Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-552-2012.pdf
PDF · 93.9 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/552/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast. MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, Bratislava, IČO: 36 715 662, proti povinnému: N. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX H. H., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1 659,70 Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 621/09 súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom, Exekútorský úrad so sídlom P. Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/275/2009-28 zo dňa 19. apríla 2012 jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/275/2009-28 zo dňa 19. apríla 2012 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 4Er/275/2009-28 zo dňa 19. apríla 2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Zároveň zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 73,81 Eur a oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal. Rozhodol tak po zistení, že exekučný titul - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov (ďalej len „rozhodcovský súd“) sp. zn. II/2008-1170 zo dňa 23. decembra 2008, bol vydaný v rozpore so zákonom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd považoval Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenú dňa 08. júna 2006 medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného (Poštová banka, a.s., Bratislava) za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Exekučný súd skúmal rozhodcovskú doložku, berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Exekučný súd ďalej uviedol, že základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 OZ je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. Podľa exekučného súdu rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Už túto skutočnosť je potrebné podľa exekučného súdu považovať za neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa. Exekučný súd ďalej uviedol, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal
a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Ďalej dôvodil tým, že rozhodcovský súd je pri tom paušálnym spôsobom zakotveným v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (čl. 7 ods. 2 Ústavy SR) a naplnenie cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, s poukazom na Smernicu rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993, ktorá bola do slovenského právneho poriadku prebratá zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. apríla 2004, ktorý novelizoval Občiansky zákonník, vyvodil exekučný súd po preskúmaní veci záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Konštatoval, že mu dáva za pravdu aj neskôr prijatá novela Občianskeho zákonníka zákonom č. 568/2007 účinným od 1.1.2008, ktorá podľa § 53 ods. 4 písm. r/ považuje za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, neprijateľne dojednanej rozhodcovskej doložke, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že ide o exekučný titul, ktorý vydal orgán na to nepríslušný, na podklade ktorého nie je možné exekúciu vykonať. Exekučný súd preto vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).
Proti uvedenému rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorým navrhol zrušiť napadnuté uznesenie exekučného súdu. V odvolaní konštatoval, že v napadnutom uznesení exekučný súd uviedol, že ust. čl. 9 ods. 2 Obchodných podmienok pre úver, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť spotrebiteľskej zmluvy, obsahuje neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ OZ. Z uvedeného dovodil, že akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na obsah dôvodovej správy NR SR k ust. § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, v zmysle ktorej, ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, v zmysle cit. právnej úpravy sa takéto ustanovenie považuje za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Dojednaná rozhodcovská doložka sa podľa odvolateľa neprieči dobrým mravom, keďže nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi, aby si svoje práva proti dlžníkovi uplatnil na rozhodcovskom súde v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky. Odvolateľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 9CoE/18/2010, ktorého odôvodnenie veľmi podrobne citoval v odvolaní, pričom sa v uvedenom prípade jednalo o vzťah založený na základe úverovej zmluvy uzatvorenej dňa 10. októbra 2005. V odôvodnení cit. rozhodnutia odvolací súd v Prešove konštatoval, že ust. § 52 až § 54 OZ v znení účinnom do 31. decembra 2007 sa vzťahovali výlučne na tam uvedené spotrebiteľské zmluvy, medzi ktoré úverová zmluva nepatrila, a preto nebolo možné v zmluvách uzatvorených do 1. januára 2008 aplikovať ust. § 52 až § 54 OZ, vrátane § 53 ods. 4 písm. r/ OZ. Právnu dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi bolo možné podľa Krajského súdu v Prešove posudzovať len podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, Zákona na ochranu spotrebiteľa a OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa odôvodnenia cit. rozhodnutia neplatnosť rozhodcovskej doložky sama o sebe nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, pričom poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-40/08. Ďalej poukázal na stanovenie hraníc pre konanie exekučného súdu a na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave 18CoE/924/09, 18CoE/927/09 a 18CoE/954/09. Vzhľadom na cit. odôvodnenia rozhodnutí Krajských súdov v Prešove a Bratislave odvolateľ namietal, že nenastala ani jedna skutočnosť uvedená v § 45 ods. 1 ZRK, rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú podmienku, nevymáha sa plnenie v rozpore s dobrými mravmi a návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť súdneho exekútora je v súlade s právoplatným a vykonateľným rozhodnutím.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) na základe odvolania vec preskúmal v medziach a v rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
V tomto exekučnom konaní sa oprávnený domáhal exekúcie na vymoženie pohľadávky priznanej rozhodcovským rozsudkom sp. zn. II/2008-1170 zo dňa 23. decembra 2008 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, pričom priznaná pohľadávka mala vzniknúť medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 08. júna 2006, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Obchodné podmienky pre úver (verzia 1/2005), podľa ktorých sa v bode 9.5 zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody budú tieto predložené a riešené pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk SR podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre ne konečné a záväzné.
Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (1) exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 45 ods. 1 písm. b), c) a ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov (§ 45 Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konania aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).
Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie z hľadiska dôvodov uvedených v odvolaní. K námietke odvolateľa o tom, že nesúhlasí so záverom exekučného súdu, že čl. 9.2 Obchodných podmienok pre úver (Verzia 1/2005) - ďalej len („OP“) obsahuje neprijateľnú podmienku, že rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona a nedochádza k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi, pričom návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia sú v súlade s právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom, poukazujúc na odôvodnenia rozhodnutí Krajských súdov v Prešove a Bratislave bez konkrétnej argumentácie a špecifikácie konkrétnych dôvodov týkajúcej sa prejednávanej veci, odvolací súd uvádza nasledovné:
Z ust. § 44 Exekučného poriadku vyplýva povinnosť exekučného súdu pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi z úradnej povinnosti (ex offo) dôsledne skúmať, či sú splnené materiálne a formálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Exekučný súd predovšetkým skúma, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku a či subjekty, voči ktorému a v prospech ktorého sa má exekúcia vykonať, sú zhodné so subjektmi uvedenými v exekučnom titule, prípadne skúmať, či došlo k prechodu práv alebo povinností na inak označený subjekt v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd
ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z uvedeného dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu, rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, pretože rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 9.2 OP exekučný súd správne právne posúdil. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska posúdenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do zmluvných dojednaní vopred pripravenej zmluvy a celkom zjavne tak spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd navyše poukazuje na to, že už samotná forma, v akej sú zmluvné dojednania napísané (drobulinký, ťažko čitateľný, resp. takmer nečitateľný, husto popísaný text), už sama o sebe podstatne sťažuje reálne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Rozhodcovská doložka, ktorá nie je individuálne dojednaná, je spotrebiteľovi vnútená. Takto vnútená podmienka, netýkajúca sa priamo predmetu zmluvy a ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 OZ, a preto prvostupňový súd rozhodcovskú doložku správne vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku zmluvy. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú v zmysle § 53 ods. 4 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy neplatné. Odvolací súd k tomu dodáva, že v tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola zapracovaná do uvedených OP a teda ak chcel spotrebiteľ od dodávateľa získať predmet zmluvy (finančné prostriedky), kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať.
