Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/82/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti N. I. K. nar. XX.X.XXXX a N. K. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave detí rodičov G. K. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v V. na L. ul. č. X zastúpenej JUDr. Miroslavom Katunským advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Floriánskej ul. č. 16 a Ing. Z. K. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v V. na ul. K.. O. č. XX zastúpeného JUDr. Martinom Salokom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Zvonárskej ul. č. 8 v konaní o zvýšenie výživného a zmenu vo výchove na návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava z 24.1.2013 č.k. -501 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal zníženia výživného pre maloleté deti na 25 € mesačne s poukazom na rozsudok odvolacieho súdu z 9.11.2012, ktorým boli maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Uviedol, že na výživu maloletých detí prispieval od 1.3.2012 úhrnnou sumou 600 € mesačne a od 28.11.2012 prispel na výživu detí po 400 € mesačne. Táto výška výživného je neprimerane vysoká najmä s ohľadom na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti. V súčasnej dobe sa v oveľa vyššej miere podieľa na potrebách maloletých detí a zároveň platí výživné aj matke maloletých detí, preto dočasná úprava pomerov je nevyhnutná. Od zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti zabezpečuje potreby detí rovnako ako matka a preto nie je namieste, aby navyše platil matke rovnaké výživné ako v čase, keď boli deti zverené do jej výlučnej osobnej starostlivosti. Výživné na maloleté deti v sume 400 € mesačne bolo určené na pokrytie ich potrieb počas celého kalendárneho mesiaca, matka však od zverenia detí do striedavej starostlivosti polovicu výživného nevracia a jemu tieto peňažné prostriedky chýbajú na zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti, čím sa deti ocitajú v nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy.

Súd prvého stupňa poukázal na to, že rozsudkom z 20.3.2012 zmenil rozsudok Okresného súdu Rožňava z 27.8.2010 č.k. -106 vo výroku o výživnom tak, že zvýšil výživné na maloleté deti od otca a pre každé dieťa určil výživné po 300 € mesačne od 1.3.2012 a otca zaviazal zaplatiť nedoplatok na výživnom pre maloleté deti za obdobie od 1.3.2012 do 31.3.2012 v sume 200 € do 15.4.2012 matke detí, návrh matky na zvýšenie výživného v ostatnej časti, teda od 1.9.2010 do 1.3.2012 zamietol a zamietol aj návrh otca na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. V dôsledku odvolaní oboch rodičov odvolací súd rozsudkom z 9.11.2012 č.k. -441 zmenil rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu otca na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti a zveril deti do striedavej osobnej starostlivosti rodičov s tým, že matka sa bude o maloleté deti starať od prvej nedele v mesiaci do tretej nedele v mesiaci a otec od tretej nedele do prvej nedele v mesiaci s miestom a hodinou striedania vždy v bydlisku matky o 18.00 hod., počas letných prázdnin matka vždy v júli a otec v auguste s hodinou a miestom striedania vždy v prvý deň v mesiaci o 9.00 hod., počas veľkonočných

sviatkov matka každý nepárny rok od piatka od 9.00 hod. do pondelka do 18.00 hod. a otec každý párny rok od piatka od 9.00 hod. do pondelka do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov matka každý párny rok od 23.12. od 9.00 hod. do 2.1. do 18.00 hod., otec každý nepárny rok od 23.12. od 9.00 hod. do 2.1. do 18.00 hod., čím zmenil rozsudok Okresného súdu Rožňava z 27.8.2010 č.k. -106. Zároveň zrušil rozsudok vo výrokoch o zvýšení výživného a dlžnom výživnom, o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného v prevyšujúcej časti a vec v tomto rozsahu vráti súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Konajúci súd zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave zo 17.12.2012 zistil, že starostlivosť o maloleté deti už zabezpečujú rodičia formou striedavej starostlivosti. Matka detí býva naďalej v prenajatom byte a náklady uhrádza 300 € mesačne. Je samostatne zárobkovo činná osoba, prevádzkuje kozmetický salón Beauty v Rožňave, ale zvažuje pozastavenie živnosti z dôvodu, že nedosahuje zisky. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť pravidelne plní v zmysle posledného rozsudku o výživnom, okrem toho sa na potrebách detí nepodieľa a poplatky spojené s návštevou základnej školy a materskej školy hradí matka, ktorá deťom kupuje ošatenie, obuv a školské pomôcky. Otec je naďalej spoločníkom a konateľom spoločnosti Agrotrade Group Rožňava. Jeho bytové pomery sú nezmenené. Potvrdil, že od 23.11. 