Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Co-113-2013.pdf
PDF · 75.69 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/113/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu L. U. V..R..J.. so sídlom v Q., M. Č.. XX, IČO: XX XXX XXX, zast. F.. X. W., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Z.Š., Š. Č.. X, proti žalovanej M. Z., nar. X.XX.XXXX, bytom X. E., V. Č.. X, zast. F.. Q. Y., bytom v Z., Z. XX o zaplatenie sumy 69.408,48 €, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 11.5.2011 č.k. 18C 545/2001-294, uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 17.8.2011 č.k. 18C 545/2001-313 takto
rozhodol:
O d n í m a žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov so spätnou účinnosťou.
Z r u š u j e uznesenie zo dňa 11.5.2011, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh.
Z r u š u j e uznesenie o nepriznaní oslobodenia žalovanej od súdnych poplatkov a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením zo dňa 11.5.2011 súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 3.420,63 € na účet Okresného súdu Košice II v lehote do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.
Uznesenie odôvodnil súd prvého stupňa tým, že predmetom konania je nárok na zaplatenie sumy 69.408,48 €. Podľa Sadzobníka súdnych poplatkov v znení účinnom ku dňu začatia konania bola výška súdneho poplatku z predmetu konania 3.470,42 €. Žalobcovi na základe jeho žiadosti bolo v konaní priznané čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov uznesením zo dňa 17.2.2004 a to tak, že tento je povinný uhrádzať súdne poplatky do výške 49,79 € (1.500,- Sk). Svoju poplatkovú povinnosť žalobca v takej výške aj splnil. Na základe toho súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 2 ods. 2 zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch s prihliadnutím na to, že žalobca bol vo veci samej v celom rozsahu úspešný, uzavrel, že poplatková povinnosť za návrh zaťažuje aj žalovanú. Vychádzajúc z toho, že neboli v konaní zistené a ani žalovanou tvrdené dôvody oslobodenia od súdnych poplatkov, zaviazal ju k tejto povinnosti v prevyšujúcej časti nezaplateného súdneho poplatku v sume 3.420,63 €.
Proti uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná a žiadala napadnuté uznesenie zrušiť. K odvolaniu uviedla, že súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázala na to, že konanie vo veci nie je ešte právoplatne skončené, t.j. ešte nie je možné konštatovať úspešnosť žalobcu, ani predpokladať jeho výsledok. Konštatovala, že v konaní nemali byť prečo zisťované ani ňou tvrdené dôvody oslobodenia od súdnych poplatkov, keďže žiadny poplatok jej vyrubovaný nebol. Považuje za nesprávne vyvodenie záverov z jej výpovede ohľadne hospodárenia s rodinným rozpočtom vzhľadom k tomu, že išlo o jej výpoveď spred šiestich rokov, teda z r. 2005.
Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.
Súd prvého stupňa sa nevyporiadal dôsledne so zákonnými podmienkami pre vznik poplatkovej povinnosti za návrh na strane žalovanej a z tohto dôvodu aj predčasne, a teda aj nesprávne rozhodol o tejto procesnej povinnosti.
Podľa ust. § 2 ods. 2 zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Citované zákonné ustanovenia upravuje postup súdu pri vyrubovaní súdneho poplatku za návrh v prípade, ak je poplatník, teda navrhovateľ osobne oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 cit. zákona, alebo ak bol oslobodený na návrh podľa § 138 ods. 1 O.s.p. a jeho návrhu bolo aspoň sčasti vyhovené. Predpokladom takéhoto procesného postupu je skutočnosť, že dôvody pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov na strane žalobcu trvajú aj v čase rozhodovania súdu o uložení poplatkovej povinnosti neúspešnej žalovanej strane. Odvolací súd je toho názoru, že v tomto prípade neboli tieto procesné podmienky splnené.
Podľa ust. § 138 ods. 2 O.s.p. priznané oslobodenie súd kedykoľvek za konania odníme, prípadne i so spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia konania ukáže, že pomery účastníka oslobodenie neodôvodňujú, prípadne neodôvodňovali.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že rozhodnutie o priznaní oslobodenia od povinnosti platiť súdny poplatok nie je záväzné v prípade, ak sa ukáže, že po priznaní oslobodenia nastala u účastníka taká zmena pomerov, v ktorej dôsledku prestalo byť oslobodenie dôvodné. Za takejto situácie môže súd v akomkoľvek štádiu konania priznané oslobodenie odňať, a to i so spätnou účinnosťou.
Odvolací súd v priebehu odvolacieho konania sa vyporiadaval s touto procesnou situáciou a má za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca je vlastníkom pohľadávky vo vzťahu k žalovanej v sume 69.408,48 € a z tohto dôvodu bolo aj súdom prvého stupňa jeho žalobe vyhovené. Takáto peňažná pohľadávka predstavuje majetkové právo žalobcu v sume, ktorá mu umožňuje uhradiť aj súdny poplatok z návrhu a z tohto dôvodu odvolací súd priznané oslobodenie od súdnych poplatkov žalobcovi odňal so spätnou účinnosťou.
Bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa vyrubiť žalobcovi súdny poplatok z návrhu, čo má zároveň za následok, že takúto poplatkovú povinnosť nemá žalovaná bez ohľadu na to, že v konaní nebola úspešná.
