Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/6/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou, v právnej veci navrhovateľa: PRIMOSSA, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Račianska 17, IČO: 35 686 456, zastúpený advokátskou kanceláriou GRMAN & PARTNERS, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Landererova 1, P.O. Box 46, proti odporkyni: X. Š., O.. I., L.. XX.XX.XXXX, J. Č. XX, I. Y., Č. O., štátny občan SR, zastúpená Advocatus KG s. r. o., so sídlom v Bratislave, Kozia - 29, o 2.155,44 Eur, takto

rozhodol:

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 2.155,44 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd konanie o vzájomnom návrhu na zaplatenie 100,- Eur zastavuje.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania doručeným súdu 11.09.2002 navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 64.935,- Sk ( 2.155,44 Eur ) a trov konania titulom finančného schodku zisteného na základe výsledkov inventúry vykonanej v predajni navrhovateľa 30.05.2001.

Návrh odôvodnil skutočnosťou, že odporkyňa pracovala u navrhovateľa ako predavačka na základe pracovnej zmluvy zo dňa 17.01.2001 na dobu určitú do 31.05.2001. Dodatkom č. 1 zo dňa 14.03.2001 došlo k zmene pracovnej zmluvy v pracovnom zaradení odporkyne tak, že začala pracovať na pozícii vedúcej predajne. S navrhovateľom uzavrela 14.05.2001 dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Pracovný pomer odporkyne skončil 31.05.2001 dohodou so zamestnávateľom. Odporkyňa sa inventúry zúčastnila, odmietla podpísať zápis o priebehu a výsledku inventúry, a napriek výzvam navrhovateľa zo dňa 06.08.2001 a 24.09.2001 žalovanú sumu nezaplatila.

Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť, uviedla, že navrhovateľovi nie je žalovanú sumu dlžná a nie je jej známe ani odcudzenie požadovanej čiastky. Uviedla, že zápisnicu o inventúre odmietla podpísať, ale túto skutočnosť vysvetlila vlastníkovi firmy p. G.X. priamo na mieste s tým, že žiadala vykonanie novej inventúry, ten však na jej návrh nereagoval a podpísal jej výpoveď, pričom po nejakom čase dostala predžalobnú výzvu na zaplatenie sumy, ktorá nesúhlasí s daným rozdielom uvedeným na inventúrnom zápise.

Rozsudkom č. k.18 C 6/2006 - 108 zo dňa 15. 4. 2010 súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi 2.155,44 Eur a náhradu trov konania v sume 856,42 Eur. Na základe odvolania odporkyne Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. - 131 zo dňa 3. 4. 2012 rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec

vrátil na ďalšie konanie s tým, že úlohou súdu bude zaoberať sa tvrdeniami odporkyne o tom, že jej bolo znemožnené ochrániť zverený majetok, že nemala vytvorené zodpovedajúce pracovné podmienky, že majiteľ predajne v priebehu inventúry zostal sa v predajni po tom, čo všetky hmotne zodpovedné pracovníčky poslal na obed. Je potrebné, aby sa súd za poberal aj vzájomným návrhom odporkyne z 19. 11. 2009 .

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov (konateľa navrhovateľa G. a odporkyne), výsluchom svedkov X. D., rod. L., C. E.Á., I. I., M. E., C. P. rod. G., C. T., I. G., oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi - pracovnou zmluvou odporkyne č. 2000/25 zo dňa 17.1.2001, dodatkom č. 1 k tejto zmluve zo dňa 14.3.2001, dohodou o spoločnej hmotnej zodpovednosti zo dňa 14.5.2001, rozviazaním pracovného pomeru zo dňa 24.5.2001, zápisom o priebehu a výsledku inventúry zo dňa 30.5.2001, predžalobnou výzvou navrhovateľa zo dňa 6.8.2001, 24.9.2001, obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu, sp. zn. , , , , znaleckým posudkom W.. K. T. č. 22/2007 zo dňa 20.12.2007, a ďalšími písomnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Na základe pracovnej zmluvy z 17.01.2001( zmluva o individuálnych pracovných a platových podmienkach č.2000/25) vznikol pracovný pomer medzi navrhovateľom ako zamestnávateľom a odporkyňou ako zamestnancom, počnúc od 19.01.2001 na dobu určitú do 31.05.2001. Odporkyňa bola prijatá na funkciu predavačka. Podľa článku 4 bod 1 písm. a) pracovnej zmluvy základný plat odporkyne bol stanovený s účinnosťou od 19. 1. 2001 vo výške 8.000,- SK mesačne. Týždenný pracovný čas bol stanovený na 40 hodín.

Na základe dodatku č.1 k pracovnej zmluve z 14.03.2001 odporkyňa vykonávala funkciu vedúcej predajne, počnúc od 15.03.2001. Podľa článku 4 bod 1 písm. a) základný plat bol s účinnosťou od 15. 3. 2001 vo výške 5.000,- SK mesačne. Podľa bodu b) pracovník má nárok na prémie vo výške 5.000,- SK mesačne, na ktoré vzniká nárok splnením všetkých pracovných povinností v stanovených termínoch s dodržaním všetkých predpísaných pracovných postupov a príkazov nadriadených pracovníkov.