2012 sa o deti starajú s matkou formou striedavej starostlivosti. Dokáže zabezpečiť starostlivosť o deti a všetky ich potreby. Maloletú N. I. vozí na individuálne tréningy tenisu a maloletá navštevuje aj tanečný klub Sambed Rožňava a pracuje aj v záujmových krúžkoch v rámci školy. O deti sa nadštandardne stará, chodia spolu na výlety, financuje ich aktivity, keď sú u neho. Z predložených opisov mzdových listov otca ako konateľa firmy Agrotrade Group s.r.o. Rožňava konajúci súd zistil, že v roku 2011 dosahoval príjem 1.725,10 € a v roku 2012 1.715,38 € čistého priemerného mesačného zárobku. Zistený skutkový stav konajúci súd posúdil podľa vety prvej a a konštatoval, že v danom prípade ide o konanie o zvýšenie výživného, resp. o určenie výživného pre maloleté deti zo strany rodičov na čas po ich zverení do striedavej osobnej starostlivosti rodičov po rozhodnutí odvolacieho súdu. Bolo preukázané, že vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom už bola určená právoplatným rozsudkom Okresného súdu Rožňava z 27.08. 2010 č.k. po 200 € mesačne. Uvedený rozsudok vo výroku o výživnom na maloleté deti zo strany otca je naďalej platný po rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok tunajšieho súdu v konaní zrušený vo výroku o zvýšení výživného. Je pritom preukázané aj to, že otec vzhľadom na svoje majetkové a finančné pomery je naďalej schopný prispievať na výživu maloletých detí podľa uvedeného právoplatného rozsudku, teda aj po zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Nebolo by v záujme maloletých detí, aby im výživné poskytoval iba v nevyhnutnej miere, ako sám navrhuje, teda po 25 € mesačne. Záujem maloletých detí si vyžaduje, aby aj po ich zverení do striedavej osobnej starostlivosti rodičov sa podieľali na životnej úrovni svojich rodičov bez ohľadu na to, či sa nachádzajú v starostlivosti matky, alebo v starostlivosti otca. Z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, že majetkové a finančné pomery rodičov sú naďalej neporovnateľné, keď otec detí je naďalej majiteľom a spoločníkom prosperujúcej firmy a má vo vlastníctve aj ďalší nehnuteľný majetok. Jeho príjem ako konateľa firmy pritom presahuje 1.715 € čistého mesačne. Na rozdiel od otca, matka maloletých detí ako živnostníčka dosahuje nízky príjem a uvažuje o zrušení živnostenského oprávnenia. Vychádzajúc z týchto skutočností podľa názoru súdu nariadenie predbežného opatrenia podľa návrhu otca by bolo v samotnom rozpore so záujmami maloletých detí a deťom by hrozilo nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy, lebo by nebola zachovaná ich rovnaká životná úroveň v čase, keď ich starostlivosť zabezpečuje matka.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec a žiadal, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie alebo, aby zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovie. Vyjadril názor, že súd prvého stupňa mu odňal možnosť riadne konať pred súdom, pretože napadnuté rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť, nedostatok dôvodov a pre jeho vnútornú rozporuplnosť. Poukázal na ust. , z ktorého vyplýva, že predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Pojem nevyhnutná miera nie je možné vykladať výlučne v kontexte zvýšenia výživného. Ak došlo k zmenám pomerov (v prípade otca je to doslovná zmena rozhodnutia odvolacím súdom), ktoré majú za následok, že pomery účastníkov sa v podstatnej miere odlišujú od pôvodného stavu, vzniká potreba, by boli práva a povinnosti účastníkov upravené tak, aby reflektovali na tieto zmeny. V prípade, ak sa maloleté dieťa ocitá v stave akútnej zvýšenej potreby, je potrebné nevyhnutnú mieru chápať ako nevyhnutné zvýšenie výživného. Rovnako však v prípade, ak sa pomery na strane povinnej osoby výrazne zmenia, je potrebné nevyhnutnú mieru chápať ako nevyhnutné zníženie výživného. Tento obojstranný mechanizmus má za každých okolností zabezpečovať oprávnené potreby maloletých detí. Ak predmetom konania je návrh na zníženie výživného, „tento druh konania je bežnou agendou všeobecných súdov a nemožno ho považovať

