Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Sa/12/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Petráň Vinczeovou v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX/X, XXX XX E. F., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovanej č. 606 102 6917 0 zo dňa 12. apríla 2022, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a. Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie Prvostupňové administratívne rozhodnutie 1) Žiadosťou o predčasný starobný dôchodok spísanou a vlastnoručne podpísanou žalobkyňou dňa 22. 11. 2021 v pobočke Sociálnej poisťovne vo Veľkom Krtíši požiadala žalobkyňa Sociálnu poisťovňu, ústredie o priznanie predčasného starobného dôchodku od 29. júna 2021. 2) Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. januára 2022 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy“) o žiadosti žalobkyne o priznanie predčasného starobného dôchodku rozhodla tak, že podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“ alebo „“) zamietla žiadosť žalobkyne o priznanie predčasného 2 starobného dôchodku z dôvodu, že suma predčasného starobného dôchodku určená k 22. novembru 2021 nie je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že suma predčasného starobného dôchodku žalobkyne určená k 22. novembru 2021 je 237,38 Eur, čo znamená, že nie je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čo je 261,67 Eur. Žalobkyňa k 22. novembru 2021 získala 10 845 dní obdobia dôchodkového poistenia, do ktorého bolo započítané aj obdobie poskytovania príspevku na opatrovanie, za ktoré pred 01. januárom 2018 žalobkyňa nepodala alebo oneskorene podala prihlášku na dôchodkové poistenie, podľa priloženého osobného listu dôchodkového poistenia, t.j. 29 rokov a 260 dní. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Suma predčasného starobného dôchodku bola určená podľa Zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku. V rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2020 žalobkyňa na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískala aspoň dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa Zákona o sociálnom poistení. Rozhodujúce obdobie bolo preto podľa prvej vety Zákona o sociálnom poistení rozšírené postupne pred 1. január 1984 tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa Zákona o sociálnom poistení. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 8,2472. V rozhodujúcom období žalobkyňa získala 6 098 dní dôchodkového poistenia, to zn. 16,7069 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Na výpočet dôchodku sa použil priemerný osobný mzdový bod 0,5950. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 22. novembru 2021 je 14,2107 Eur a bola určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2020 vo výške 13,63612 Eur a indexu 1,04213483, zaokrúhlená na štyri desatinné miesta nahor. Pretože sa žalobkyňa narodila v r. XXXX a vychovala jedno dieťa, dôchodkový vek žalobkyňa dosiahne dovŕšením 62 rokov a šiestich kalendárnych mesiacov dňa 02. mája 2023. Od 22. novembra 2021 žalobkyni do dovŕšenia dôchodkového veku chýbalo 526 dní. Suma predčasného starobného dôchodku žalobkyne je 228,70 Eur mesačne. Predčasný starobný dôchodok žalobkyne bol zvýšený o pevnú sumu zvýšenia 9,10 Eur mesačne, pretože táto suma je vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavuje 6,- Eur mesačne. Suma predčasného starobného dôchodku je tak spolu so sumou zvýšenia 237,80 Eur mesačne. Keďže suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu bola k 22. novembru 2021 218,06 Eur mesačne, 1,2 násobok tejto sumy predstavuje 261,67 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že suma predčasného starobného dôchodku žalobkyne nie je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, žalobkyňa nesplnila podmienky na vznik nároku na predčasný starobný dôchodok. Druhostupňové administratívne rozhodnutie 3) Žalobkyňa podala proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy odvolanie zo dňa 16. 02. 2022, v ktorom namietala, že žiadosť o predčasný starobný dôchodok podala dňa 22. 11. 2022, majúc za to, že túto žiadosť podala doporučeným listom ešte dňa 29. júna 2021. Žalovaná ako príslušný odvolací orgán preskúmala žalobkyňou napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. 01. 