Odporkyňa ako zamestnanec dňa 14.05.2001 uzatvorila s navrhovateľom ako zamestnávateľom písomnú Dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti ( ) spolu s ďalšími zamestnancami - C. G., I. G. a X. L. a to za schodok na zverených hodnotách podľa inventúry vykonanej 14.05.2001, a to za zlatnícke výrobky, hotovosť, zásoby ďalších výrobkov a finančné prostriedky, ktoré sú v predajni a budú do predajne pravidelne dodávané .

Pracovný pomer odporkyňa ukončila 31.05.2001 dohodou so zamestnávateľom.

Zo zápisu o priebehu a výsledku inventúry číslo 2001/0530 zo dňa 30. 5. 2001 súd zistil, že inventúra bola uskutočnená dňa 30. 5. 2001 a to ku dňu 30. 5. 2001. Celková hodnota inventúrnych prostriedkov ku dňu inventúry podľa operatívnej evidencie bola 4.902. 925,61 SK, podľa inventúry 4.869.411,40 SK. Zistený schodok (manko) bol vo výške 79.935,- SK, zistené prebytky vo výške 2.684,73 SK. Zistený rozdiel vo výške 77.250,27 SK návrh riešenia rozdielov - manko k náhrade. Z predmetného zápisu súd zistil, že pracovníčky I., G., G. S. L. odmietli podpísať zápis o priebehu inventúry a to v prítomnosti svedkov E. S. I.. Členovia inventarizačnej komisie - E.Á., G., I. S. E. písomne prehlásili, že uskutočnili inventúru riadne.

Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že si voči ďalším trom spoločne hmotne zodpovedným zamestnankyniam, uplatnil nárok z tohto istého právneho titulu ( inventúra 30.05.2001) v konaniach vedených pred Okresným súdom Bratislava III, sp. zn. ( C. G.D. ), ( I. G.) a ( Zuzana Nagyová), v ktorých bolo jeho návrhu vyhovené, keď v konaní bolo vykonané i znalecké dokazovanie na správnosť postupu pri výkone inventúry so záverom, že tento bol v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Z výsluchu konateľa navrhovateľa D. G. súd zistil, že predajňa sa nachádzala v obchodnom centre Polus v Bratislave na prízemní od jeho otvorenia. Na predajni bol štvorčlenný kolektív, ktorý sa striedal na zmeny na dlhý a krátky týždeň. Bola tam jedna vedúca a tri predavačky. Okrem bežných povinností predavačky mala vedúca na starosti celý chod predajne - rozdeľovanie zmien, uzávierky, odovzdávanie evidencií. Každá predavačka musela vedieť prijať reklamáciu tovaru, vyplniť a zadať objednávku, preberať tovar. Inventúry sa robili buď námatkovo, alebo pri zmene personálu, minimálne však 1 krát

ročne na konci účtovného roku podľa účtovného zákona. Inventúra 30. 5. 2001 sa vykonávala z dôvodu výmeny jednej pracovníčky. Prax na predajni bola taká, že pri každej inventúre sa robila nová dohoda o hmotnej zodpovednosti. Pohyb tovaru bol taký, že každý výrobok má tovarové číslo a okrem toho má jedinečný čiarový kód, t. j. dva rovnaké výrobky majú síce rovnaké tovarové číslo, ale iný čiarový kód, ktorý obsahuje aj ich hmotnosť. Tovar sa na sklad naskladňoval do centrály v sídle spoločnosti na Račianskej 71 Bratislave, kde sa prijímali všetky výrobky do veľkoobchodného skladu a odtiaľ sa tovar distribuoval na maloobchodné jednotky. Tovar sa naskladňoval elektronicky do maloobchodného systému konkrétnej predajne väčšinou počas noci, takže tovar sa zaevidoval do počítača aj skôr než sa fyzicky prebral. Predavačky mali povinnosť pokiaľ tovar nebol elektronicky naskladnený v počítači tento uskladniť v trezore, ktorý bol v zadnej časti predajne, neprístupný iným osobám ako zamestnancom. Predavačky po príchode do práce zapli počítač, kde sa im objavili naskladnené výrobky, príjemka sa vytlačila automaticky po zapnutí počítača, pričom na nej sa objavil aj čas zapnutia počítača. Pokiaľ nebol naskladnený elektronicky žiadny tovar, tak po zapnutí počítača vyšla správa, že nebolo žiadne naskladnenie a bol tam čas zapnutia počítača. Všetky predavačky mali prístup do všetkých bežných evidencií, t. j. mohli si skontrolovať príjem, paragóny, všetko čo súviselo s pohybom tovaru. Keď predavačky tlačili príjemky, mohli si skontrolovať fyzicky príjem s výrobkami, pričom mali povinnosť nedostatky hneď vyznačiť do bilancie a zároveň to mali telefonicky nahlásiť do centrály. Spolu s tovarom boli do predajne dodávané aj štítky s cenami v obálke, takže pri tom ako si predavačky kontrolovali príjem tovaru z vytlačených príjemiek museli fyzicky zobrať do ruky každý jeden tovar a oštítkovať ho cenou, to znamená, že fyzicky prijímali do predajne každý jeden kus. V čase medzi inventúrami 14. 5. a 30. 5. 2001 nebol hlásený centrále žiaden nedostatok pri príjme tovaru a ani nebol zaznačený do bilancie. Predavačky mali svoje povinnosti uvedené v samostatnej prílohe pracovnej zmluvy, pričom mali povinnosť prebratý tovar, ku ktorému ešte nebolo v počítači elektronické naskladnenie uložiť do trezoru kam sa dávala aj hotovosť a drahšie výrobky na noc. Tento postup vyplýval z poistných zmlúv.

