľ sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú zásadnú mieru všetkých potrieb nevyhnutých pre život kultúrneho človeka.

Schopnosti a možnosti rodičov súd hodnotí podľa všetkých relevantných hľadísk, ktorými sú najmä vek, zdravotný stav, dosiahnutá kvalifikácia, možnosti uplatnenia sa na trhu práce a podobne. Vychádza zo zásady možnosti dosiahnutia príjmu a nie iba z faktického stavu. Zárobkové pomery sa posudzujú a zohľadňujú teda nielen podľa vykazovaného príjmu, ale aj podľa toho, aké sú možnosti a schopnosti dosiahnuť taký príjem, aby bolo možné odôvodnené potreby detí uspokojovať. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine).

V danom prípade prvostupňový súd posudzoval rozsah vyživovacej povinnosti otca k mal. W. v súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou a jej výkladom a správne porovnával, či v pomeroch účastníkov nastala taká zmena, ktorá odôvodňuje zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti, ktorá bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. -30 zo dňa 30.11.2009, ktorým bol schválená dohoda rodičov o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k mal. W. na sumu 50 Eur mesačne. V tom čase podľa správy Daňového úradu v Z. I. matka dosiahla za rok 2008 základ dane 7.140,71 Eur, otec zamestnaný v spoločnosti D., I. za obdobie od 01.01.2009 do 31.10.2009 dosiahol priemerný mesačný zárobok 365,06 Eur. V tom čase mala maloletá X rokov. Od poslednej úpravy výživného (rozsudok nadobudol právoplatnosť 15.01.2010) do podania žalobného návrhu (dňa 04.09.2012) uplynuli viac ako dva roky. Od tejto doby nepochybne došlo k zmene pomerov na strane maloletej, ktorá je v súčasnej dobe na druhom stupni základnej školy. Nepochybne vzrástli výdavky maloletej na pokrytie jej osobných, ako aj školských a mimoškolských potrieb. Zvýšené náklady v súvislosti so zdravotným stavom maloletej v porovnaní s predchádzajúcim rozhodnutím tvrdené, ani preukázané neboli. Matka predložila prihlášku maloletej do 3. školy korčuľovania, výška uhrádzaných výdavkov z tejto prihlášky nevyplýva. Možno preto súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa, že na strane mal. W. došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov, ktorá súvisí s jej vekom a je objektívne spojená s vyššími výdavkami, avšak vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by starostlivosť o maloletú vyžadovala nadštandardné náklady, dieťa síce trpí alergiami, v tomto smere neboli tvrdené, ani preukázané zvýšené výdavky, maloletá nemá žiadne mimoriadne nároky v súvislosti s plnením si školských, ani mimoškolských aktivít. Napriek tomu, že žiadne mimoriadne nároky na úhradu potrieb maloletej zistené neboli, otec musí akceptovať stav, že aj bežné výdavky na výchovu a starostlivosť o maloletú sa s ohľadom na jej vek neustále zvyšujú a tieto nemôže uhrádzať prevažne matka, ktorej vyživovacia povinnosť je čiastočne kompenzovaná jej osobnou starostlivosťou o maloletú.

Pri poslednom rozhodovaní o výške výživného, keď bola dohodou určená vyživovacia povinnosť na maloletú sumou 50 Eur mesačne, otec v spoločnosti D., I., v ktorej je zamestnaný aj v súčasnosti, dosahoval priemerný mesačný zárobok 365,06 Eur. Žiadne iné majetkové pomery otca z rozhodnutia súdu, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o výživnom, nevyplývajú. V súčasnosti otec dosahuje príjem 403 Eur až 407 Eur mesačne. Iný príjem otca zistený nebol. Zistený príjem otca pôsobí nepresvedčivo, keďže príjem nezohľadňuje čerpanie dovolenky, používanie služobného vozidla, čerpanie diét. Odvolací súd napriek tomu nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že otec ako vysokoškolsky vzdelaný človek má možnosť nájsť si lepšie platené miesto. Tento záver prvostupňového súdu vychádza len z domnienok, nie je podložený žiadnymi konkrétnymi dôkazmi. Z vykonaného dokazovania otca nevyplynulo, že otec mal možnosť nájsť si lepšie platené miesto, nebolo preukázané, že by otec odmietol prácu s lepším príjmom. Životná úroveň otca však nasvedčuje tomu, že je v jeho možnostiach a schopnostiach, aby popri výživnom na B., ktorá je študentkou vysokej školy, a ku ktorej má s účinnosťou od 01.12.2011 vyživovaciu povinnosť 200 Eur, platil na mal. W. výživné sumou 110 Eur mesačne. Otec žije, pôsobí a pracuje v I., odpredal byt v U., získal finančné prostriedky za nemajetkovú a majetkovú ujmu (použitie týchto finančných prostriedkov zostalo medzi účastníkmi sporné), otec cestuje po celej SR, chodieva na lyžovačky (vyplynulo z výpovedí oboch účastníkov konania), mal. W. najmä kúpou oblečenia prispieva nad rámec súdom určeného výživného. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti zo strany otca pre mal. W. nebolo možné vychádzať len mechanicky z potvrdenia zamestnávateľa o príjme otca, ale súd musel zohľadniť jeho celkové majetkové pomery a životnú úroveň, na ktorej sa má mal. W. právo podieľať. Keďže mal. W. je zverená do osobnej starostlivosti matky, platenie výživného je čiastočne nahrádzané jej osobnou starostlivosťou o maloletú. Matka však nepochybne uhrádza náklady na potreby maloletej, pretože doteraz stanovené výživné sumou 50 Eur je pre krytie potrieb maloletej úplne nepostačujúce, preto z týchto dôvodov ani odvolací súd nepovažoval za dôvodné zaoberať sa zisťovaním iného príjmu matky ako tým, ktorý vyplýva z jej daňových priznaní. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa o určení výživného na mal. W. zmenil a zvýšil s účinnosťou od 01.09.2012 výživné na sumu 110 Eur mesačne, ktoré považoval za primerané a zodpovedajúce možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, ako aj odôvodneným potrebám maloletej.

Nakoľko zvýšením výživného s účinnosťou od 01.09.2012 do rozhodnutia odvolacieho súdu vznikol nedoplatok na zročnom výživnom 7 x 60 Eur mesačne v sume 420 Eur, odvolací súd v zmysle uložil otcovi, aby nedoplatok na zročnom výživnom zaplatil v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .