Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/113/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu L. U. V..R..J.. so sídlom v Q., M. Č.. XX, IČO: XX XXX XXX, zast. F.. X. W., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Z.Š., Š. Č.. X, proti žalovanej M. Z., nar. X.XX.XXXX, bytom X. E., V. Č.. X, zast. F.. Q. Y., bytom v Z., Z. XX o zaplatenie sumy 69.408,48 €, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 11.5.2011 č.k. -294, uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 17.8.2011 č.k. -313 takto

rozhodol:

O d n í m a žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov so spätnou účinnosťou.

Z r u š u j e uznesenie zo dňa 11.5.2011, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh.

Z r u š u j e uznesenie o nepriznaní oslobodenia žalovanej od súdnych poplatkov a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením zo dňa 11.5.2011 súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 3.420,63 € na účet Okresného súdu Košice II v lehote do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.

Uznesenie odôvodnil súd prvého stupňa tým, že predmetom konania je nárok na zaplatenie sumy 69.408,48 €. Podľa Sadzobníka súdnych poplatkov v znení účinnom ku dňu začatia konania bola výška súdneho poplatku z predmetu konania 3.470,42 €. Žalobcovi na základe jeho žiadosti bolo v konaní priznané čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov uznesením zo dňa 17.2.2004 a to tak, že tento je povinný uhrádzať súdne poplatky do výške 49,79 € (1.500,- Sk). Svoju poplatkovú povinnosť žalobca v takej výške aj splnil. Na základe toho súd prvého stupňa s poukazom na ust. o súdnych poplatkoch s prihliadnutím na to, že žalobca bol vo veci samej v celom rozsahu úspešný, uzavrel, že poplatková povinnosť za návrh zaťažuje aj žalovanú. Vychádzajúc z toho, že neboli v konaní zistené a ani žalovanou tvrdené dôvody oslobodenia od súdnych poplatkov, zaviazal ju k tejto povinnosti v prevyšujúcej časti nezaplateného súdneho poplatku v sume 3.420,63 €.

Proti uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná a žiadala napadnuté uznesenie zrušiť. K odvolaniu uviedla, že súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázala na to, že konanie vo veci nie je ešte právoplatne skončené, t.j. ešte nie je možné konštatovať úspešnosť žalobcu, ani predpokladať jeho výsledok. Konštatovala, že v konaní nemali byť prečo zisťované ani ňou tvrdené dôvody oslobodenia od súdnych poplatkov, keďže žiadny poplatok jej vyrubovaný nebol. Považuje za nesprávne vyvodenie záverov z jej výpovede ohľadne hospodárenia s rodinným rozpočtom vzhľadom k tomu, že išlo o jej výpoveď spred šiestich rokov, teda z r. 2005.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

Súd prvého stupňa sa nevyporiadal dôsledne so zákonnými podmienkami pre vznik poplatkovej povinnosti za návrh na strane žalovanej a z tohto dôvodu aj predčasne, a teda aj nesprávne rozhodol o tejto procesnej povinnosti.

Podľa ust. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

Citované zákonné ustanovenia upravuje postup súdu pri vyrubovaní súdneho poplatku za návrh v prípade, ak je poplatník, teda navrhovateľ osobne oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa cit. zákona, alebo ak bol oslobodený na návrh podľa a jeho návrhu bolo aspoň sčasti vyhovené. Predpokladom takéhoto procesného postupu je skutočnosť, že dôvody pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov na strane žalobcu trvajú aj v čase rozhodovania súdu o uložení poplatkovej povinnosti neúspešnej žalovanej strane. Odvolací súd je toho názoru, že v tomto prípade neboli tieto procesné podmienky splnené.

Podľa ust. priznané oslobodenie súd kedykoľvek za konania odníme, prípadne i so spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia konania ukáže, že pomery účastníka oslobodenie neodôvodňujú, prípadne neodôvodňovali.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že rozhodnutie o priznaní oslobodenia od povinnosti platiť súdny poplatok nie je záväzné v prípade, ak sa ukáže, že po priznaní oslobodenia nastala u účastníka taká zmena pomerov, v ktorej dôsledku prestalo byť oslobodenie dôvodné. Za takejto situácie môže súd v akomkoľvek štádiu konania priznané oslobodenie odňať, a to i so spätnou účinnosťou.

Odvolací súd v priebehu odvolacieho konania sa vyporiadaval s touto procesnou situáciou a má za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca je vlastníkom pohľadávky vo vzťahu k žalovanej v sume 69.408,48 € a z tohto dôvodu bolo aj súdom prvého stupňa jeho žalobe vyhovené. Takáto peňažná pohľadávka predstavuje majetkové právo žalobcu v sume, ktorá mu umožňuje uhradiť aj súdny poplatok z návrhu a z tohto dôvodu odvolací súd priznané oslobodenie od súdnych poplatkov žalobcovi odňal so spätnou účinnosťou.

Bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa vyrubiť žalobcovi súdny poplatok z návrhu, čo má zároveň za následok, že takúto poplatkovú povinnosť nemá žalovaná bez ohľadu na to, že v konaní nebola úspešná.

Na základe toho odvolací súd odňal žalobcovi priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a zároveň zrušil uznesenie o vyrubení súdneho poplatku z návrhu žalovanej.