Predajňa bola zabezpečená tak, že všetky skrinky, v ktorých boli uložené výrobky mali elektronický čipový zámok ako aj mechanický zámok, to znamená že pokiaľ chcel niekto skrinku otvoriť, musel najskôr vložiť elektronický čip a potom mechanickým kľúčom otvoriť skrinku s tým, že pokiaľ by to urobili opačne spustil by sa alarm, ktorý cez deň by znamenali predavačky a v noci by to zaznamenal pult centrálnej ochrany Ravi, na ktorý bola predajňa napojená. Predajňa bola kódovaná, keď zablokovaním predajne, od ktorej boli tri mechanické kľúče, ktoré mal k dispozícii personál a dva diaľkové ovládače, ktorými sa zapínali v predajni dva pohybové senzory a zakódovanie signalizovalo pultu centrálnej ochrany, že predajňa je zakódovaná alebo odkódovaná. Konateľ kľúče od predajne nemal. V prípade výjazdu pri narušení predajne preto musel v nočných hodinách prísť do predajne personál. Spoločnosti Ravi bolo potrebné nahlasovať, ak chceli predajňu otvoriť skôr (napr. z dôvodu inventúry), alebo keď chceli zakódovať podstatne neskôr ( napr. po dvadsiatej druhej hodine). Predavačky mali v predajni k dispozícii aj „panik“ tlačidlo, od ktorého mali diaľkový ovládač na svojich kľúčoch, ktoré bolo určené na prípady ak by bol cez deň nejaký prepad. Zmluvu so spoločnosťou Ravi mal navrhovateľ uzavretú tak, že pokiaľ by došlo k narušeniu predajne v noci do piatich minút tam mala byť fyzická hliadka , k čomu však v období medzi inventúrami 14. 5. a 30. 5. nedošlo. Prax pri inventarizácii je taká, že konateľ príde do predajne a spustí v počítači inventarizačný modul, pričom jeho spustením sa automaticky cez počítač zablokujú sklady, takže nebolo možné tovar na sklad prijímať ani vydávať. Inventúra dňa 30. 5. 2001 prebiehala tak, že kolegyňa E. (šéfka maloobchodných jednotiek oddelenia šperkov) načítavala tovar cez čítačku čiarového kódu, pričom tovar prinášali predavačky zo skriniek zabezpečených elektronickým a mechanickým kľúčom, takže tovar vyberali postupne a E. ho načítavala do počítača. Potom predavačky načítaný tovar odnášali do skriniek, ktoré sami obsluhovali zámkami. Keď sa načítal všetok tovar z predajne, čo bolo okolo jedenástej hodiny, tak automaticky počítač všetok tovar zaevidoval, pričom dohľadal rozdiely, ktoré vyhodil a vtedy sa začali dohľadávať tie výrobky, ktoré nezaznamenal fyzicky, lebo niekedy sa stalo, že niektorý tovar nezosnímali alebo niektorý bol zosnímaný dva krát. Dňa 30. 5. 2001 začala inventúra o 7,05 hod. lebo vtedy sa podľa počítača spustil inventarizačný modul, trvala do 17-tej hodiny. Počas doby, keď sa fyzicky dohľadávali výrobky, ktoré chýbali asi okolo 14,15 hod. odporkyňa z predajne odišla. Konateľa to zaskočilo, lebo s takým správaním sa ešte nikdy nestretol, že by vedúca predajne odišla počas inventúry. Nie je pravda, že by poslal konateľ počas obedovej prestávky všetky predavačky naraz na obed, pretože počas inventúry sa na obedy nechodí, nakoľko predavačky majú podpísanú hmotnú zodpovednosť a nemohol ich poslať všetky preč, to by bol sám proti sebe. Konateľ má za to, že pokiaľ ide o skutočnosť že odporkyňa s kolegyňou ho obvinili, že ich naviedol na krivú výpoveď vo veci lúpežného prepadnutia predajne, urobili to až po inventúre 30. 5. 2001 pri, ktorej bol zistený schodok, ktorý je predmetom tohto konania a

