Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-6P/286/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom v právnej veci navrhovateľky: G. Y., O.. XX.XX.XXXX, V. X. Č.. XXX, XXX XX X., proti odporcovi: E. Y., O.. XX.XX.XXXX, V. F. X, XXX XX B., o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka podala dňa 22.10.2012 na Okresný súd Skalica návrh na určenie príspevku na výživu rozvedenú manželku v sume 100,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že z ich manželstva pochádzajú štyri maloleté deti. Jedno mal. dieťa má vo svojej starostlivosti. Navrhovateľka býva na ubytovni vo X. s priateľom a mal. synom. Navrhovateľka je nezamestnaná. Priateľ pracuje, platí nájomné a prispieva na domácnosť.

Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

Odporca ani navrhovateľka sa na pojednávanie nedostavili, doručenie predvolania im bolo riadne a včas doručené. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili ani nepožiadali o odročenie pojednávania. Keďže boli splnené podmienky dané v , súd vec prejednal v ich neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie obsahom pripojeného spisu , lutráciou v Soc. poisťovni, správami ÚPSVaR, správami Sociálnej poisťovne a zistil tento skutkový stav:

Z obsahu spisu Okresného súdu Skalica sp.zn. súd zistil, že manželstvo účastníkov bolo rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. - 82 zo dňa 10.06.2010 právoplatným dňa 14.08.2010 rozvedené. Maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky. Otec bol zaviazaný platiť výživné na každé mal. dieťa vo výške 30% zo sumy životného minima.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica mal súd preukázané, že navrhovateľka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 31.08.2012. Navrhovateľka je poberateľkou dávky

a príspevkov v hmotnej núdzi od 01.10.2012 vo výške 94,69 € mesačne, zároveň je poberateľkou prídavkov na dve deti vo výške 23,10 € mesačne na jedno dieťa.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica mal súd preukázané, že odporca bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 26.11.2010 do 15.12.2011, vyradený bol na vlastnú žiadosť bez udania dôvodu.

Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 08.03.2013 mal súd preukázané, že navrhovateľka ani odporca nepoberali na obdobie posledných 12 mesiacov žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou.

Lustráciami Sociálnej poisťovne cez súdny manažment nebol zistený žiadny zamestnávateľ navrhovateľky ani odporcu.

Podľa ods. l o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa § 73 Zákona o rodine právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Za trvania manželstva majú manželia vzájomnú vyživovaciu povinnosť podľa Zákona o rodine, ktorá takisto ako vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu vzniká priamo zo zákona. Táto povinnosť trvá však len do právoplatnosti rozsudku súdu o rozvode manželov. Po rozvode manželstva ten manžel, ktorý

nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Nárok na takýto príspevok nevzniká zo zákona, ale len dohodou rozvedených manželov alebo rozhodnutím súdu. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní súdov o príspevku na výživu rozvedeného manžela je to, že manžel nie je schopný z vlastných majetkových alebo zárobkových zdrojov zaistiť svoju primeranú výživu. Súdy berú zreteľ na to, aby sa príspevkom na výživu rozvedeného manžela pokrývali náklady na stravovanie a na uspokojovanie ďalších primeraných potrieb vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob života oprávneného a pod. Splnenie zákonnej podmienky neschopnosti sa živiť možno predpokladať vtedy, keď sa rozvedený manžel vzhľadom k svojmu veku a zdravotnému stavu nemôže zamestnať, alebo nemá možnosť si za danej situácie zaobstarať primerané zamestnanie.

Súd z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil ten právny záver, že návrh nebol podaný dôvodne. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené dňa 14.08.2010, účastníci nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka sa návrhom domáhala určenia príspevku na výživu rozvedenému manželovi v sume 100,- eur mesačne. Navrhovateľka nepreukázala, že nemá možnosť zamestnať sa, ani že sa o získanie zamestnania bezúspešne pokúsila. Súd nemal za preukázané, že zdravotný stav navrhovateľky jej bráni nájsť si primerané zamestnanie. Navrhovateľka mala možnosť dostaviť sa na hlavné pojednávanie, na ktorom mohla preukázať súdu, že jej zdravotný stav jej bráni nájsť si zamestnanie, popr. že sa bezúspešne snaží si zamestnanie nájsť, no navrhovateľka sa na pojednávanie ani nedostavila, pričom svoju neúčasť ani neospravedlnila a ani nepožiadala o odročenie pojednávania. I z toho konania mal súd preukázaný postoj navrhovateľky k prejednávanej veci. Naviac súd poukazuje na skutočnosť, že odporca má celkom deväť vyživovacích povinností k mal. deťom. V danom prípade vychádzajúc z preukázaných príjmov a majetkových pomerov účastníkov, potrieb a schopností oboch účastníkov konania súd návrh navrhovateľky na určenie príspevku na výživu rozvedenému manželovi ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ods. l a odporcovi ako úspešnému účastníkovi konania nepriznal právo na ich náhradu, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/ ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).