Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoPr/6/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Anny Ilčinovej, predsedníčky senátu a členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Evy Šofrankovej v právnej veci žalobcu COOP Jednota Prešov spotrebné družstvo, so sídlom Prešov, Konštantínova 3, IČO 00 169 111, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Vaľo & Partners s.r.o., so sídlom v Prešove, Konštantínova 3, proti žalovanej U. S., rodenej D., nar. XX.X.XXXX, bytom K. K., Z. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Prešove, Hlavná 89, o zaplatenie 5.437,04 Eur s príslušenstvom, o odvolaní účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. -161 zo dňa 14.12.2011, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku, ktorým bola žaloba o náhradu škody vo výške 169,38 Eur vylúčená na samostatné konanie.

Odmietam odvolanie žalovanej proti výroku, ktorým bola žaloba o náhradu škody vo výške 169,38 Eur vylúčená na samostatné konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 942,22 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% od 1.10.2009 do zaplatenia, žalobu o náhradu škody vo výške 169,38 Eur vylúčil na samostatné konanie s tým, že vo vylúčenom konaní bude rozhodnuté aj o trovách celého konania a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Zároveň uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 4,98 Eur na účet Okresného súdu Prešov. Vychádzal zo skutkového zistenia, že žalovaná bola v pracovnom pomere u žalobcu od 12.2.2007 na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 1.2.2007 vo funkcii zástupkyne vedúcej predajne vo K. K., pričom dňa 8.2.2007 uzavrela aj individuálnu písomnú dohodu o hmotnej zodpovednosti. V dňoch 21. až 22.9.2009 bola v prevádzkovej jednotke žalobcu vo K. K. vykonaná inventúra, pri ktorej bol zistený schodok vo výške 12.257,19 Eur. Po vykonanej inventúre dňa 23.9.2009 bol so všetkými troma pracovníčkami prevádzkovej jednotky vo K. K. spísaný záznam, v ktorom žalovaná uviedla, že inšpektorovi L. už v marci až apríli 2009 oznámila, že chce inventúru, keďže do predajne chodia rodinný príslušníci a priatelia vedúcej a predavačky. Tento záznam obsahoval prehlásenia všetkých troch pracovníčok o tom, že súhlasia s úhradou manka a to žalovaná vo výške 5.139,44 Eur, Y. F. vo výške 5.157,83 Eur a Y. D. vo výške 1.959,92 Eur s tým, že 50% uhradia do 30.9.2009 a zvyšok do 30.10.2009. Záznam bol podpísaný aj žalovanou, ktorá svoje konanie vysvetlila tak, že Ing. F., vedúca obchodno-prevádzkového úseku žalobcu jej povedala, že v prípade nepodpísania uznania schodku s ňou bude ukončený pracovný pomer s takým paragrafom, že sa nebude môcť zamestnať. Žalovaná však hneď 28.9.2009 prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámila žalobcovi, že s úhradou schodku nesúhlasí, keďže ho nezavinila. Podpísaniu záznamu predchádzali rokovania so všetkými troma pracovníčkami prevádzky, ktoré sa vzájomne obviňovali zo vzniku schodku. Za nesporné považoval súd prvého stupňa to, že na predajni bol zavedený zošit, v

ktorom všetky pracovníčky zapisovali svoje nákupy tovaru bez platenia a na konci mesiaca ich mali vyrovnať, ako aj skutočnosť, že pri pokladni pracovala aj brigádnička D. D., hoci táto nemala uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Okrem žalovanej mali uzavretú individuálnu dohodu o hmotnej zodpovednosti aj ďalšie dve pracovníčky, a to Y. F. a Y. D..