to až po tom, keď ich požiadal o náhradu schodku zisteného inventúrou. . K námietke odporkyne, že počas inventúry dňa 30. 5. 2001 tam boli cudzie osoby alebo brigádnici konateľ uviedol, že zmluva s obchodným centrom Polus mu neumožňovala cez deň zatvoriť predajňu z dôvodu inventúry, táto by sa musela robiť len v noci, s čím zase nesúhlasili predavačky a preto ju robili počas prevádzkovej doby. Brigádnikov nikdy nemali, inventúry sa zúčastňovali noví pracovníci za účelom prebratia hmotnej zodpovednosti za zverený majetok, tak to bolo aj u odporkyne, keď nastupovala na predajňu. Tiež tam bola počas inventarizácie s tým, že títo noví pracovníci väčšinou stáli pri počítači sledovali ako sa to nahadzuje, ale fyzicky neprichádzali do styku s tovarom. Počítač je priamo v predajni za pultom. Predajňa dnes už neexistuje, keď skončil 10- ročný nájom. Konateľ poukázal na znalecký posudok v konaní pokiaľ ide o skladovú evidenciu a priebeh inventúry. Nemá vedomosť o tom, že by odporkyňa v priebehu trvania jej pracovného pomeru upozorňovala na nevhodné pracovné podmienky z hľadiska zabezpečenia povinností plynúcich z dohody o hmotnej zodpovednosti. Pani I. (pracovníčka centrály spoločnosti) mala priniesť inventúrne doklady z predchádzajúcej inventúry, na predajňu prišla okolo obeda. M. E. mal na starosti oddelenie hodiniek, keď inventúra hodiniek nasledovala po inventúre šperkov.

Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť navrhla vypočuť ostatné zamestnankyne navrhovateľa pracujúce v danom čase spolu s ňou, ktoré mali preukázať, že inventúru vykonával navrhovateľ s osobami, ktoré neboli v pracovnom pomere a nemali uzatvorenú dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Ďalej navrhla vykonať znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či bola inventúra vykonaná v súlade s platnými právnymi predpismi. Odporkyňa má za to, že vzniknutý schodok nezavinila, keď navrhovateľ nesplnil podmienky uvedené v ods. 5 dohody o hmotnej zodpovednosti, podľa ktorých je zamestnávateľ povinný vytvoriť také pracovné podmienky, aby mohli zamestnanci riadne plniť svoje povinnosti z tejto dohody, keď v zmysle judikátu č. 12/1976 sa zamestnanec zbaví zodpovednosti za schodok, ak preukáže, že mu bolo zanedbaním povinnosti zamestnávateľa znemožnené hospodáriť so zverenými hodnotami a starať sa o ne.

Z výsluchu odporkyne súd zistil, že predmetná inventúra sa uskutočnila z dôvodu, že oznámila majiteľovi predajne svoj zámer ukončiť s ním pracovný pomer. Inventúra nebola podľa nej vykonaná zákonne, keď sa robila za otvorených dverí do predajne počas jej prevádzky, pamätá si na to, že došlo k dvom predajom. Počas vykonávania inventúry mala k nej výhrady, ktoré prezentovala osobne majiteľovi, a to, že inventúru vykonávali aj dve brigádničky, ktoré odišli bez kontroly, kódy tovaru načítavala zamestnankyňa kancelárie, nie vedúca predajne, ktorou bola vtedy odporkyňa, na obed išli všetky predavačky naraz i napriek výhradám, aby sa vystriedali a kvôli kontrole tam jedna z nich vždy zostala. Tovar sa spracovával a kontrolovala si ho podľa súpisky, ktorá bola pri tovare, ale nahadzovanie údajov do počítača sa realizovalo z kancelárie mimo predajne, v čom vidí odporkyňa možnosť vzniku schodku. Ďalej upozorňovala na slabé zabezpečenie predajne, keď napokon došlo i ku krádeži v predajni. Návrh vykonať kontrolnú inventúru, ktorú by si predavačky robili samé a majiteľ by na nich dohliadol, tento zavrhol s tým, že už prvou inventúrou prišiel o peniaze, a preto nemá čas na ďalšiu. Odporkyňa ústne odstúpila od dohody o hmotnej zodpovednosti tým, že oznámila majiteľovi, že za týchto podmienok nebude ďalej u neho pracovať .

