Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoP-373-2012.pdf
PDF · 79.12 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/373/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa Q. F. nar. XX.X.L. bývajúceho v S. na ul. I. Z. č. X zastúpeného JUDr. Slávkou Kováčovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 proti odporkyni Ľ. F. rod. E. nar. X.X.L. bývajúcej v S.H. na ul. B.Ý. č. X zastúpenej JUDr. Vladimírom Habiňákom advokátom so sídlom v Košiciach na Hviezdoslavovej ul. č. 7 v konaní o rozvod manželstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej F. F. nar. XX.X.L. zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach pracoviskom Košice II o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 13.6.2012 č.k. 23P/81/2012-58 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o výživnom na čas po rozvode pre maloletú F. F. nar. XX.X.L. a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania (rodičov dieťaťa), zveril mal. F. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a zaviazal otca prispievať matke na výživu maloletej 90 Eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Proti výroku o výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby ho zmenil tak, že ho zaviaže prispievať na výživu mal. F.É. 60 Eur mesačne, pretože viac platiť nie je v jeho možnostiach a schopnostiach. Vyjadril presvedčenie, že konajúci súd pri určovaní výživného nebral do úvahy jeho príjem a nevyhnutné výdavky, inak by mu neurčil výživné až 90 Eur mesačne za situácie, že zarába 394 Eur mesačne a má ešte vyživovaciu povinnosť k plnoletej U., ktorá tiež pochádza z manželstva s matkou maloletej. Navyše pochybil, ak nebral do úvahy jeho zdravotné problémy a výšku doplatku za lieky v rozsahu 360 Eur polročne. Poukázal na to, že mu doposiaľ pomáhali rodičia tým, že mu poskytli bývanie, no v súčasnosti chcú, aby sa osamostatnil.
Proti výroku o určení výživného podala odvolanie aj matka s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že zaviaže otca prispievať na výživu mal. F. 150 Eur mesačne. Vyjadrila presvedčenie, že otec má okrem oficiálneho zdroja príjmu aj iný príjem z tzv. „fušiek“, prostredníctvom ktorého si zvyšuje svoju životnú úroveň. Toto tvrdenie oprela o zistenie, že ešte v čase, keď žili v spoločnej domácnosti jej prispieval na výživu oboch detí po 200 Eur mesačne, splácal leasing za auto 100 Eur mesačne a platil za internet 17 Eur mesačne.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca okrem skutočností, na ktoré poukazovala vo svojom odvolaní označila tvrdenia otca o potrebe riešenia jeho bytovej otázky za účelové, pretože z nich nevyplýva, že by jej zmena už nastala.
Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky poprel, že by mal vedľajší príjem. Aj keď nespochybnil, že si takto v minulosti zarábal, upresnil, že všetky prostriedky, ktoré takto zarobil investoval do zveľaďovania spoločného bývania. Pokiaľ prispieval na výživu svojich dcér 280-300 Eur mesačne, uviedol, že tak mohol len za pomoci svojich rodičov, ktorí mu na tento účel poskytovali 180-200 Eur mesačne. Poznamenal, že už 15 rokov nebol na dovolenke, že sa od 17 rokov lieči na epilepsiu a berie lieky, na ktoré dopláca.
Výroky rozsudku o rozvode manželstva a o zverení mal. F. do osobnej starostlivosti matky neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O. s. p.).