2022, ako aj priloženú 3 spisovú dokumentáciu a rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. 04. 2022 odvolanie žalobkyne zamietla v celom rozsahu a vyššie uvedené rozhodnutie Sociálnej poisťovne potvrdila. 4) Žalovaná poukázala na to, že žalobkyňa o predčasný starobný dôchodok požiadala na základe žiadosti spísanej v Sociálnej poisťovni, pobočke Veľký Krtíš dňa 22. 11. 2021, pričom o priznanie predčasného starobného dôchodku požiadala od 29. júna 2021. Ku dňu 22. 11. 2021 žalobkyňa získala 10 845 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je v súlade s v znení neskorších predpisov 29 rokov a 260 dní obdobia dôchodkového poistenia. Žalovaná ďalej uviedla, že suma predčasného starobného dôchodku bola určená podľa v znení zákona č. 543/2020 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku. V rozhodujúcom období žalobkyňa úhrnom získala 6 098 dní dôchodkového poistenia, t.j. 16,7069 rokov dôchodkového poistenia podľa , pričom žalobkyňa dosiahla hodnotu priemerného osobného mzdového bodu 0,5950. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej skonštatovala, že aktuálna dôchodková hodnota platná k 22. novembru 2021 predstavovala 14,2107 Eur, a bola určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2020 13,6361 Eur a indexu 1,04213483, zaokrúhlená na štyri desatinné miesta nahor. Keďže sa žalobkyňa narodila v roku XXXX a vychovala jedno dieťa, dôchodkový vek podľa a prílohy č. 3a v znení neskorších predpisov dosiahne dovŕšením 62 rokov a šiestich mesiacov, t.j. dňa XX. XXXX XXXX. V čase rozhodnutia žalovanej chýbalo žalobkyni od 22. novembra 2021 do dovŕšenia dôchodkového veku, teda do 02. mája 526 dní. Suma predčasného starobného dôchodku predstavovala 228,70 Eur mesačne. Bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, zníženej o 0,5 % za každých začatých 30 dní obdobia, za ktoré sa dôchodok znižuje. Za 526 dní sa znižuje o 9,00 %, to zn. o 22,61063084 Eur mesačne. Suma predčasného starobného dôchodku sa žalobkyni ďalej podľa a v znení neskorších predpisov zvýšila o 9,10 Eur mesačne, na sumu 237,80 Eur mesačne. Suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. k 22. novembru 2021 predstavovala 218,06 Eur mesačne, pričom 1,2 násobok tejto sumy predstavoval 261,67 Eur. Keďže suma predčasného starobného dôchodku nebola vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, žalobkyňa nesplnila podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok. Žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôraznila, že pri posudzovaní nároku na predčasný starobný dôchodok je potrebné prihliadať na všetky podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok stanovené v v znení neskorších predpisov, t.j. že musia byť splnené kumulatívne. Pretože žalobkyňa nesplnila jednu z podmienok nároku na predčasný starobný dôchodok, a to, že suma predčasného starobného dôchodku nie je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, bola jej žiadosť o predčasný starobný dôchodok podľa názoru žalovaného správne zamietnutá. Ohľadom námietky žalobkyne, že požiadala o predčasný dôchodok dňa 29. júna 2021 žalovaná uviedla, že ju považuje za nedôvodnú, pretože podľa v znení neskorších predpisov žiadosť o priznanie dávky sa 4 podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, t.j. deň podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok je deň spísania žiadosti o predčasný starobný dôchodok. Nakoľko žiadosť musí byť koncipovaná ako čestné vyhlásenie, musí byť úradne overená pracovníkom pobočky Sociálnej poisťovne. Až spísaním žiadosti o priznanie dôchodku príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne sa považuje žiadosť za podanú. 5) Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaná v súlade s zhodnotila v administratívnom spise žalobkyne každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospela k tomu záveru, že odvolanie žalobkyne nebolo dôvodné a preto ho zamietla. Žaloba 6) Správnou žalobou pôvodne doručenou Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 24. 06. 2022 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. apríla 2022, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie a rozhodnutie. 7) Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že žalobkyňa považuje napadnuté rozhodnutie vydané generálnym riaditeľom žalovanej za nezákonné z ďalej uvedených dôvodov. V prvom rade zdôraznila, že má za to, že svoju žiadosť o predčasne starobný dôchodok podala doporučeným listom už dňa 29. 