Z výsluchu svedkyne C. E. súd zistil, že sa zúčastnila predmetnej inventúry , u navrhovateľa pracuje od roku 1997. Inventúra sa začala o siedmej hodine na základe dohody s predavačkami z dôvodu, aby načítali tovar pred otvorením prevádzky. Inventúru robila ona a 4 predavačky vrátane vedúcej. Spustili inventarizačný modul, ktorý je súčasťou skladového systému, ktorý zablokuje sklad. Ako prvé načítavali tovar snímačom čiarových kódov, keď pracovníčky prinášali tovar na platách, kde bol uložený, pričom vždy začínali od vitrín so zlatom a nakoniec najlacnejší tovar. Po načítaní tovaru nasledoval 2. krok, keď počítač vyhľadal a porovnal tovar, ktorý mal byť na sklade a ktorý nasnímali a vyhodil rozdiely, ktoré boli pri tejto inventúre značné a problém bol u zlatých vecí, ktoré boli ťažšie. Potom sa dohľadávali fyzicky výrobky, lebo niektoré čiarové kódy mohli byť pokrčené alebo ušpinené a vtedy to počítač správne nezosnímal. Na začiatku boli prítomné všetky predavačky, pri dohľadávaní už odbiehali, zhlukovali sa v zázemí predajne. Došlo aj k incidentu, keď odporkyňa z jedného výrobku zlatej retiazky nebola schopná predložiť 5 kusov naraz a prinášala ich postupne. Kľúče od predajne mali len predavačky, každá mala svoj prihlasovací pin kód kvôli bezpečnostnému zariadeniu Ravi. Pri tejto inventúre chýbali najťažšie pánske prstene a ťažké náramky a retiazky. Svedkyňu zarazil postoj predavačiek , všetko im bolo jedno.

Z výsluchu svedkyne I. I. ( pracovníčka navrhovateľa - účtovníctvo) súd zistil, že prišla do predajne počas inventúry okolo obeda, keď priniesla doklady z poslednej inventúry a tlačivá na podpis inventúry. Požiadali ju, aby im pomohla dohľadávať výrobky, ktorej chýbali. Tovar bol v skrinkách, len plato, ktoré sa načítavalo bolo vytiahnuté, potom sa odložilo a vytiahlo sa druhé, teda načítavalo sa to po jednom.. Predavačky poznala pričom dohľadávaniu sa veľmi nevenovali, odbiehali buď dozadu do predajne, alebo pred predajňu. Kľúče od predajne mala odporkyňa ako vedúca a predavačky. Na riaditeľstve žiadne kľúče nemali, nemal ich ani majiteľ, ani teraz ich nemajú, predavačky si menili kľúče medzi sebou.

Z výpovede svedkyne X. D., rod. L., ktorá v rozhodnom období pracovala ako jedna z predavačiek v predmetnej predajni navrhovateľa, súd zistil, že hoci svedkyňa bola rozsudkom tunajšieho súdu zaviazaná povinnosťou zaplatiť sumu 5.000,- Sk, je presvedčená, že celá inventúra sa odohrávala veľmi divne. Trvala 17,5 hodiny, pričom tento čas boli predavačky v predajni zavreté. Údaje do počítača nahadzovala p. E., voči spôsobu inventarizácie svedkyňa nenamietala priamo na mieste, až potom, keď jej došlo čo sa stalo. Uviedla, že nad inventúrou nemala dohľad, jej úloha spočívala v tom, že spolu s ostatnými predavačkami hľadala tovar určený p. Vazalovou, pričom nemala vedomosť o tom, či sú nahadzované údaje o počte tovaru zodpovedajúcom reálnemu počtu vecí nachádzajúcich sa v predajni.

Z výsluchu svedka M. E. súd zistil, že v tom čase pracoval ako obchodný riaditeľ spoločnosti Goldtime s.r.o, pričom využívali obchodný priestor navrhovateľa v predajni v Poluse na predaj hodiniek. Chodieval na predajňu a riešil reklamácie, ktoré sa týkali hodiniek. Predavačky zamestnané u navrhovateľa, keďže predávali ich hodinky mali uzavreté dohody o hmotnej zodpovednosti aj so spoločnosťou Goldtime. Svedka zavolali do predajne pri inventúre s tým, že predavačky odmietli podpísať výsledok inventúry. Svedok podpísal záznam, v ktorom bolo uvedené, že predavačky odmietli podpísať inventúru. Pri každom príchode odchode predavačiek robieval inventúru hodiniek. Všetky skrinky v predajni boli dostatočne uzamykateľné, tovar bol dostatočne zabezpečený. Svedok kľúče od predajne nemal, mali ich len predavačky a vedúca. Preberanie hodiniek prebiehalo tak, že ich naskladnil cez počítač a predavačky ich preberali fyzicky od svedka, keď prišiel do predajne s tým, že si skontrolovali a vytlačené štítky nalepovali na prebraté hodinky, takže bola dvojitá kontrola.

Z výsluchu svedkyne C. P. rod. G. súd zistil, že bola u navrhovateľa zamestnaná ako predavačka a odporkyňa bola vedúca predajne. Predmetná inventúra prebiehala za prevádzky predajne. Svedkyňa bola prítomná inventúry po celý čas, okrem obedňajšej prestávky. Kódy do počítača nahadzovala p. E. a svedkyňa spolu s ďalšími dvoma predavačkami sa vedúcou nosila tovar na načítanie do počítača. Tovare nebol vyložený, iba určitá časť, išlo sa postupne po vitrínach , tovar sa z nich vyberal nosil na predajný pult a následne sa vracal späť do vitrín. V deň konania inventúry tam boli všetci spolu dokonca inventúry, na čas odchodu odporkyne si nespomína. Pracovné podmienky pokiaľ ide o zabezpečenie ochrany tovaru mali zabezpečené. Za hlavný nedostatok inventúry považuje skutočnosť, že inventúra prebiehala počas bežnej prevádzky. Majiteľ nebol prítomný celý čas inventúry. Zápisnicu nepodpísala, nakoľko nesúhlasila s priebehom inventúry. Kľúče od predajne mali predavačky a majiteľ. Hodinár bol prítomný iba v čase sčítania hodiniek.