Odvolací súd preskúmal napadnutý výrok rozsudku o výživnom aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil na ďalšie konanie.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu procesných práv priznaných účastníkom občianskeho súdneho konania procesnými predpismi za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza, ale aj rozhodnutím samotným. Takýmto rozhodnutím je rozhodnutie, ktoré je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej alebo o trovách konania. Účastník konania, ktorému bola nepreskúmateľným rozhodnutím uložená nejaká povinnosť, nemá možnosť (ak s rozhodnutím nie je spokojný) efektívne využiť svoje procesné právo na napadnutie rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaním, t.j. aby mohol odvolanie odôvodniť podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p., pretože ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, alebo obsahuje dôvody, ktorým sa nedá porozumieť, v takom prípade objektívne ani nemá možnosť posúdiť správnosť, či nesprávnosť rozhodnutia, alebo postupu súdu prvého stupňa, a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Podľa § 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Z § 120 ods. 2 O.s.p. nepochybne vyplýva, že v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu je súd povinný dbať na to, aby skutkový stav zistil čo najúplnejšie. Rozhoduje, ktoré z navrhovaných dôkazov treba vykonať a vykoná aj iné dôkazy, než sú navrhované. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého výroku rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne § 120 ods. 2 O.s.p., ktoré platí pre konania, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, ktorým je nesporne aj konanie o určenie výživného pre mal. dieťa, kedy súd má povinnosť zisťovať skutkový stav veci aj bez návrhu účastníkov konania a napriek tomu, konajúci súd vykonaným dokazovaním dôsledne nezistil reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, významné pre rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti voči mal. F.. Bez toho, aby venoval dostatočnú pozornosť príjmom a nevyhnutným výdavkom otca bez ďalšieho konštatoval, že výživné 90 Eur mesačne pre mal. F. je primerané jeho príjmom v rozsahu necelých 400 Eur mesačne za situácie, keď má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči staršej sestre F., U.. Ak by sa odvolací súd stotožnil s úvahou konajúceho súdu, otcovi by po zaplatení výživného na obe deti v rovnakom rozsahu zostala len čiastka zodpovedajúca životnému minimu. V tomto kontexte potom vyznieva zmätočne tá časť odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, že otec môže prispievať na výživu mal. F. 90 Eur mesačne bez ohrozenia svojich potrieb. Na druhej strane ostala v konaní nevyjasnená tá skutočnosť, z čoho potom otec doposiaľ dobrovoľne prispieval na výživu detí 200 Eur mesačne, splácal leasing osobného motorového vozidla a platil za pripojenie na internet. Ako jedno z riešení ponúka tvrdenie matky, že otec mal schopnosti a možnosti zarobiť si ešte aj formou príležitostnej práce, čo však nebolo predmetom dokazovania, ani súčasťou odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolací súd poukazuje na to, že ak otec mal v minulosti možnosť privyrobiť si rôznymi výpomocami, bude potrebné skúmať, z akých dôvodov tieto možnosti nevyužíva aj v súčasnosti, aby mohol prispievať na výživu mal. F. primerane odôvodneným potrebám dieťaťa. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine má totiž súd povinnosť prihliadať na schopnosti a možnosti povinného aj vtedy, ak sa vzdá bez dôležitého dôvodu príjmu. V tomto zákonom ustanovení je vyjadrená zásada potencionality príjmov povinnej osoby, ktorá znamená, že súd môže, resp. je povinný vychádzať pri určení výživného z príjmov, ktoré by povinný mohol dosahovať pri využití všetkých svojich objektívnych aj subjektívnych možností a nie z príjmu, ktorý dosahuje, zohľadňujúc, že plnenie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je jeho prvoradou zákonnou povinnosťou. Pretože súd prvého stupňa svojím postupom odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom a zároveň nevykonal dostatočné dokazovanie zamerané na zistenie podstatných skutočností potrebných pre rozhodnutie o výživnom a rozsudok nespĺňa základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť a určitosť, došlo k závažnej procesnej vade spôsobujúcej zmätočnosť konania (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a súčasne odvolaciemu súdu táto vada bráni v realizovaní jeho preskúmavacej právomoci, čím je daný ďalší dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., pretože nemožno zistiť, či súd prvého stupňa správne právne posúdil vec a dostatočne zistil skutkový stav. Z uvedených dôvodov musel odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa odstrániť vyššie uvedenú zmätočnosť konania, vykonať riadne dokazovanie podľa § 120 ods. 2 O.s.p., vyhodnotiť dôkazy podľa § 132 O.s.p., a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, dôsledne sa vysporiadať s odvolacími námietkami rodičov, vo veci opäť rozhodnúť a odôvodniť rozsudok podľa § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby jeho závery boli logické a spätne preskúmateľné.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.