06. 2021. Uvedomuje si síce, že túto žiadosť mala podať elektronicky, avšak z dôvodu objektívnej prekážky mohla svoju žiadosť náležitým spôsobom podať až dňa 22. 11. 2021, a to na pobočke Sociálnej poisťovne vo Veľkom Krtíši. Objektívnym dôvodom prečo žalobkyňa postupovala vyššie uvedeným spôsobom bola podľa jej vyjadrenia hospitalizácia v Psychiatrickej nemocnici v Kremnici odo dňa 15. 04. 2021, a to na podklade žiadosti prokurátora Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš. Na základe vyššie uvedeného je žalobkyňa toho názoru, že žalovaná mala brať do úvahy tú skutočnosť, že svoju žiadosť o predčasný starobný dôchodok žalobkyňa podala už dňa 29. 06. 2021, pričom jej podanie zo dňa 22. 11. 2021 je len doplnením jej pôvodnej žiadosti o priznanie predčasného starobného dôchodku. V ďalšom obsahu žaloby prejavila žalobkyňa nesúhlasné stanovisku k podmienke, že predčasný starobný dôchodok musí dosahovať najmenej 1,2 násobok sumy životného minima majúc za to, že táto podmienka platí až od 01. 07. 2021. Preto ju žalovaná mala posúdiť „po starom“ a dôchodok jej mali priznať. Následne žalobkyňa poukázala na svoju neľahkú životnú situáciu, kedy uviedla, že dostáva iba 68,80 Eur, je slobodná, býva sama a jej sestra a matku ju už ďalej nemôžu podporovať. Zároveň má za to, že jej Sociálna poisťovňa, ústredie nezarátala všetky roky, kedy od 01. 12. 1996 dlhé roky vzdelávala svojho syna, kvôli čomu musela zanechať svoje zamestnanie. Učiteľku mu robila do 30. 11. 1996, následne bola vedená v evidencii uchádzač o zamestnanie na Národnom úrade práce v Pezinku. Podporu v nezamestnanosti žalovaná dostávala po dobu 6 mesiacov do 07. 03. 1997. Neskôr sa dňa 07. 03. 1997 presťahovala do Senca, kde bola i naďalej vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie do februára 1999. Súčasne sa starala o svojho syna a vzdelávala ho. Následne dňa 01. 09. 1999 bodala žalobkyňa žiadosť o poskytnutie príspevku na opatrovanie svojho syna o ktorej nebolo rozhodnuté. Dňa 29. 09. 2001 sa žalobkyňa presťahovala do Veľkého Krtíša a v októbri 2001 si podala druhú žiadosť o poskytnutie príspevku na oparovanie, pričom v roku 2002 je bola spätne vyplatená suma 70.000,- Sk. V kontexte vyššie uvedeného žalobkyňa nerozumie tomu, prečo jej do dôchodku neboli zarátané i roky 1999, 2000 a 2001. Po ďalšie žalobkyňa ozrejmila, že aj neskôr, a to od 01. 12. 2013 do 06. 09. 2018 bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, 5 sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši s tým, že si dňa 21. 02. 2018 podala novú žiadosť o poskytnutie príspevku na opatrovanie svojho syna, keďže sa o neho stará i naďalej. Aktuálne je predmetná vec na Ústavnom súde v Košiciach, nakoľko Najvyšší správny súd SR sťažnosti žalobkyne nevyhovel. Vyjadrenie žalovanej k žalobe, duplika žalovanej 8) Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 12. 07. 2022 uviedla, že s námietkami žalovanej obsiahnutými v žalobe nesúhlasí, považuje ich za nedôvodné, pričom má za to, že jej postup pri posúdení nároku žalobkyne na predčasný starobný dôchodok bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobkyne. Žalovaná poukázala na to, že hoci žalobkyňa ku dňu podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok získala potrebnú dobu dôchodkového poistenia, podmienku dosiahnutia požadovanej výšky 1,2 násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osou ku dňu 22. 11. 2021 nesplnila. Z uvedených dôvodov mala žalovaná za preukázané, že žalobkyňa nesplnila všetky podmienky pre priznanie predčasného starobného dôchodku, preto aj odvolací orgán žalovanej považoval rozhodnutie žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. 01. 2022 za zákonné. 9) K námietke žalobkyne, ktorou poukazuje na to, že žalovaná posúdila jej nárok na predčasný starobný dôchodok podľa neplatného zákonného ustanovenia sa žalovaná vyjadrila v tom zmysle, že ju považuje za nedôvodnú, nakoľko podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok sú stanovené v v znení neskorších predpisov a podmienka, ktorou je ustanovené, že suma predčasného starobného dôchodku musí byť vyššia ako 1,2 násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, je platná od doby, kedy bol predčasný starobný dôchodok, ako nový typ dôchodku implementovaný do právneho poriadku Slovenskej republiky. 