Z výsluchu svedkyne C. T. súd zistil, že pracovala u navrhovateľa ako predavačka pred trinástimi alebo štrnástimi rokmi. Nepamätá si na to, že by ju konateľ navrhovateľa naviedol na krivú výpoveď. S navrhovateľom nemala žiadne problémy, odišla na základe dohody.

Z výsluchu svedkyne I. G. súd zistil, že pracovala u navrhovateľa v obchodnom centre Polus len asi 2 alebo 3 mesiace a zúčastnila sa len jednej inventúry, po ktorej ukončila pracovný pomer v skúšobnej dobe. Mala podpísanú spoločnú hmotnú zodpovednosť a na základe súdneho rozhodnutia bola zaviazaná uhradiť 5.000 SK, ktoré aj uhradila. Pri inventúre boli prítomní všetci, nepamätá si kto vyberal pláta s tovarom, nepamätá si kto tovar načítaval. Kľúče od predajne mali predavačky a svedkyňa počula, že kľúč bol aj na podniku. Na nedostatky konateľa neupozornila. Tovar na predajni preberali všetky predavačky, museli ho skontrolovať či ou sedí s papierom, ktorý prišiel ako dodací list. Počas inventúry mali fyzický dohľad nad tovarom. Mali vytvorené podmienky z hľadiska zabezpečenia tovaru, tovar bol uzamykateľný vitrínach, vzadu v predajni bol aj trezor na uzamknutie tovaru. Tovar bol riadne zabezpečený.

Súd sa zo spisu vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , v právnej veci navrhovateľa voči odporkyni X. D., rod. L., svedkyni v tomto konaní, kde bolo predmetom konania zaplatenie sumy

5.000,- Sk z tohto istého titulu ako v tomto konaní, oboznámil so znaleckým posudkom W.. K. T., znalkyne z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, č. 22/2007 zo dňa 20.12.2007, predmetom ktorého bolo posúdenie správnosti vedenia účtovných dokladov u navrhovateľa, jeho postupu pri vykonaných inventúrach dňa 14.5.2001 a 30.05.2001 a správnosti ich výsledkov. Hmotnú zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách v predajni Polus uzatvorili formou dohody zo dňa 14. 5. 2001 pracovníčky: X. I. - vedúca predajne, C. G. - predavačka, I. G. - predavačka, X. L.

- predavačka.

Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že znalkyňa sa osobne oboznámila a skontrolovala účtovné písomnosti navrhovateľa súvisiace nielen s výkonom a priebehom inventúr dňa 14.5. a 30.5.2001, ale aj s ďalšími súvisiacimi evidenciami a pracovnými postupmi, týkajúcimi sa evidencie stavu obchodného tovaru a manipulácie s ním, pričom dospela k stanovisku, že inventúra k 30.5.2001 bola spracovaná v súlade so zásadami zákona o účtovníctve a jej priebeh korešpondoval so zásadami prijatými organizáciou k priebehu a výkonu inventúr, pričom konštatovala, že navrhovateľ má vzhľadom na špecifický druh tovaru (klenoty a pod., kde v malom objeme je viazaná značná finančná hotovosť) detailne rozpracovanú metodiku priebehu a zúčtovania výsledkov inventarizácie vrátane manuálu o evidencii zásob v každej prevádzke spoločnosti. Z časového hľadiska navrhovateľ vykonával inventúry v súlade so zákonom o účtovníctve a zásadami upravenými v interných predpisoch, pričom skutočný stav zásob obchodného tovaru zistený k 14.5.2001 a 20.5.2001 fyzickou inventúrou a zaznamenaný v inventúrnom zápise, spolu so zápisom o priebehu a výsledku inventúry obsahoval predpísané údaje; výsledné inventarizačné rozdiely boli vyčíslené a v príslušnom zúčtovacom období aj zaúčtované, pričom boli dodržané príslušné ustanovenia zákona o účtovníctve. Rozdiely zistené inventúrou zo dňa 30.5. 2001 nevznikli dôsledkom preceňovania tovarov ani duplicitným uvedením položiek tovaru, pričom navrhovateľ pri evidencii zásob tovaru vedie pre každú položku zásob osobitnú skladovú kartu, kde sa každá položka eviduje v nákupnej i predajnej cene od momentu nákupu až po predaj; aj podľa zoznamu položiek tovaru z fyzickej kontroly, ktoré tvorili manko, je zrejmé, že žiadna z položiek nie je totožná s inou položkou podľa súpisu zásob.

