Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-34-2023.pdf
PDF · 94.34 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/34/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/XX, P., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, dieťa rodičov, otec: I. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, matka: C. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/XX, P., konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. M e n í sa rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 3P/3/2009 zo dňa 21.05.2009 v I. výroku v časti výživného tak, že výživné zo strany otca, I. T., nar. XX.XX.XXXX sa z v y š u j e pre mal. T. T., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 30,00 eur mesačne na sumu 70,00 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám matky C. T., počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Uznesením sp. zn. 3P/3/2009 zo dňa 27.03.2023 súd začal z úradnej povinnosti konanie o zvýšenie výživného pre mal. T. T. z dôvodu, že doposiaľ stanovené výživné rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 3P/3/2009 zo dňa 21.05.2009 v rozsahu 30 eur mesačne nezodpovedá sume minimálneho výživného podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine.
2. Súd uznesením sp. zn. 2P/34/2023 zo dňa 19.04.2023 ustanovil mal. dieťaťu kolízneho opatrovníka Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.
3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, doručil im uznesenie o začatí konania a vyzval ich aby sa k nemu vyjadril. Rodičia sa k uzneseniu o začatí konania písomne nevyjadrili.
4. Nariadených pojednávaní sa otec detí nezúčastnil, svoju neúčasť písomne ospravedlnil, pojednávania vytýčeného na deň 10.08.2023 sa bez ospravedlnenia nezúčastnila ani matka dieťaťa, preto súd v súlade s § 180 C.s.p. pojednával v neprítomností rodičov.
5. Matka dieťaťa na pojednávaní dňa 25.05.2023 navrhla zvýšiť výživné pre mal. dcéru na sumu 70 eur s tým, že otcovi dieťaťa zanikla vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi. Ďalej uviedla, že s otcom dieťaťa 14 až 15 rokov neudržiava žiaden kontakt a tak dávno otca nevidela ani dcéra, je pre ňu cudzí človek. Opísala svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery, uviedla, že jej pribudla vyživovacia povinnosť k synovi D., ktorý sa narodil XX.XX.XXXX a s ktorým je na rodičovskom príspevku, ktorý oberá v sume 412,60 eur mesačne, ďalej poberá rodinné prídavky na dve detí v sume 120 eur. Vyživovacia
povinnosť k synovi T. jej ubudla. Býva v rodinnom dome priateľa, náklady na chod domácností vyčíslila sumou cca 650 až 700 eur mesačne, ona na chod domácnosti prispieva sumou 200 eur. Je zdravá.
6. Kolízny opatrovník na pojednávaniach zdôraznil, že sociálnym šetrením neboli v starostlivosti o mal. T. zistené žiadne nedostatky, matka jej poskytuje osobnú starostlivosť. V záujme mal. dieťaťa navrhol návrhu matky vyhovieť, poukázal, že stanovené výživne nezodpovedá sume minimálneho výživného, otcovi dieťaťa ubudla jedna vyživovacia povinnosť.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a kolízneho opatrovníka mal. detí, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu ako aj s obsahom spisu 3P/3/2009 na základe čoho ustálil nasledovný skutkový stav :
8. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 3P/3/2009 zo dňa 21.05.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 29.07.2009 dňa 19.08.2009 bolo okrem iného výživné pre mal. T. zvýšené zo sumy 702 Sk na sumu 30 eur mesačne počnúc dňom 01.03.2009.
9. V čase poslednej úpravy výživného matka dieťaťa bola nezamestnaná poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 75,65 eur mesačne. Bývala pri rodičoch. Okrem mal. T. mala ešte vyživovaciu povinnosť k synovi T., ktorý začal navštevovať základnú školu.
10. V súčasnosti matka je na rodičovskom príspevku, ktorý poberá v sume 412 eur mesačne, okrem toho poberá rodinné prídavky v sume 120 eur mesačne. Pribudla jej vyživovacia povinnosť k synovi D., nar. XX.XX.XXXX. Býva spolu s priateľom a deťmi v rodinnom dome priateľa, ktorému na chod domácnosti prispieva sumou 200 eur mesačne. Celkové náklady na chod domácností predstavujú sumu cca 700 eur mesačne. Je zdravá, ubudla jej vyživovacia povinnosť k synovi T., ktorý nadobudol schopnosť sám sa živiť.
11. Otec dieťaťa v čase poslednej úpravy výživného bol invalidným dôchodcom, poberal invalidný dôchodok v sume 231,40 eur. Býval pri rodičoch, ktorým na chod domácnosti prispieval sumou 50 až 100 eur mesačne.
12. Otec dieťaťa od 04.01.1994 poberá invalidný dôchodok, v priebehu roka 2023 v sume 355,40 eur mesačne. Býva pri rodičoch, ktorým na chod domácnosti prispieva sumou 150 eur mesačne. Má zdravotné problémy, trpí epilepsiou. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
13. V čase poslednej úpravy výživného mal. T. mala 4 roky, navštevovala materskú škôlku, bývala často chorá.
14. O septembra mal. T. nastúpi do 3. ročníka Obchodnej akadémie v Starej Ľubovni, je zdravá, prekonala bežné detské choroby. Náklady na jej starostlivosť podľa vyčíslenia matky pred kolíznym opatrovníkom sú v sume cca 3524 eur ( ošatenie -100 eur, strava doma 100 eur, hygienické potreba a kozmetika - 50 eur, ZRPŠ 10 eur ročne, výlety a vreckové 50 eur ročne, cestovné do školy 35,20 eur, vreckové10 eur mesačne, bývanie 26 eur, lieky pre bežných ochoreniach 20 eur, kredit na mobil 6 eur). Žije v spoločnej domácnosti s matkou, s otcom sa nenavštevujú, otec o ňu neprejavuje záujem.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
15. Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len ZoR), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
16. Podľa§ 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
18. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
19. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
21. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
23. Podľa § 78 ods. 2 ZoR ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
24. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
25. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.) na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
27. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať rozhodovať znova.
28. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Právne posúdenie vecí:
29. Predmetom konania je zvýšenie výživného pre mal. T. zo sumy 30 eur , keďže táto suma nezodpovedá sume minimálneho výživného.
30. Naposledy bolo o výživnom pre maloleté dieťa právoplatne rozhodnuté v auguste 2009, teda pred 14 rokmi.
31. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti.
32. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami.
33. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení hmotnoprávnom podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť (znížiť resp. zvýšiť výživné pre dieťa) je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného.
Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.
34. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od poslednej úpravy výživného t.j. od augusta 2009 došlo k zmene pomerov na strane tak mal. dieťaťa ako aj jeho rodičov. Mal. T. vyrástla nadobudla vek blízky dospelosti, od poslednej úpravy výživného kedy navštevovala materskú škôlku, ukončila základnú školu a v súčasnosti je študentkou tretieho ročníka strednej školy. Úmerne tomu došlo k zvýšeniu nákladov na starostlivosť o mal. T.. Podľa vyčíslenia matky v súčasnosti sú náklady na starostlivosť o mal. T. v sume cca 350 eur, pričom táto suma podľa názoru súdu je primeraná veku a potrebám dieťaťa.
35. K zmene pomerov došlo aj na strane oboch rodičov, jednak tým, že u každého z nich došlo k zvýšeniu ich príjmov u matky o cca 330 eur u otca o 124 eur. Taktiež obom rodičom zanikla vyživovacia povinnosť k synovi T., naproti tomu matke pribudla vyživovacia povinnosť k synovi D.. Taktiež matka spolu s deťmi zmenila bývanie.
36. Pri určení výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnenými potrebami pri určovaní výšky výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život človeka ako jedlo, ošatenie, obuv, ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti, rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené napr. so zdravotným stavom alebo s koníčkami dieťaťa. Miera odôvodnených potrieb je rôzna a je závislá od veku, fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, a podobne.
37. V prejednávanej veci súd má za to, že k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného došlo na strane oprávnenej mal. T.. Z mal. T. je mladá slečna blízka veku dospelosti, študentka strednej školy v dôsledku čoho u nej došlo k zvýšeniu nákladov spojených s uspokojovaním jej odôvodnených hmotných potrieb, ako je ošatenie, obuv, jedlo, ale aj kozmetika, mimoškolské aktivity a pod. Za daného stavu má súd za to, že je potrebné výživné pre mal. T. zvýšiť.
38. Pri posudzovaní schopnosti a možností povinného rodiča nie sú rozhodné jeho skutočné zárobkové (majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami.
39. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami. V prípade výživného na maloleté dieťa sa vo všeobecnosti uplatňuje tzv. princíp potencionality (§75 ods. 1,2 ZoR), ktorý má prednosť pred princípom fakticity. V praxi to znamená, že súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Uvedenou otázkou sa vo svojej rozhodovacej činnosti zaoberal tak Ústavný súd ČR (nález ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 1181/07) ako aj Najvyšší súd SR (rozsudok zo dňa 20.2.2019, sp. zn. 3Cdo/236/2018) so závermi ktoré plne korešpondujú so závermi posudzovanej veci.
40. Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádzal z čistého mesačného príjmu otca v sume 355,40 eur mesačne a má za to, že z tohto príjmu je otec dieťaťa schopný platiť vyššie výživné, ako je suma minimálneho výživného v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine, ktoré v súčasnosti prestavuje sumu 36,80 eur mesačne. S prihliadnutím na skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného ubehlo veľmi dlhé časové obdobie (14 rokov), otcovi dieťaťa ubudla jedna vyživovacia povinnosť (k synovi T.) a došlo u neho k zvýšeniu príjmu o 124 eur mesačne, podľa názoru súdu je v jeho schopnostiach platiť dcére výživné v sume 70 eur mesačne. Takto určený rozsah výživného - suma 70 eur predstavuje cca 19,69 % jeho čistého príjmu (355,40 eur), pričom podľa tabuliek výživného, ktoré sú používané v Českej republike pri dieťati vo veku od 15-17 rokov je doporučený rozsah výživného v rozpätí od 16 % do 22 % čistého príjmu povinného rodiča, teda suma 70 eur zodpovedá uvedeným kritériám.
41. Súd má za to, že takto zvýšené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej aj keď náklady na jej starostlivosť podľa vyčíslenia matky sú podstatne vyššie, pričom však suma 70 eur mesačne zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca, keďže v konaní bolo preukázané, že otec
dieťaťa je invalidným dôchodcom, vzhľadom na zdravotný stav nie je schopný zamestnať sa a jeho príjem oproti stavu v čase poslednej úpravy výživného sa zvýšil o 124 eur mesačne.
42. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti súd určil dňom právoplatnosti rozsudku.
Trovy konania
43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Kolízny opatrovník sa po vyhlásení tohto rozsudku výslovne vzdal práva podať voči nemu odvolanie, čo potvrdil svojím podpisom do zápisnice súdu.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.