Súd prvého stupňa z prehľadu o inventúrach zistil, že inventúry na predajni vo K. K. boli robené 12.2.2007 s prebytkom, 11.9.2007 v norme strát a 26.11.2007 taktiež v norme strát. Situácia sa zmenila, keď na predajni pracovala aj Y. F.. Pri inventúre 5.3.2008 bol schodok 2.000 Sk,-, pri inventúre 12.11.2008 bol schodok už vo výške 23.581 Sk,- a pri inventúre 11.8.2008 bol schodok zistený vo výške 7.895 Sk,-. Súd prvého stupňa citoval ustanovenia až 3, , až 3, , , ako aj ustanovenie . S odkazom na ustanovenie uviedol, že bolo potrebné predovšetkým posúdiť, či dohoda o náhrade škody uzavretá medzi účastníkmi je platná, teda či bola uzavretá v súlade s právnymi predpismi. Upozornenie na skončenie pracovného pomeru žalovanej takým spôsobom, žeby mala problém zamestnať sa, neposúdil súd prvého stupňa ako neplatný právny úkon v zmysle . Poukázal však na to, že v predajni žalobcu pracovali tri hmotne zodpovedné pracovníčky, ktoré však nemali uzavretú dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti, ale mali dohodnutú len individuálnu hmotnú zodpovednosť, aj keď pracovali spoločne na jednom pracovisku. Ani absenciu dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti nepovažoval súd prvého stupňa za dôvod neplatnosti individuálnych dohôd pracovníčok prevádzky vo K. K.. Rozsah náhrady škody jednotlivých zamestnancov s individuálnymi dohodami o hmotnej zodpovednosti za schodok zistený na spoločnom pracovisku však podľa prvostupňového súdu nemožno stanoviť podľa zásad obsiahnutých v , ale podľa ustanovenia , podľa ktorého zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok je povinný schodok nahradiť v plnej výške. Plnou výškou náhrady individuálne hmotne zodpovedných pracovníkov je treba rozumieť náhradu s prihliadnutím k rozsahu zodpovednosti jednotlivých zamestnancov. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR .

Po vyriešení druhu hmotnej zodpovednosti súd prvého stupňa sa zaoberal otázkou spoluzodpovednosti žalobcu podľa . Mal za preukázané, že aj žalobca svojou pasivitou, keď nereagoval na upozornenia žalovanej o neprijateľnom správaní sa vedúcej predajne vo vzťahu k nakladaniu s majetkom žalobcu a dožadovania sa inventúry, spoluzodpovedá za vzniknutú škodu. Opierajúc sa o svedeckú výpoveď pani A. mal za to, že žalovaná preukázala, že najneskôr v apríli 2009 sa dožadovala inventúry. Vo vzťahu k preukázaniu tejto skutočnosti nepovažoval za presvedčivé výpovede svedkov pána L., Ing. F. a Ing. Z., ktorí zastupujú záujmy žalobcu. Po vzájomnom vyhodnotení všetkých dôkazov, vrátane svedeckej výpovede pani L., súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaná skutočne upozornila inšpektora na nedostatky v predajni a dožadovala sa inventúry, a že o nedostatkoch boli informovaní aj Ing. F. a Ing. Z., ako vedúci predstavitelia žalobcu. Spoluzodpovednosť žalobcu súd prvého stupňa ustálil na 50% aj vzhľadom na inventarizačné obdobie, ktoré trvalo od 12.11.2008 do 21.9.2009. Ak sa teda žalovaná dožadovala inventúry najneskôr v apríli 2009 a táto bola vykonaná až 21.9.2009, tak sa inventarizačné obdobie predĺžilo o päť mesiacov, čo z celkového inventarizačného obdobia predstavuje polovicu, teda 50%. Keďže pri inventúre v dňoch 21. a 22.9.2009 bol zistený schodok vo výške 12.562,98 Eur, tak z toho 50% spoluzavinenia žalobcu predstavuje sumu 6.281,49 Eur a na úhrade rovnakej sumy by sa mali podieľať všetky hmotne zodpovedné pracovníčky a z týchto neporovnateľne väčšou mierou predovšetkým vedúca predajne. Zo svedeckých výpovedi súd prvého stupňa zistil, že vedúca predajne bežne vynášala tovar aj vo veľkom rozsahu z predajne bez platenia, tovar predávala aj jej maloletá dcéra, predajňu nechávala otvorenú bez dozoru, keď v zadnej časti preberala tovar alebo tovar preberala bez jeho kontroly, nechávala brigádničku bez dohody o hmotnej zodpovednosti pracovať pri pokladni a podobne. Vo vzťahu k vedúcej predajne Y. F. ďalej konštatoval, že aj u predchádzajúcich zamestnávateľov pri každej inventúre, kedy tam pracovala bol zistený schodok a taktiež do jej nástupu do prevádzky vo K. K. schodok zistený nebol. Preto súd prvého stupňa podiel Y. F. na schodku ustálil až na 70%. Po takto ustálených podieloch určil výšku schodku, ktorú má uhradiť žalovaná a Y. D. na sumu 1.884,44 Eur, teda každá z nich po 942,22 Eur. Nepristúpil k celkovému vyvineniu sa žalovanej z dôvodu, že žalovaná ako zástupkyňa vedúcej mala vyššiu mieru zodpovednosti za stav na predajni a aj sama sa podieľala na nesprávnych praktikách na predajni spočívajúcich v braní tovaru bez platenia a požičiavaní si peňazí z pokladne. Nevyužila tiež možnosť postupovať podľa . Dohodu o uznaní náhrady škody žalovanou považoval súd prvého stupňa za neplatnú pre rozpor so zákonom podľa , keďže