Na základe toho odvolací súd odňal žalobcovi priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a zároveň zrušil uznesenie o vyrubení súdneho poplatku z návrhu žalovanej.
Uznesením zo dňa 17.8.2011 (č.l. 313) súd prvého stupňa nepriznal žalovanej oslobodenie od súdnych poplatkov.
Uznesenie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že žalovanej v konaní vznikla povinnosť úhrady súdneho poplatku z návrhu v sume 3.420,63 € a za podanie odvolania v sume 4.164,- €. Konštatoval, že táto požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov s poukazom na svoju nepriaznivú majetkovú situáciu. Súd prvého stupňa konštatoval, že svoje tvrdenia bližšie neodôvodnila a ani neoznačila dôkazy na preukázanie pravdivosti týchto tvrdení.
Pri rozhodovaní žiadosti o priznanie oslobodenia vychádzal súd zo zistení, ktoré vyšli najavo v priebehu konania, a to, že obaja spoločne s manželom disponovali takým rozsahom majetku v spoločnom vlastníctve, v ktorom bolo možné považovať za obvyklé darovanie majetku, v tom čase v hodnote 10.000,- Sk. Manželia mali tiež k dispozícii finančnú čiastku na úhradu ceny motorového vozidla v sume okolo 2 miliónov Sk. Poukázal v tomto smere na výpoveď zo dňa 28.11.2005. Konštatoval, že žalovaná užíva rodinný dom v jej vlastníctve, ako aj motorové vozidlo v hodnote 69.408,48 €, ktoré bolo predmetom sporu, pričom toto bolo predané, z čoho plynul žalovanej, ako aj jej manželovi príjem. Mal za to, že pokiaľ došlo k takej podstatnej zmene osobných pomerov žalovanej, ktoré jej nedovoľujú uhradiť súdne poplatky, bola povinná v konaní túto skutočnosť v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p. preukázať. Táto však na svoje tvrdenie o nepriaznivej majetkovej situácii neoznačila dôkazy, a teda túto skutočnosť nepreukázala.
Proti uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná a žiadala napadnuté uznesenie zmeniť a priznať jej oslobodenie od súdnych poplatkov. V odvolaní uviedla, že závery súdu prvého stupňa vychádzajú z jej vyjadrenia v priebehu konania, ktoré však nepovažuje už v súčasnej dobe za opodstatnené, keďže ide o jej výpoveď z doby spred šiestich rokov. Bankové výpisy nachádzajúce sa v spise, na ktoré súd prvého stupňa poukázal, sú spred desiatich rokov. Za nesprávny považuje aj záver súdu prvého stupňa o vlastníctve rodinného domu, keďže žiaden nevlastní. Motorové vozidlo, ktoré súd v konaní uvádza, bolo predané v r. 2001, t.j. pred desiatimi rokmi.
V podaní doručenom súdu prvého stupňa dňa 21.9.2011 žalovaná uviedla, že má vyživovaciu povinnosť k dcére Q. narodenej v r. 1998, má vo vlastníctve pozemok parc. č. XXX/X o W. XXX X. zapísaný na H. Č.. XXX kat. úz. W. Z.. Podľa potvrdenia spoločnosti O. H. V. V..R..J.. pracuje v tejto spoločnosti v trvalom pracovnom pomere ako office manažér s čistým príjmom za r. 2010 v sume 3.440,82 € a jej manžel pracuje v rovnakej spoločnosti ako projektový manažér s čistým príjmom v priebehu r. 2010 v sume 2.147,80 €.
Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.
Súd prvého stupňa rozhodol o žiadosti žalovanej o oslobodenie od súdnych poplatkov bez toho, by mal pre takéto rozhodnutie dostatočné skutkové podklady a navyše sa pri rozhodovaní dopustil nesprávneho procesného postupu, ktorý mohol mať za následok nesprávne rozhodnutie o žiadosti žalovanej.
Z ust. § 138 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že rozhodovanie o žiadosti účastníka o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov je rozhodovaním návrhovým, z čoho aj vyplýva povinnosť žiadateľa predložiť súdu dôkazy ohľadne svojich osobných, majetkových a zárobkoch pomerov, pričom nesplnenie takejto procesnej povinnosti môže vyústiť do neúspešnosti jeho žiadosti. O tejto jeho procesnej povinnosti, ako aj o tom, ako má uvedené skutočnosti žiadateľ preukázať, je však povinnosťou súdu účastníka poučiť podľa ust. § 5 ods. 1 O.s.p. aj s poukazom na to, že žalovaná nie je v konaní zastúpená advokátom. Súd prvého stupňa teda nemohol zamietnuť žiadosť žalovanej o priznanie oslobodenia pre nedoloženie dôkazov, pokiaľ ju na splnenie tejto povinnosti nevyzval, ani ju nepoučil o jej procesnej povinnosti.
S poukazom na tieto dôvody neostalo odvolaciemu súdu iné, ako uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol žiadosť žalovanej o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, zrušiť a vec vrátiť na nové rozhodnutie.
Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa poučiť žalovanú o jej povinnosti označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o nepriaznivých osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, ako aj o tom, ako má uvedené dôkazy označiť. Až po ich predložení bude možné vyhodnotiť okolnosti právne významné pre posúdenie jej žiadosti o priznanie oslobodenia a súčasne preveriť ich pravdivosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.