10) Žalovaná opakovane zdôraznila, že pri posudzovaní nároku na predčasný starobný dôchodok je potrebné prihliadať na všetky podmienky uvedené v v znení neskorších predpisov, to znamená, že všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne. Nakoľko suma predčasného starobného dôchodku, určená k 22. novembru 2021 nebola vyššia ako 1,2 násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, bola žiadosť žalobkyne zamietnutá. Žalobkyni bolo zhodnotené celé preukázané obdobie dôchodkového poistenia podľa evidenčných listov dôchodkového poistenia potvrdených zamestnávateľmi, údajov uvedených v žiadosti o predčasný starobný dôchodok a priložených dokladov, ako aj podľa údajov evidovaných v informačnom systéme žalovanej, tak, ako sú uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu napadnutého rozhodnutia žalovanej. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nemala žalovaná za preukázané. 11) V súvislosti s námietkou žalobkyne, ktorou poukázala na nehodnotenie obdobia vedenia v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie, žalovaná uviedla, že podľa v znení neskorších predpisov obdobím dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia, okrem období uvedených v bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona, a ak tento zákon neustanovuje inak. Nakoľko obdobie od 1. decembra 2013 do 06. septembra 2018 6 nie je obdobím dôchodkového poistenia podľa v znení neskorších predpisov, je uvedená námietka nedôvodná. 12) Žalovaná vo svojom vyjadrení záverom uviedla, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. 606 102 6917 zo dňa 12. apríla 2022 a trvá na správnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. 606 102 6917 0 zo dňa 12. apríla 2022, ktorým potvrdil rozhodnutie žalovanej, ústredie č. 606 102 6917 0 zo dňa 21. januára 2022. Žalovaná má za to, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná skonštatovala, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a žiada, aby súd podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol. 13) Žalobkyňa sa už k duplike žalovanej nevyjadrila. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 14) Správny súd v Banskej Bystrici v prvom rade konštatuje, že bol zriadený , pričom podľa uvedeného zákona výkon súdnictva od 1. júna 2023 prešiel z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Správny súd v Banskej Bystrici teda ako správny súd vecne a miestne príslušný vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa (ďalej iba ako „SSP“), pretože nezistil žiadny z dôvodov podľa až e) , pre ktorý by mal na prejednanie veci nariadiť pojednávanie. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 28. 07. 2023 v súlade s . Súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 14. 08. 2023. 15) Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane postupu orgánov verejnej správy, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal a to v celom rozsahu ( ), pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v Tretej časti . K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v , pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa , ak je žalobcom fyzická osoba. 16) Podľa a , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 7 17) Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 18) Podľa a , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa. 19) Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 20) Podľa a a , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 21) Podľa , správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a . 22) Podľa , pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 23) Podľa Zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. 24) Podľa Zákona o sociálnom poistení, nárok na predčasný starobný dôchodok podľa odsekov 1 a 2 vzniká najskôr odo dňa podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok. Žiadosť o predčasný starobný dôchodok môže poistenec podať v kalendárnom roku najviac dvakrát. 