žalobca vyčíslil podiely hmotne zodpovedných pracovníkov ako pri spoločnej hmotnej zodpovednosti, čo bolo v rozpore so zákonom. Keďže žalobe vyhovel len v rozsahu 942,22 Eur, v prevyšujúcej časti ju voči žalovanej zamietol, keďže zvyšok žalovaných nárokov považoval za neopodstatnený. Vyporiadal tak nárok vyplývajúci zo zodpovednosti žalovanej za schodok zistený pri inventúre v dňoch 21. a 22.9.2009. Ďalší nárok žiadaný žalobcom z titulu náhrady škody vylúčil na samostatné konanie podľa ustanovenia , keďže na preukázanie tohto nároku žalobcu bude potrebné ešte vykonať ďalšie dokazovanie. Úroky z omeškania priznal prvostupňový súd s poukazom na ustanovenia , v spojení s Nariadenia vlády SR č. v znení účinnom od 1.1.2009 vo výške 9% a žalobu v časti naviac žiadaného úroku zamietol. O trovách štátu rozhodol s odkazom na ustanovenia .

V zákonom stanovej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie žalobca. Namietal výrok, ktorým súd prvého stupňa žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, a ktorým bol žalobca zaviazaný k náhrade trov štátu vo výške 4,98 Eur. Namietal, že súd prvého stupňa pochybil pri vykonávaní dokazovania, lebo v danom prípade dôkazné bremeno bolo na žalovanej a táto sa mala zbaviť svojej zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách. Trval na tom, že žalovaná dlhé roky neoprávnene nakladala so zverenými hodnotami, o čom svedčí prehľad všetkých schodkov na zverených hodnotách za obdobie od roku 2007 do roku 2009. Nesúhlasil s hodnotením výpovede inšpektora L., Ing. F. F., ako aj Ing. O. Z., keďže žalovaná dlhé roky neoprávnene nakladala so zverenými hodnotami a je viac ako pochybné, žeby tieto svoje chyby im avizovala. Výroky napadnutého rozhodnutia považoval za zmätočné a nepreskúmateľné a nezakladajúce sa na skutočnostiach, ktoré boli v konaní preukázané. Poukázal na to, že žalovaná nepredložila žiadny relevantný písomný dôkaz, ktorý by potvrdzoval jej žiadosť o vykonanie inventúry. Nesprávne hodnotenie dôkazov videl aj v tom, že súd nevzal do úvahy, že svedkyňa D. D., Y. L., P. G., A. M., P. K., pochádzajú z toho istého mesta ako žalovaná, a že títo svedkovia sú zaujatí voči žalobcovi, a tak nemôžu byť hodnovernými svedkami. Trval na tom, že pokiaľ žalovaná mala dôvody na vykonanie inventúry, tak mala písomne požiadať žalobcu o vykonanie inventúry, resp. mohla požiadať o zrušenie uzavretej písomnej zmluvy o hmotnej zodpovednosti. Trval na tom, že žiadnym spôsobom nebolo preukázané, aby na žalovanú bol vyvíjaný nátlak na podpísanie inventarizačného záznamu dňa 21.9.2009. Pochybenie prvostupňového súdu videl aj v tom, že spoluzodpovednosť žalobcu na vzniknutom manku ustálil na 50%. Túto spoluzodpovednosť súd prvého stupňa žiadnym spôsobom v napadnutom rozsudku nevysvetlil a ani neuviedol, akým matematickým výpočtom k tejto spoluzodpovednosti došiel. Taktiež podiel na schodku Y. F. určil vo výške 70% aj napriek tomu, že táto nebola účastníčkou konania a táto v celom rozsahu uznala svoj záväzok vo výške 5.286,50 Eur. Keďže pani F. zaplatila dobrovoľne len 300 Eur, zvyšná suma vo výške 4.986,50 Eur bola právoplatne priznaná platobným rozkazom vo veci vydaným dňa 18.11.2010. Mal za to, že neobstojí tvrdenie prvostupňového súdu, že žalovaná a Y. D. by mali zo schodku uhradiť 1.884,44 Eur, teda každá z nich po 942,22 Eur, lebo Y. D. uznala záznamom svoju povinnosť zaplatiť schodok vo výške 2.008,82 Eur a svoj záväzok v celom rozsahu vyrovnala. Keďže v tomto konaní je žalovanou výlučne len U. S., tak prvostupňový súd nemal právo určovať výšku schodku aj pre ďalších hmotne zodpovedných osôb. Trval na to, že inventarizačný záznam v žiadnom prípade nie je neplatným právnym úkonom, keďže svojim obsahom neodporuje zákonu a neprieči sa dobrým mravom. Keďže žalovaná podpísala inventarizačný záznam, uznala svoj záväzok zaplatiť vzniknuté manko. Navrhol rozsudok v napadnutých výrokoch zmeniť a žalovanej uložiť povinnosť zaplatiť sumu 4.325,44 Eur s 9% úrokom z omeškania od 1.10.2009 do zaplatenia a trovy štátu vo výške 4,98 Eur, resp. rozsudok v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu.

