Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9CoE-37-2013.pdf
PDF · 70.25 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/37/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5 proti povinnej G. B., nar. XX. X. XXXX, bytom E. XXX, pre vymoženie pohľadávky vo výške 356,13 eur s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu L., B. XX pod sp. zn. Ex 20383/2012, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 7Er/2187/2012-63 zo dňa 22. 10. 2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, keď konštatoval, že rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, nakoľko právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci bola založená na neplatnom právnom úkone, nebola dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky. Exekučný titul tak vydal orgán na to nepríslušný a ide o právny akt nulitný.
Proti uzneseniu okresného súdu, v zákonnej lehote, doručil odvolanie oprávnený. Vytýkal okresnému súdu nesprávne právne posúdenie veci. Súd, ktorý konal vo veci exekúcie, je príslušný konať iba ako exekučný súd, nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. V tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutie Súdneho dvora C 40/08, bod 37 s tým, že Súdny dvor postavil svoj záver na zásade rovnocennosti, podľa ktorej ochrana garantovaná spotrebiteľovi pri posudzovaní právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v rámci exekučného konania musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou vnútroštátnym právom v rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí. Zároveň dal do pozornosti, že v období do 31. 12. 2007 ust. § 52 až § 54 OZ zmluvu o úvere medzi spotrebiteľské zmluvy nezaradil. Na účastníkov úverovej zmluvy sa nevzťahovala ani povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 OZ sa nespravovali nároky vzniknuté pred 1. 1. 2008 a neposudzovala sa ani platnosť právnych úkonov, čo znamená, že pokiaľ pred 1. 1. 2008 bola uzatvorená zmluva o úvere, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred týmto dátumom z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až § 54 OZ. Tiež dal do pozornosti dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, z ktorej jednoznačne vyplýva, že úvahy a postup okresného súdu správne nie sú. V tejto súvislosti poukazoval i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3M Cdo 11/2010 zo dňa 26. 9. 2011 a žiadal, aby krajský súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. uznesenie okresného súdu ako správne, podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v tomto prípade nepovažoval za potrebné osobitne dopĺňať, ani opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
K námietkam odvolateľa, že na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať právnu úpravu platnú a účinnú v čase uzatvorenia zmluvy o vydaní a používaní Platobnej karty z 11. 2. 2005 s tým, že ust. § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy zmluvu o úvere, ani iné zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako OZ medzi spotrebiteľské zmluvy nezaradila, krajský súd považoval za potrebné uviesť, že podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. typovou zmluvou podľa tohto zákona sa rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo prevzatie inej služby, podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobkov alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby je spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho a ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu a podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
Z uvedeného je potrebné vyvodiť, že i v čase uzatvorenia spornej úverovej zmluvy medzi účastníkmi boli v našom právnom poriadku zavedené ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, na ktoré bolo potrebné prihliadať pri uzatvorení každej typovej zmluvy, uzatvorenej vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ podstatným spôsobom nemohol obsah zmluvy ovplyvniť, a to bez ohľadu na to, či bola uzatvorená podľa ustanovení Občianskeho alebo Obchodného zákonníka.
V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať i na Nález Ústavného súdu ČR II. ÚS 3/06 zo dňa 6. 11. 2007, z ktorého je možné vyvodiť, že i napriek tomu, že právny vzťah v danom prípade vznikol v roku 2004, nemožno prehliadať, že svojím vznikom a povahou ide o vzťah obdobný vzťahom vzniklým na základe tzv. spotrebiteľských zmlúv, nakoľko je nepochybné, že odporca - povinný bol v postavení spotrebiteľa a oprávnený - navrhovateľ v pozícii dodávateľa.
Tak ako to napokon správne konštatuje i okresný súd, dojednanie rozhodcovskej doložky formou všeobecných úverových podmienok, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, nemožno považovať za individuálne dojednané, čo má za následok neplatnosť takejto doložky, a preto takáto doložka ani nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci. Rozhodcovský rozsudok je nulitným aktom, na základe ktorého nie je možné viesť exekúciu.
Na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných podmienku písomnej formy. Písomná forma rozhodcovskej doložky nie je v danom prípade splnená. Dlžníkovo vyhlásenie obsiahnuté v zmluve o úvere, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, nie je dodržaním písomnej formy tak, ako predpokladá ust. § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka totiž nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami (chýba podpis dlžníka, aj veriteľa), ale len vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo oprávnený úspech v odvolacom konaní nemal a ostatní účastníci si žiadne trovy neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné n i e j e .