Podľa ust. v znení a nasl. zmien a doplnení, účinnom v čase rozhodnom pre uplatnené nároky, ďalej len „ “ , zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením pracovných povinností pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním.

Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie, s výnimkou prípadov uvedených v a ; čo sú prípady osobitnej zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a zodpovednosti za stratu zverených predmetov (ods. 3).

Podľa 176 ods. 1 , ak prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnanec zodpovednosť za zverené hodnoty, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dojednať, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzavrieť písomne, inak je neplatná. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom, prípadne sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia (ods. 2, 3).

Podľa 181 ods. 1 , zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu zverených predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej výške.

Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti sa za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich dosiahnutých hrubých zárobkov, pričom zárobok vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej výške.

Podľa ods.2 cit. ustanovenia podiel náhrady určený podľa predchádzajúceho odseku nesmie u jednotlivých zamestnancov, s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu, presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačného zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celý

škoda, zvyšok sú povinní uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich dosiahnutých hrubých zárobkov .

Pri stanovení jej rozsahu zodpovednosti jednotlivých zamestnancov treba brať do úvahy aj skutočnosť, či a ako vytvoril zamestnávateľ podmienky pre riadne plnenie pracovných úloh a či vytvoril opatrenia, aby k vzniku manka nedochádzalo . Zamestnávateľ je povinný vytvoriť zamestnancom také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje povinnosti. Ak zamestnanec zistí, že tieto podmienky nie sú, je povinný túto skutočnosť oznámiť svojmu zamestnávateľovi.

rozlišuje dva druhy zodpovednosti zamestnancov za škodu a to všeobecnú zodpovednosť ( ), ktorá vychádza zo zavinenia a osobitný druh zodpovednosti ( a nasledujúce ) pri, ktorej sa zavinenie pracovníka predpokladá. Pri tejto zodpovednosti súd skúma iba to, či sú splnené predpoklady stanovené zákonom a to - platne uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti ( existencia pracovnoprávneho vzťahu, písomná forma, vlastnoručný podpis účastníkov pracovnoprávneho vzťahu ) a existencia škody - vznik schodku na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať t. j. či uplatnený schodok sa vyvodzuje z úbytku na hodnotách zverených na vyúčtovanie. Po vzniku hmotnej zodpovednosti (zodpovednosti zvýšenej tzv. kvalifikovanej) sa prezumuje, že vzniknuté manko spôsobil zamestnanec. Ak sa má tejto zodpovednosti celkom alebo sčasti zbaviť, musí preukázať, že schodok nezavinil, prípadne že vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Pre platnosť dohody o hmotnej zodpovednosti sa vyžaduje, aby medzi účastníkmi bol pracovnoprávny vzťah. Pri uzavieraní dohody o hmotnej zodpovednosti má byť účastníkovi dohody jasné, aký druh práce (prípadne funkciu) bude zamestnanec vykonávať, na ktorom pracovisku, a za ktoré hodnoty bude zodpovedať, aby nevznikli pochybnosti, kedy ide u zamestnanca po prevedení na inú prácu alebo o preloženie, a v ktorých prípadoch má právo od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpiť. Podľa ustanovenia zamestnanec, ktorý uzavrel dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak sa prevádza na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá, alebo pokiaľ zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca potom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni závady v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. teda upravuje, že odstúpenie sa musí oznámiť zamestnávateľovi písomne, nesplnenie písomnej formy však na rozdiel od uzavretia dohody o hmotnej zodpovednosti nie je viazané na neplatnosť tohto právneho úkonu. Pri nedostatku písomnej formy odstúpenia musí zamestnanec preukázať, že od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil.

Schodok ( manko) vyjadruje skutočnosť, že chýbajú hodnoty, ktoré je hmotne zodpovedný zamestnanec povinný vyúčtovať. Za základ zistenia vyčísleného schodku slúžia spravidla výsledky vyplývajúce zo zúčtovania fyzickej inventúry.

V konaní bola preukázaná existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi založená pracovnou zmluvou zo dňa 17. 1. 2001 v znení dodatku č. 1 zo dňa 14. 3. 2001, keď odporkyňa pracovala v predajni navrhovateľa najskôr ako predavačka a od 15. 3. 2001 vo funkcii vedúcej predajne . Navrhovateľ preukázal, že odporkyňa spolu s ďalšími troma zamestnankyňami - predavačkami mala uzatvorenú písomnú dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti zo dňa 14. 5. 2001. V tomto smere v konaní odporkyňa, hoci tvrdila, že ústne odstúpila od dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti zo dňa 14. 5. 2001, túto skutočnosť súdu dôkazne nepreukázala a nevyplynula ani z výsluchu svedkov. Odporkyňa taktiež nepreukázala, že by navrhovateľa upozorňovala na to, že nemá vytvorené pracovné podmienky na riadne hospodárenie so zverenými hodnotami.