Voči rozsudku súdu prvého stupňa vo vyhovujúcom výroku, ako aj vo výroku, ktorým žaloba o náhradu škody vo výške 169,358 Eur bola vylúčená na samostatné konanie, podala odvolanie žalovaná. Namietala nesprávne skutkové zistenia, ako aj nesprávne právne posúdenie veci s odkazom na ustanovenie , . Za nesprávne skutkové zistenia považovala zistenia, že na vzniku schodku sa podieľala aj ona, ako aj to, že podiel pani F. na schodku bol ustálený len na 70% . Mala za to, že podiel pani F. na schodku bolo potrebné ustáliť vyššou percentuálnou mierou, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že to bola práve pani F., ktorá vynášala tovar bez platenia, predávala lacnejšie, respektíve predávala svojim rodinným príslušníkom. Odvolateľka zdôraznila, že pani F. aj u predchádzajúcich zamestnávateľov vždy spôsobila manka a podľa výpovede svedkyne A. ho spôsobila v prevádzke žalobcu aj predtým, pričom ho bez namietania v celom rozsahu zaplatila sama. Poukázala na to, že súd prvého stupňa mal zavinenie za celý schodok vo výške 100% pričítať výlučne

pani F., respektíve v podiele 10% aj pani D.. Trvala na tom, že v konaní preukázala, že sa zbavila zodpovednosti za schodok v celom rozsahu a nie len čiastočne, ako to uzavrel súd prvého stupňa. Žalovaná namietala, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal dostatočne s tým, že žalobkyňa nevytvorila dostatočne vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami, najmä jednotlivé predavačky nemali osobitný kód k registračnej pokladni, nemali osobný kód na vstup do predajne, že nemala faktickú moc nad tovarom v čase, keď nepracovala na zmene s pani F., čo by definitívne muselo viesť k zbaveniu sa zodpovednosti vo vzťahu k nej v celom rozsahu.