Odvolacia námietka o prijatom závere exekučného súdu, že zmluva, súčasťou ktorej je čl. 9.2 OP obsahuje neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, nezodpovedá textu odôvodnenia napadnutého uznesenia exekučného súdu, pretože v tomto odôvodnení exekučný súd expressis verbis na ust. § 53 ods. 4 písm. r/ OZ neodkazuje. Bez právneho významu je podľa odvolacieho súdu aj podrobná citácia odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu vydaného v inej exekučnej veci týkajúcej sa navyše právneho vzťahu uzatvoreného na základe zmluvy uzatvorenej dňa 10. októbra 2005 podľa § 497 Obch. zák., pokiaľ odvolateľ konkrétne neuvádza relevantnú právnu argumentáciu týkajúcu sa prejednávanej veci vo vzťahu k odôvodneniu konkrétneho napadnutého uznesenia exekučného súdu, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania. Citácia odôvodnenia iných rozhodnutí vydaných všeobecnými súdmi nemá právnu relevanciu a nie je spôsobilá napadnúť vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia exekučného súdu. Nad rámec odvolacích dôvodov však odvolací súd uvádza, že nemožnosť aplikácie ust. § 52 a nasl. OZ na prejednávaný prípad nemá oporu v platnej právnej úprave. Posúdenie, či konkrétny úverový vzťah je, alebo nie je vzťahom spotrebiteľským, závisí predovšetkým od predmetu zmluvného vzťahu a od postavenia účastníkov tohto vzťahu. Je nepochybné, že v danom prípade bol poskytovateľom úveru právny predchodca oprávneného, ktorý ho poskytol v rámci svojho podnikania (v rámci predmetu svojej činnosti) a druhou zmluvnou stranou bola fyzická osoba - nepodnikateľ, ktorá nemohla ovplyvniť znenie predmetnej zmluvy. Takýto vzťah medzi účastníkmi, keď na jednej strane vystupuje podnikateľ ako dodávateľ poskytujúci predmet plnenia v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane druhej vystupuje fyzická osoba ako odberateľ, je v zmysle § 2 písm. a/ a § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) nepochybne spotrebiteľským úverom. Zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne uvádza, na ktoré zmluvy (pokiaľ spĺňajú uvedené podmienky) sa nevzťahuje. To znamená, že vyníma zo svojej pôsobnosti určité úverové zmluvy, ktoré presne špecifikuje v § 1 ods. 2 a 3. Zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným nie je ani jednou zo zmlúv uvedených v § 1 ods. 2 a 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, to znamená, že je zmluvou, na ktorú sa citovaný Zákon o spotrebiteľských úveroch vzťahuje v plnom rozsahu. Úverové zmluvy sa v zmysle § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka riadia Obchodným zákonníkom, tento neobsahuje žiadnu úpravu spotrebiteľských vzťahov, a preto sa na spotrebiteľské vzťahy v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka vzťahujú predpisy občianskeho práva, t.j. tak Zákon o spotrebiteľských úveroch, ako aj Občiansky zákonník. Exekučný súd preto správne posúdil vzťah medzi oprávneným a povinným ako vzťah spotrebiteľský a v zmysle uvedeného preskúmal exekučný titul aj bez návrhu v súlade s § 44 Exekučného poriadku a § 45 ZRK.
Navyše podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. V § 6 ods. 3 tohto predpisu bolo zakázané vo vzťahu k spotrebiteľovi konanie v rozpore s dobrými mravmi. Predmetná zmluva obsahuje dojednanie - rozhodcovskú doložku v znení, ktoré je v rozpore s uvedeným zákonom. Z dôvodov, tak ako je uvedené vyššie, ide o dojednanie zvyšujúce nerovnovážne postavenie účastníkov zmluvy tak, že vyvoláva hrubý nepomer na ťarchu spotrebiteľa, a preto ide o dojednanie, ktoré je svojim obsahom v rozpore s dobrými mravmi. Spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako aj subjekt, ktorému má byť táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby mal možnosť akejkoľvek úpravy, či zmeny, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu uzatváranej zmluvy. Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu SR z 24.2.2011 č.k. IV ÚS 55/2011-19 kde Ústavný súd zaujal stanovisko k otázke právomoci exekučného súdu preskúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu) ako aj k postupu exekučného súdu v prípade, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc z neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že exekučný súd vec správne právne posúdil, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju z dôvodu, že zistil nesúladnosť exekučného titulu predloženého v konaní so zákonom. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.