25) Podľa až 7 Zákona o sociálnom poistení, suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku; tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Ak poistenec bol dôchodkovo poistený z dôvodu právneho vzťahu na základe dohody určenej podľa počas 8 poberania predčasného starobného dôchodku alebo jeho časti, suma predčasného starobného dôchodku sa od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma predčasného starobného dôchodku, určí tak, že k sume predčasného starobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia poistenca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; o určení sumy predčasného starobného dôchodku sa rozhodne do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma predčasného starobného dôchodku. Ak poistencovi podľa prvej vety zaniklo dôchodkové poistenie v kalendárnom roku, v ktorom sa určila suma predčasného starobného dôchodku podľa prvej vety alebo sa neurčila suma predčasného starobného dôchodku podľa prvej vety z dôvodu, že v predchádzajúcom kalendárnom roku nezískal obdobie dôchodkového poistenia v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa , suma predčasného starobného dôchodku sa na základe žiadosti o určenie sumy predčasného starobného dôchodku tohto poistenca určí tak, že k sume predčasného starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zániku dôchodkového poistenia v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia v kalendárnom roku, v ktorom zaniklo dôchodkové poistenie, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Ak poistenec bol povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba po priznaní predčasného starobného dôchodku, k sume predčasného starobného dôchodku vyplácaného ku dňu zániku nároku na jeho výplatu sa odo dňa zániku tohto dôchodkového poistenia pripočíta suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku tohto dôchodkového poistenia. Na hodnotu osobného mzdového bodu podľa prvej vety prevyšujúcu hodnotu 3 sa neprihliada. Ak sa predčasný starobný dôchodok ku dňu zániku nároku na jeho výplatu vyplácal v sume jednej polovice z dôvodu jeho súbehu s vdovským dôchodkom alebo vdoveckým dôchodkom, pri určení sumy predčasného starobného dôchodku podľa odsekov 2 a 3 sa prihliada na sumu predčasného starobného dôchodku, ktorá by patrila bez jeho zníženia z tohto dôvodu. Na určenie sumy predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu, platí rovnako. Pre všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za predposledný rok a posledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok platí ods. 8 rovnako. Suma predčasného starobného dôchodku podľa odsekov 2 a 3 sa určí v kalendárnom roku len raz. 26) Podľa § 63 ods. 1, ods. 4 písm. d), ods. 6 a ods. 7 Zákona o sociálnom poistení, priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. K priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 sa pripočíta z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a priemerným osobným mzdovým bodom určeným podľa odseku 1 v roku 2016 a nasledujúcich rokoch 20 %. Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. 9 januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. Ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 6 nie je najmenej dvadsaťdva kalendárnych rokov, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred 1. január 1984 postupne tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. 27) Podľa § 184 ods. 4, 5 a 9 Zákona o sociálnom poistení, za fyzickú osobu, ktorá zo zdravotných dôvodov nie je schopná sama podať žiadosť o dávku, môže na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave tejto fyzickej osoby podať písomnú žiadosť iná fyzická osoba, ak je spôsobilá na právne úkony. Žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, ak odsek 12 neustanovuje inak. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Žiadosť o začatie dávkového konania a nedávkového konania sa podáva v miestne príslušnej pobočke, ak tento zákon neustanovuje inak. 28) Podľa § 257 Zákona o sociálnom poistení, osobný vymeriavací základ v období pred 1. januárom 1993 je úhrn hrubých zárobkov za príslušný kalendárny rok, ktoré podliehali dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane. Osobný vymeriavací základ v období od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 je úhrn vymeriavacích základov, z ktorých fyzická osoba zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení platila poistné na dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny rok. 29) Podľa § 293dx Zákona o sociálnom poistení, od 1. januára 2018 do 31. decembra 2021 sa dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka zvyšuje podľa § 82, najmenej o pevnú sumu určenú 2% z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušnou dôchodkovou dávkou podľa prvej vety pre a) invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, invalidný dôchodok podľa § 266 a sociálny dôchodok je invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, b) invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70% je invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%. Pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky, ktorá sa a) nevypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok, sa určí z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky, ktorá sa nevypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok, b) vypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok, sa určí z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky, ktorá sa vypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok. 10 Na určenie priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% a priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70% sa zohľadňuje suma starobného dôchodku a suma invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku. Dôchodková dávka, ktorej suma bola určená s prihliadnutím na obdobie poistenia získané v cudzine podľa osobitného predpisu alebo podľa medzinárodnej zmluvy, sa zvýši najmenej o pomernú časť pevnej sumy, ktorá zodpovedá pomernej časti, v akej sa priznal čiastkový dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky. Sociálna poisťovňa na svojom webovom sídle zverejní a) priemerné mesačné sumy dôchodkových dávok na účely odsekov 1 až 3 platné k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, do 31. augusta kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, b) pevnú sumu zvýšenia dôchodkovej dávky najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. (6) Od 1. januára 2018 do 31. decembra 2021 sa úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a úrazová renta priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka zvyšuje podľa § 89 ods. 8 najmenej o 2%. 30) Predmetom súdneho prieskumu boli rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktorými bolo rozhodnuté o žalobkyňou uplatnenom nároku na predčasný starobný dôchodok. Z preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že orgány Sociálnej poisťovne dospeli k záveru, že žalobkyňa splnila podmienky pre predčasný starobný dôchodok stanovené v § 67 ods. 1 písm. a) a b) Zákona o sociálnom poistení, pretože bola dôchodkovo poistená viac ako 15 rokov a do dovŕšenia dôchodkového veku jej chýbali najviac dva roky. Žalobkyňa požiadala o predčasný starobný dôchodok žiadosťou spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočka Veľký Krtíš dňa 22. 11. 2021 a nárok na predčasný starobný dôchodok si uplatnila od 29. 06. 2021. Podľa prílohy č. 3a Zákona o sociálnom poistení žalobkyni vznikne nárok na starobný dôchodok ako poistenkyni, ktorá vychovala jedno dieťa, pri dovŕšení 62 rokov a šiestich mesiacov. Nárok na starobný dôchodok teda žalobkyni vznikol dňa 02. 05. 2023. Žalobkyni od podania žiadosti chýbali do dovŕšenia dôchodkového veku menej ako 2 roky. Taktiež z osobného listu dôchodkového poistenia vyplýva, že žalobkyňa bola dôchodkovo poistená viac ako 15 rokov. Po preskúmaní obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobkyni boli zohľadnené všetky obdobia dôchodkového poistenia, ktoré boli preukázané zabezpečenými dokladmi a žalobkyňa nepredložila také dôkazy, ktoré by preukazovali získanie iného rozsahu obdobia dôchodkového poistenia. Taktiež bol správne určený aj osobný mzdový bod. 31) Ohľadom námietky žalobkyne, že o predčasný starobný dôchodok požiadala dňa 29. 06. 2021 a nie dňa 22. 11. 2021 správny súd odkazujúc na vyššie citovaného zákonné ustanovenie § 184 ods. 5 a ods. 9 Zákona o sociálnom poistení konštatuje, že žiadosť o priznanie predčasného starobného dôchodku sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, a to v miestne príslušnej pobočke, t.j. deň podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok je deň spísania žiadosti o predčasný starobný dôchodok. Až spísaním žiadosti o priznanie dôchodku príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne sa považuje žiadosť za podanú. V danom prípade bola zo strany žalobkyne žiadosť o predčasný starobný dôchodok riadne podaná až dňa 22. 