Vo vzťahu k výroku, ktorým bola vylúčená žaloba o náhradu škody vo výške 169,38 Eur na samostatné konanie žalovaná namietala, že súd prvého stupňa mal v tejto časti žalobu zamietnuť a nie vylučovať na samostatné konanie. Zo strany žalobkyne totiž nebolo preukázané porušenie právnej povinnosti, vznik škody a opodstatnenosť jej výšky, ani príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti ňou a vznikom škody, čím zo strany žalobcu nebolo unesené dôkazné bremeno. Navrhla rozsudok v napadnutých výrokoch zmeniť tak, že žaloba o zaplatenie 5.437,04 Eur bude v celom rozsahu zamietnutá. Uplatnila si trovy konania vo výške 2.235,43 Eur.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná podaním zo dňa 22.2.2012. Zopakovala, že súd prvého stupňa mal zavinenie za celý schodok vo výške 100% pričítať výlučne pani F., respektíve podiel rozdeliť medzi pani F. vo výške 90% a pani D. vo výške 10%. Preto žaloba voči nej mala byť v celom rozsahu zamietnutá. Zdôraznila, že žalobca nesprávne právne argumentuje tým, že žalovaná je hmotne zodpovedná spolu s ďalšími osobami, pričom zo samotnej dohody o hmotnej zodpovednosti je zrejmé, že išlo o individuálnu hmotnú zodpovednosť. Za správne považovala aj označenie dôveryhodnosti osoby svedkov prvostupňovým súdom, a to tak vo vzťahu k pánovi L., ako aj vo vzťahu k svedkom ňou navrhnutých. Za správne považoval vyhodnotenie inventarizačného záznamu zo dňa 21.9.2009 súdom prvého stupňa ako neplatný pre rozpor z . Žalovaná ďalej trvala na tom, že súd prvého stupňa správne posúdil, že ide o individuálnu hmotnú zodpovednosť opierajúc sa o rozsudok najvyššieho súdu Českej republiky, spisová značka . Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že súd prvého stupňa nemal právo určovať výšku schodku aj ďalším zamestnankyniam. Poukázala na to, že pokiaľ by zamestnankyne pani F., respektíve pani D. namietali výšku svojho schodku na súde, mohol byť aj v ich prípade určený iný podiel. Pani F. však uznala svoju zodpovednosť, lebo si bola vedomá svojho protiprávneho konania a je preto logické, že sa nedomáhala preskúmania svojej zodpovednosti na súde. V závere svojho vyjadrenia zdôraznila, že schodok nevznikol porušením pracovnej zmluvy z jej strany, ani jej konaní v rozpore s dohodou o hmotnej zodpovednosti a taktiež, že nebolo preukázané, aby ona požičiavala z pokladne peniaze tretím osobám, aby predávala tovar bez zaplatenia, pričom na nedostatky v predajni upozorňovala inšpektora so žiadosťou o vykonanie inventúry. Vzhľadom na odvolací návrh žalobcu mala žalovaná za to, že ide o čiastočné späťvzatie žaloby, s čím vyslovila súhlas. Trvala na svojom odvolaní a navrhla rozhodnúť v zmysle jej odvolacieho návrhu.

K odvolaniu žalovanej predložil svoje stanovisko žalobca podaním zo dňa 17.2.2012. Odvolanie žalovanej považoval v celom rozsahu za nedôvodné a nezodpovedajúce kvalifikovaným atribútom . Mal za to, že žalovaná vo svojom odvolaní uvádza skutočnosti, s ktorými sa prvostupňový súd vyporiadal a neuvádza nič nové.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z a zistil, že odvolania účastníkov nie sú dôvodné. O odvolaniach bolo rozhodnuté postupom podľa v spojení s , pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred vyhlásením.

Súd prvého stupňa v predmetnej veci vykonal rozsiahle dokazovanie a na jeho základe dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil z nich správny právny záver.

Základnou odvolacou námietkou žalobcu bolo pochybenie súdu pri vykonávaní dokazovania, ako aj nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov, predovšetkým svedeckých výpovedí. Túto odvolaciu námietku nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. Súd prvého stupňa vo veci vykonával dôkazy navrhované účastníkmi konania, teda v konaní postupoval spôsobom rešpektujúcim kontradiktórnosť súdneho procesu v civilnom konaní. Svedkyne vypočuté na návrh žalovanej potvrdili skutočnosti ňou

uvádzané a týkajúce sa poukazovania na nedostatky v prevádzke žalobcu. Pokiaľ súd prvého stupňa uveril svedkyniam vypovedajúcim v prospech žalovanej a v jej prospech posúdil aj iné vykonané dôkazy, došlo k čiastočnému splneniu si dôkaznej povinnosti žalovanej v súlade s ustanovením .