za právne zložitý vzhľadom na existenciu početnej a ustálenej judikatúry týkajúcej sa sporov tohto charakteru.“ (nález Ústavného súdu SR z 25.1.2012). Ďalej uviedol, že je nepochybné, že rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach z 9.11.2012 č.k. -441, ktorým boli maloleté deti N. I. a N. právoplatne zverené do striedavej starostlivosti rodičov, nastala na strane otca podstatná zmena pomerov. Výdavky otca sa zverením maloletých detí do striedavej starostlivosti zvýšili. Zo svojho príjmu spláca záväzky z obdobia trvania manželstva s matkou maloletých detí a po úhrade nákladov domu a domácnosti postráda prostriedky, ktoré je v súčasnosti zaviazaný uhrádzať k rukám matky. Je nepochybné, že tieto prostriedky boli rozhodnutím súdu určené na výživu a zabezpečovanie potrieb detí. Ak ich otec nemá k dispozícii, nemôže efektívne oprávnené potreby detí zabezpečovať. Maloleté deti sa tak ocitajú v nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy. Príjmy otca sú obmedzené a najmä väčšiu časť príjmov vynakladá na uhrádzanie splátok úverov, ktoré napriek tomu, že pochádzajú z obdobia manželstva, spláca sám. Po zaplatení výživného, nevyhnutných nákladov domu a domácnosti a splátok úverov mu neostávajú zvyšné prostriedky v dostatočnej miere na pokrytie potrieb maloletých detí. Miera osobnej starostlivosti matky a otca je po zverení detí do striedavej starostlivosti rovnaká. Z uvedeného vyplýva, že nie je možné naďalej prihliadať na skutočnosť, že povinnosť matky vyživovať maloleté deti je konzumovaná jej osobnou starostlivosťou o deti. Povinnosť matky vyživovať maloleté deti, ak sú tieto zverené do striedavej osobnej starostlivosti je rovnaká, aká je povinnosť otca. Ďalej uviedol, že ak sa deti majú podieľať na životnej úrovni svojich rodičov, ako konštatoval súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, logicky sa musia podieľať aj na životnej úrovni svojej matky. Súd prvého stupňa nemôže životnú úroveň rodičov vykladať výlučne ako životnú úroveň otca. Poukazuje na skutočnosť, že súdom určené výživné 200 € na každé z detí doposiaľ postačovalo na úhradu ich oprávnených potrieb v rozsahu 30 dní a v súčasnosti podľa názoru súdu prvého stupňa pokrýva tie isté nezmenené potreby detí v rozsahu 15 dní v mesiaci. Súd prvého stupňa dochádza k absurdnému záveru, že znížením výživného by nebola zabezpečená rovnaká životná úroveň v čase, keď ich starostlivosť zabezpečuje matka, čo zjavne odporuje záveru súdu o práve detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Súd prvého stupňa sa viac zaoberá otázkou, ako zabezpečiť deťom životnú úroveň otca v čase, keď sa nachádzajú v starostlivosti matky ako určením výšky výživného, ktoré bude zodpovedať oprávneným potrebám detí. Takýto postup súdu prvého stupňa je zjavne svojvoľný a nemá oporu ani v právnom poriadku ani v konštantnej judikatúre. Zdôraznil, že vzhľadom na dôsledky jednotlivých rozhodnutí súdov sa ocitol v situácii, kedy zároveň platí výživné matke detí v rovnakej výške ako v období, keď boli deti zverené do jej osobnej starostlivosti a zároveň sú maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti. Výška výživného spolu pre obe maloleté deti 400 €, ktoré uhrádza matke detí bola súdom určená na pokrytie potrieb detí počas celého kalendárneho mesiaca. Peňažné prostriedky rozhodnutím súdu určené na výživu detí im v tejto situácii nie sú k dispozícii a teda napĺňanie potrieb maloletých detí je ohrozené. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave vyplýva, že maloleté deti majú v byte matky zabezpečené všetky oprávnené potreby. Následne súd prvého stupňa prijíma záver, že majetkové a finančné pomery rodičov sú neporovnateľné. Takýto záver súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, práve naopak, z dokazovania vyplýva, že rozdiel životnej úrovne rodičov nie je priepastný a teda taký, aby odôvodňoval súčasnú výšku výživného. Bez ohľadu na vyššie uvedené poukazuje na skutočnosť, že situácia, ktorá nastala po zverení detí do striedavej starostlivosti, má prakticky také následky, ako keby bolo výživné, ktoré je zaviazaný uhrádzať matke detí, zvýšené dvojnásobne.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že odvolanie otca neobsahuje žiadne vecné ani právne dôvody, pre ktoré by bolo potrebné uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť, či zmeniť. Poukázala na to, že vykonateľnosť rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach z 9.11.2012 č.k. -441, ktorým boli maloleté deti zverené do striedavej starostlivosti rodičov, bola z dôvodu prijatia ústavnej sťažnosti matky a maloletých detí Ústavným súdom SR odložená, v dôsledku čoho podstatná zmena pomerov na strane otca nenastala a teda nie je dôvod a najmä nie sú splnené zákonom stanovené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. K vyjadreniu pripojila výňatok z publikovaného oznámenia Ústavného súdu SR o rozhodnutiach Ústavného súdu, kde v bode 27 je uvedené, že Ústavný súd vo veci vedenej pod sp.zn. rozhodol, že sťažnosť B. P, mal. S. V. P. a mal. S. P., ktorou namietajú porušenie a ods. 48 ods. 2 SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj čl. 3 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa v konaní vedenom Krajským súdom v Košiciach pod sp.zn. prijíma na ďalšie konanie, odkladá vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k.