Uznesením zo dňa 17.8.2011 (č.l. 313) súd prvého stupňa nepriznal žalovanej oslobodenie od súdnych poplatkov.

Uznesenie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že žalovanej v konaní vznikla povinnosť úhrady súdneho poplatku z návrhu v sume 3.420,63 € a za podanie odvolania v sume 4.164,- €. Konštatoval, že táto požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov s poukazom na svoju nepriaznivú majetkovú situáciu. Súd prvého stupňa konštatoval, že svoje tvrdenia bližšie neodôvodnila a ani neoznačila dôkazy na preukázanie pravdivosti týchto tvrdení.

Pri rozhodovaní žiadosti o priznanie oslobodenia vychádzal súd zo zistení, ktoré vyšli najavo v priebehu konania, a to, že obaja spoločne s manželom disponovali takým rozsahom majetku v spoločnom vlastníctve, v ktorom bolo možné považovať za obvyklé darovanie majetku, v tom čase v hodnote 10.000,- Sk. Manželia mali tiež k dispozícii finančnú čiastku na úhradu ceny motorového vozidla v sume okolo 2 miliónov Sk. Poukázal v tomto smere na výpoveď zo dňa 28.11.2005. Konštatoval, že žalovaná užíva rodinný dom v jej vlastníctve, ako aj motorové vozidlo v hodnote 69.408,48 €, ktoré bolo predmetom sporu, pričom toto bolo predané, z čoho plynul žalovanej, ako aj jej manželovi príjem. Mal za to, že pokiaľ došlo k takej podstatnej zmene osobných pomerov žalovanej, ktoré jej nedovoľujú uhradiť súdne poplatky, bola povinná v konaní túto skutočnosť v súlade s ust. preukázať. Táto však na svoje tvrdenie o nepriaznivej majetkovej situácii neoznačila dôkazy, a teda túto skutočnosť nepreukázala.

Proti uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná a žiadala napadnuté uznesenie zmeniť a priznať jej oslobodenie od súdnych poplatkov. V odvolaní uviedla, že závery súdu prvého stupňa vychádzajú z jej vyjadrenia v priebehu konania, ktoré však nepovažuje už v súčasnej dobe za opodstatnené, keďže ide o jej výpoveď z doby spred šiestich rokov. Bankové výpisy nachádzajúce sa v spise, na ktoré súd prvého stupňa poukázal, sú spred desiatich rokov. Za nesprávny považuje aj záver súdu prvého stupňa o vlastníctve rodinného domu, keďže žiaden nevlastní. Motorové vozidlo, ktoré súd v konaní uvádza, bolo predané v r. 2001, t.j. pred desiatimi rokmi.

V podaní doručenom súdu prvého stupňa dňa 21.9.2011 žalovaná uviedla, že má vyživovaciu povinnosť k dcére Q. narodenej v r. 1998, má vo vlastníctve pozemok parc. č. XXX/X o W. XXX X. zapísaný na H. Č.. XXX kat. úz. W. Z.. Podľa potvrdenia spoločnosti O. H. V. V..R..J.. pracuje v tejto spoločnosti v trvalom pracovnom pomere ako office manažér s čistým príjmom za r. 2010 v sume 3.440,82 € a jej manžel pracuje v rovnakej spoločnosti ako projektový manažér s čistým príjmom v priebehu r. 2010 v sume 2.147,80 €.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. , a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

Súd prvého stupňa rozhodol o žiadosti žalovanej o oslobodenie od súdnych poplatkov bez toho, by mal pre takéto rozhodnutie dostatočné skutkové podklady a navyše sa pri rozhodovaní dopustil nesprávneho procesného postupu, ktorý mohol mať za následok nesprávne rozhodnutie o žiadosti žalovanej.

Z ust. vyplýva, že rozhodovanie o žiadosti účastníka o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov je rozhodovaním návrhovým, z čoho aj vyplýva povinnosť žiadateľa predložiť súdu dôkazy ohľadne svojich osobných, majetkových a zárobkoch pomerov, pričom nesplnenie takejto procesnej povinnosti môže vyústiť do neúspešnosti jeho žiadosti. O tejto jeho procesnej povinnosti, ako aj o tom, ako má uvedené skutočnosti žiadateľ preukázať, je však povinnosťou súdu účastníka poučiť podľa ust. aj s poukazom na to, že žalovaná nie je v konaní zastúpená advokátom. Súd prvého stupňa teda nemohol zamietnuť žiadosť žalovanej o priznanie oslobodenia pre nedoloženie dôkazov, pokiaľ ju na splnenie tejto povinnosti nevyzval, ani ju nepoučil o jej procesnej povinnosti.

S poukazom na tieto dôvody neostalo odvolaciemu súdu iné, ako uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol žiadosť žalovanej o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, zrušiť a vec vrátiť na nové rozhodnutie.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa poučiť žalovanú o jej povinnosti označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o nepriaznivých osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, ako aj o tom, ako má uvedené dôkazy označiť. Až po ich predložení bude možné vyhodnotiť okolnosti právne významné pre posúdenie jej žiadosti o priznanie oslobodenia a súčasne preveriť ich pravdivosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.