Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-119-2011.pdf
PDF · 80.94 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/119/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcu: H. P., E. R. XX, L. zast. H. P., E.na R. XX, L., na základe splnomocnenia zo dňa 21.3.2011, proti žalovanému: J. P., P. X, L. o neplatnosť závetu takto
rozhodol:
Určuje sa, že závet spísaný dňa 08.11.2010 formou notárskej zápisnice č. X., X., X., X., ktorým poručiteľka M. P., rod. H., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom P. X, L. určila žalovaného za závetného dediča MČ Ružinov, okres Bratislava II zapísaných na LV č. XXXX ako byt č. XX na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XX, vchod P. X v podiele 1/6 vzhľadom k celku a ďalej k bytu č. XX prislúchajúci spoluvlastnícky podiel 948/100000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu so súpisným číslom XX, stavba postavená na parcelách č. XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/X je neplatný.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojou žalobou domáhal rozhodnutia, ktoré by určilo neplatnosť závetu poručiteľky M. P. zo dňa X.XX.XXXX spísaného notárskou zápisnicou.
V žalobe ne latnosť závetu odôvodnil tým, že poručiteľka opomenula v závete svojho plnoletého syna J. P., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX a ktorého je synom. Ďalej uviedol, že vzhľadom na zdravotný stav poručiteľky v čase robenia závetu má dôvod pochyboval o tom, že je v závete vyjadrená posledná vôľa poručiteľky M. P.S.. Pochybuje že by bola schopná privolať notára za účelom spísania závetu spolu s dôverníčkou a svedkami, keď nemohla hovoriť, písať a čítať, a že bola schopná detailne uviesť identifikáciu nehnuteľností tak ako je uvedené v notárskej zápisnici. Pochybnosti vyvoláva najmä skutočnosť, že v notárskej zápisnici absentuje uvedenie spôsobu, akým poručiteľka prostredníctvom dôverníčky potvrdila, že závet obsahuje jej pravú vôľu v rozpore s § 476c ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rovnako si nevie predstaviť akým spôsobom poručiteľka vzhľadom na jej zdravotný stav prostredníctvom dôverníčky vyhlásila, že je plne spôsobilá na právne úkony a akým spôsobom požiadala notárku aby spísala obsah závetu tak ako je uvedené v notárskej zápisnici a akým spôsobom prejavila súhlas s jej obsahom a túto ako úplnú a správnu schválila. Doložil predmetnú notársku zápisnicu.
Žalovaný uviedol, že jeho matka - poručiteľka v závete neuviedla svojho potomka H. P. vedome. Poručiteľka bola v čase spisovania zápisnice plne pri vedomí, komunikovala posunkami a mimikou, všetko vnímala a dianiu rozumela. Bolo jej dlhoročnou vôľou predmetný byt odkázať žalovanému.
Súd sa oboznámil s obsahom dedičského spisu.
(1) Poručiteľ, ktorý nemôže čítať alebo písať, prejaví svoju poslednú vôľu pred tromi súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a prítomnými svedkami podpísaná. Pritom musí pred nimi potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Pisateľom a predčitateľom môže byť aj svedok; pisateľ však nesmie byť zároveň predčitateľom.
(2) V listine sa musí uviesť, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal a kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu. Listinu musia svedkovia podpísať.
Podľa ust. § 479 OZ maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.
Podľa ust. § 49 Notárskeho poriadku ak spisuje notár notársku zápisnicu s osobou, ktorá nemôže čítať alebo písať, priberie dvoch svedkov úkonu. Títo svedkovia musia byť prítomní pri prejave vôle účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice, pri prečítaní zápisnice a jej schválení tým účastníkom, v záujme ktorého boli pribratí. Tieto okolnosti musia byť v zápisnici uvedené.
Podľa ust. § 50 NP svedkami totožnosti a svedkami úkonu nemôžu byť maloletí, ďalej tí, ktorí pre svoj telesný alebo duševný stav nie sú schopní vydať svedectvo, alebo tí, ktorí nevedia alebo nemôžu čítať alebo písať. Ďalej nimi nemôžu byť osoby blízke 3) účastníkom, tí, ktorí sú na veci zúčastnení, a zamestnanec notára, ktorý zápisnicu spisuje, prípadne jeho spoločník.
Podľa ust. § 51 Notárskeho poriadku
(1) Ak je účastník hluchý alebo nemý, ak však môže čítať a písať, musí si zápisnicu sám prečítať a v nej vlastnou rukou pripísať, že ju čítal a že ju schvaľuje.
(2) Ak účastník nemôže čítať alebo písať, musí byť okrem svedkov úkonu pribratý i jeho dôverník, ktorý sa s ním vie dorozumieť. Prostredníctvom neho notár zistí a do zápisnice uvedie, či účastník zápisnicu schvaľuje.
(3) Dôverník musí mať vlastnosti spôsobilého svedka, môže ním byť i osoba blízka účastníkovi.
Po vyhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle citovaných ustanovení súd dospel k názoru, že žaloba je čiastočne dôvodná.
Žalobca napadol predmetný závet z dvoch dôvodov.
V prvom rade nedodržanie stanovených podmienok podľa ust. § 476c OZ. Zákon (OZ a bližšie Notársky poriadok) pri osobe, ktorá nemôže hovoriť, písať ani čítať vyžaduje prítomnosť troch svedkov, s ktorých jeden je tzv. dôverník, ktorý je schopný sa s takto handicapovaným poručiteľom dorozumieť. Táto
podmienka bola splnená. Poručiteľ ďalej musí pre svedkami potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu a akým spôsobom toto poručiteľ potvrdil. I tieto podmienky boli splnené. Svedkovia potvrdili, že poručiteľke bol dôverníčkou obsah zápisnice nahlas a tá prostredníctvom dôverníčky potvrdila, že obsah zápisnice súhlasí s jej vôľou. Notárska zápisnica je napokon troma svedkyňami podpísaná.
Súd dospel k názoru, že závet nepostihuje vady, ktoré by spôsobovali jeho neplatnosť podľa ust. § 476c OZ.
Druhý z dôvodov neplatnosti sa naopak žalobcovi podarilo preukázať. Ustanovenie § 479 OZ obmedzuje voľnosť poručiteľa na úkor neopomenuteľných dedičov v záujme ich ochrany. Neopomenuteľnými dedičmi sú potomkovia poručiteľky. V čase spisovania závetu to boli synovia poručiteľky a v čase jej úmrtia syn-žalovaný a vnuk-žalobca. Žalobcovi, ako plnoletému potomkovi sda musí dostať aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Poručiteľka pre prípad smrti disponovala svojím spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnosti vo výške 4/6. Pri dvoch dedičoch je zákonný podiel každého z nich vo výške 2/6, žalobcovi sa preto musí dostať polovica z tohto dedičského podielu zo zákona, teda 1/6. V tejto časti je závet neplatný a tak aj súd žalobe čiastočne vyhovel.
O práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia., písomne. ( § 204 ods. 1 O. s. p.)
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods. 2 O. s. p.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).