-441 z 9.11.2012 a maloletým deťom ustanovuje za kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

Na žiadosť odvolacieho súdu Ústavný súd SR oznámil, že uznesenie Ústavného súdu č.k. -19 zo 7.2.2013 nadobudlo právoplatnosť dňom jeho doručenia všetkým účastníkom konania, t.j. 14.3.2013.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa vety prvej , ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Účelom predbežného opatrenia nariadeného či už pred začatím konania vo veci samej v zmysle alebo v priebehu konania vo veci samej v zmysle je predovšetkým rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Predbežné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov ani tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov ešte pred rozhodnutím vo veci samej. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať u účastníka konania nariadením predbežného opatrenia. Osvedčenie nároku ako podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia je treba posudzovať vždy so zreteľom na nárok uplatnený vo veci samej.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je v tomto štádiu konania dôvodné. Otec sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáhal zníženia výživného pre maloleté deti, ktoré mu bolo určené predchádzajúcim rozsudkom Okresného súdu Rožňava z 27.8.2010 č.k. po 200 € mesačne na každé maloleté dieťa s tým, že v tom čase boli maloleté deti zverené do výlučnej osobnej starostlivosti matky. Po rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý rozsudkom z 9.11.2012 č.k. -441 zmenil rozsudok Okresného súdu Rožňava z 27.8.2010 č.k. -106 tak, že zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, došlo k podstatnej zmene pomerov, nakoľko otec zabezpečuje výživu detí v čase, kedy sú v jeho osobnej starostlivosti. Odvolací súd zdôrazňuje, že nadobudnutím právoplatnosti rozsudku o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti zanikla účinnosť rozsudku o predchádzajúcej úprave výkonu rodičovských práv a povinností v celom rozsahu a to bez ohľadu na to, že o výživnom pre maloleté deti po ich zverení do striedavej osobnej starostlivosti doposiaľ rozhodnuté nebolo v dôsledku zrušenia výroku o zvýšení, resp. určení výživného pre maloleté deti v dôsledku rozhodnutia odvolacieho súdu. Z uvedeného dôvodu teda otec nebol povinný plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom v zmysle predchádzajúceho rozsudku (-106) od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Závery súdu prvého stupňa v napadnutom uznesení sú v tomto smere absolútne nesprávne, i keď výrok napadnutého uznesenia o zamietnutí návrhu bol vecne správny vzhľadom na to, že neexistovala žiadna naliehavá potreba nariadenia predbežného opatrenia v súlade s návrhom otca v zmysle vyššie uvedeného. V dôsledku rozhodnutia Ústavného súdu SR -19 zo 7.2.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14.3.2013, ktorým bola odložená vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. -441 z 9.11.2012 však došlo k dočasnému obnoveniu účinnosti predchádzajúceho rozsudku o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom (-106) v súlade s ust. až 4 o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v platnom znení. V dôsledku uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu došlo k situácii, že maloleté deti sú opäť zverené do výlučnej osobnej starostlivosti matky a teda dôvody, pre ktoré sa otec domáhal nariadenia predbežného opatrenia nie sú momentálne dané a teda neexistuje naliehavá potreba ingerencie súdu do pomerov účastníkov formou nariadenia predbežného opatrenia v

súlade s návrhom otca. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku ako vecne správne podľa potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.