V konaní bola preukázaná taktiež existencia schodku - rozdielu medzi fyzickým stavom zverených hodnôt a ich účtovnou evidenciou na základe inventúry z 30. 5. 2001 a to vo výške 79.935,- SK pričom správnosť vykonanej inventúry vyplýva aj z oboznamovaného znaleckého posudku W.. K. T., znalkyne z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, č. 22/2007 zo dňa 20.12.2007, v ktorom sa konštatuje, že výsledné inventarizačné rozdiely boli vyčíslené a v príslušnom zúčtovacom období aj zaúčtované, pričom boli dodržané príslušné ustanovenia zákona o účtovníctve, pričom rozdiely zistené inventúrou zo dňa 30.5. 2001 nevznikli dôsledkom preceňovania tovarov ani duplicitným uvedením položiek tovaru.

Pokiaľ ide o skutočnosť či odporkyňa mala vytvorené pracovné podmienky umožňujúce jej niesť hmotnú zodpovednosť, v tomto smere z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo že ochrana zvereného tovaru v predajni bola na veľmi vysokej úrovni - výrobky boli umiestnené v skrinkách, ktoré mali elektronicky čipový zámok ako aj mechanický zámok, v predajni sa nachádzal trezor, predajňa bola napojená na pult centrálnej ochrany, boli od nej tri mechanické kľúče a dva diaľkové ovládače, ktoré mali k dispozícii len predavačky. Celá predajňa sa kódovala, pričom každá predavačka mala svoj osobitný kód. Každá predavačka mala taktiež osobitný kód na prihlasovanie sa do počítača. Súd je toho názoru, že takéto podmienky v plnej miere umožňovali odporkyni mať pod kontrolou zverený tovar spolu s ostatnými spoločne hmotne zodpovednými zamestnankyňami. Skutočnosť, že tovar v predajni bol riadne zabezpečený potvrdili aj svedkovia P., G. a E.. Taktiež okolnosti vykonávania inventúry, ktoré vyplynuli z dokazovania umožňovali odporkyni dohliadať nad jej korektnosťou. Z výpovede svedkov G., E. a I. vyplynulo, že predavačky neprejavovali dostatočný záujem na dohľadávaniu tovaru, odbiehali, bolo im to jedno, odporkyňa dokonca odišla z predajne pred skončením inventúry, čo jednoznačne nemožno považovať za korektný prístup. Taktiež svedkyňa G. uviedla, že počas inventúry mala fyzický dohľad nad tovarom. V konaní nebolo preukázané, že by konateľ poslal všetky predavačky naraz na obed počas vykonávania inventúry tak ako to tvrdila odporkyňa, keď svedkyňa D. uviedla, že počas inventúry boli zatvorené v predajni veľa hodín.

Taktiež tvrdenia, ktorými odporkyňa poukazovala na charakter osoby konateľa v konaní neboli preukázané, keď svedkyňa T. si na skutočnosť, že by ju a odporkyňu konateľ navádzal na krivú výpoveď ohľadne lúpežného prepadnutia predajne nespomínala (súd má za to, že je nepravdepodobné, že by si na takúto skutočnosť vzhľadom na závažnosť tohto tvrdenia nespomínala ). V tomto smere súd akceptoval aj skutočnosť, na ktorú poukázal konateľ a síce, že odporkyňa zmenila svoju výpoveď až po tom, čo pri inventúre dňa 30. 5. 2001 bol zistený predmetný schodok ( 19. 6. 2001- uznesenie Okresného úradu vyšetrovania v Bratislave III ČVS: OÚV-334/10-2001 zo dňa 26. 6. 2001 )

Súd má za to, že v konaní odporkyňa nepreukázala skutočnosti, na základe ktorých by sa zodpovednosti zbavila, zo strany navrhovateľa mala vytvorené pracovné podmienky, aby sa o zverené hodnoty mohla starať a chrániť ich.

Súd preto návrhu vyhovel a odporkyňu zaviazal zaplatením sumy 2.155,44 Eur ako zvyšnej časti sumy po odpočítaní súm pripadajúcich na ostatné tri hmotne zodpovedné zamestnankyne, pričom odporkyňa pôsobiaca vo funkcii vedúcej podľa ust. bola zaviazaná zaplatiť zvyšok sumy schodku (79.935,-Sk - 3x 5.000,- Sk = 64.935,- Sk; t. j. 2.155, Eur).

V priebehu konania podaním zo dňa 19. 11. 2009 si odporkyňa uplatnila vzájomným návrhom zaplatenie 100 Eur ako bezdôvodné obohatenie, ktoré jej navrhovateľ strhol z čistej mzdy ako podnikovú pohľadávku zo vzniknutého schodku.

Podaním zo dňa 18. 9. 2012 vzala odporkyňa vzájomný návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia späť vzhľadom na premlčanie právneho nároku odporkyne.

Podľa navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Súd preto konanie v časti vzájomného návrhu odporkyne o zaplatenie 100 Eur zastavil.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania voči odporkyni, ktorá úspech vo veci nemala.

Podľa , súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III, písomne. Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach () obsahovať údaj, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),

- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.