11. 2021, nie skôr. Vychádzajúc z ustanovenia § 184 ods. 7 vyššie citovaného zákona súd ďalej poznamenáva, že žalobkyňa mala možnosť v prípade, že zo zdravotných dôvodov nebola schopná žiadosť 11 o predčasný dôchodok podať samostatne, na jej podanie požiadať inú fyzickú osobu spôsobilú na právne úkony. Túto možnosť žalobkyňa nevyužila. 32) Ďalej súd konštatuje, že výpočet predčasného starobného dôchodku, tak ako je uvedený v preskúmavaných rozhodnutiach orgánov Sociálnej poisťovne je správny a pri aktuálnej dôchodkovej hodnote platnej 22. 11. 2021 bola suma predčasného starobného dôchodku korektne určená. Výsledná suma predčasného starobného dôchodku vo výške 237,80 Eur ani po následnej zodpovedajúcej valorizácii podľa § 82 a § 293dx Zákona o sociálnom poistení nedosahovala sumu požadovanú v § 67 ods. 1 písm. c) Zákona o sociálnom poistení, a to aby suma predčasného starobného dôchodku bola vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, ktorá predstavovala 218,06 Eur mesačne a 1,2 násobok tejto sumy predstavoval 261,67 Eur mesačne. V kontexte vyššie uvedeného, vychádzajúc z ďalšej námietky žalobkyne spočívajúcej v tom, či by jej prináležal nárok na predčasný starobný dôchodok odo dňa 29. 06. 2021, teda odo dňa, ktorý uviedla vo svojej žiadosti súd poukazuje na to, že podľa § 67 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení nárok na predčasný starobný dôchodok vzniká najskôr odo dňa podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok. Správny súd vyhodnotil i túto námietku žalobkyne ako nedôvodnú. Aj keby orgány Sociálnej poisťovne pri výpočte predčasného starobného dôchodku žalobkyne vychádzali z nesprávneho dátumu, od ktorého si žalobkyňa uplatnila nárok, ani pri výpočte so zohľadnením tohto dátumu uplatnenia predčasného starobného dôchodku by žalobkyni nárok na predčasný starobný dôchodok nevznikol. Táto skutočnosť by pre žalobkyňu teda nemohla privodiť priaznivé rozhodnutie o uplatnenom nároku. Správny súd ďalej dodáva, že splnenie podmienky ustanovenej v § 67 ods. 1 písm. c) Zákona o sociálnom poistení sa na žalobkyňu vzťahovalo i k dátumu 29. 06. 2021. 33) V súvislosti s námietkou žalobkyne, ktorou poukázala na nehodnotenie obdobia počas ktorého bola vedená v evidencii nezamestnaných občanov správny súd konštatuje, že podľa § 60 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení je obdobím dôchodkového poistenia obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia, okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona, a ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže obdobie od 1. decembra 2013 do 06. septembra 2018 nemožno hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia podľa vyššie citovaného zákona, nebolo možné ani v prípade tejto námietky žalobkyne vyhovieť. 34) Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že žalovaná (i prvostupňový orgán verejnej správy) pri rozhodovaní o žalobkyňou uplatnenom nároku na predčasný starobný dôchodok postupovali v súlade so Zákonom o sociálnom poistení. Keďže žalobkyňa nesplnila jednu zo zákonom stanovených podmienok pre priznanie predčasného dôchodku v zmysle § 67 ods. 1 písm. c) Zákona o sociálnom poistení, t.j. že vypočítaná suma predčasného starobného dôchodku k 01.01.2021 nie je vyššia, ako je suma 1,2 násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, žalovaná i prvostupňový orgán verejnej správy rozhodli v súlade so zákonom, ak žiadosť žalobkyne o priznanie predčasného starobného dôchodku zamietli. Správny súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol s poukazom na . 35) Správny súd pre úplnosť záverom zdôrazňuje, že žalobkyňa už ku dňu 02. 05. 2023 splnila podmienky pre riadny starobný dôchodok. 12 36) Žalobkyňa nebola v konaní pred správnym súdom úspešná, preto jej správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa a contrario.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b)údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d)návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti 13 zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.