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

V zmysle citovaného ustanovenia je hodnotenie dôkazov vecou súdu, s ktorou povinnosťou sa súd prvého stupňa vyporiadal do dôsledkov. Tak hodnotenie jednotlivých dôkazov, ako aj posúdenie ich vzájomnej súvislosti, vykonal súd prvého stupňa presvedčivými logickými závermi. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s hodnotením svedeckých výpovedí prvostupňovým súdom. Naviac považuje za potrebné uviesť, že je práve povinnosťou zamestnávateľa - v tomto prípade žalobcu, vytvoriť také pracovné podmienky a pravidlá, aby nepripúšťali vznik manka spôsobom, aký sa udial na prevádzke žalobcu v danom prípade. Práve v tejto súvislosti súd prvého stupňa ustálil správne výšku spoluzodpovednosti žalobcu za vzniknutý schodok v 50%. Je všeobecne známe, že žalobca je dlhoročným predajcom s množstvom aj malých regionálnych prevádzok ,pri fungovaní ktorých nie sú vylúčené praktiky požičiavania peňazí z pokladne, prípadne nákup bez zaplatenia, vzhľadom na existujúce, či už rodinné alebo priateľské vzťahy. Nevytvorením ochranných mechanizmov, na základe ktorých sa dá presne identifikovať zamestnanec zodpovedný za porušenie konkrétnej povinnosti sa tak žalobca vystaví riziku spoluzodpovednosti. Na určenie spoluzodpovednosti žalobcu na schodku nič nemení ani skutočnosť, že o vykonanie inventúry žalovaná nepožiadala žalobcu písomne. Preto je aj táto odvolacia námietka žalobcu nedôvodná.

Súd prvého stupňa spoluzodpovednosť žalobcu na schodku určil vo výške 50%, čo dostatočným spôsobom odôvodnil, pričom pri výpočte podielu hmotne zodpovedných zamestnankýň vychádzal zo zisteného schodku v celkovej výške 12.562,98 Eur. Je právne irelevantné, či ostatné hmotne zodpovedné osoby niečo z tohto schodku zaplatili a v akej výške, keďže dobrovoľná úhrada závisela len od slobodnej vôle konkrétnych zamestnancov. Nimi zaplatený podiel na schodku nemôže mať vplyv na jeho posúdenie vo vzťahu k žalovanej. Za nedôvodnú tak považoval odvolací súd aj námietku nepreskúmateľnosti rozsudku a nesprávne právne posúdenie.

Žalobca v odvolaní namietal aj záver prvostupňového súdu o neplatnosti uznania záväzku vzniknutého v dôsledku schodku. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke je potrebné uviesť, že záver súdu prvého stupňa je súladný s judikatúrou, od ktorej nebol dôvod sa odkloniť. Uznanie záväzku, tak ako každý iný právny úkon bol správne podrobený preskúmaniu z úradnej povinnosti, pričom zistený rozpor so zákonom nebolo možné prehliadnuť.

Žalovaná vo svojom odvolaní namietala taktiež nesprávne skutkové zistenia a nesprávny právny záver vo vzťahu k určeniu akejkoľvek miery jej spoluzodpovednosti na vzniknutom schodku. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi prvostupňového súdu, že žalovaná ako zástupkyňa vedúcej predajne mala vyššiu mieru zodpovednosti za stav na predajni a aj sama sa podieľala na nesprávnych praktikách na predajni spočívajúcich v braní tovaru bez platenia a požičiavaní si peňazí z pokladne. Preto je správny záver súdu prvého stupňa, ak nezbavil žalovanú zo zodpovednosti za schodok v celom rozsahu.

V súlade s vyššie uvedeným odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch podľa .

Súd prvého stupňa nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 169,38 Eur vylúčil na samostatné konanie s poukazom na ustanovenie . Vylúčenie časti nároku na samostatné konanie je procesným rozhodnutím upravujúcim vedenie konania, preto v súlade s odvolanie voči nemu nie je prípustné. Odvolací súd preto v súlade s ustanovením odvolanie žalovanej proti tomuto výroku odmietol.

Súd prvého stupňa nerozhodol zatiaľ o trovách konania, preto v zmysle rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnom skončení predmetného konania aj o trovách odvolacieho konania.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v pomeru hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.