Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-144-2011.pdf
PDF · 113.68 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/144/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľov: v 1. rade Ľ. V.W., T. X, X., nar. XX.XX.XXXX, v 2. rade T. V., T. X, X., nar. XX.XX.XXXX, obaja zastúpení Mgr. Ľudmilou Spůrovou, advokátkou, Geologická 32, Bratislava, proti odporcovi: ATeX Group s.r.o., IČO: 44 859 015, Klincová 37/B, Bratislava, zastúpenému Mgr. Michalom Martinákom, advokátom, Rozvodná 13/C, Bratislava o 20.218,- EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
O trovách konania r o z h o d n e súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa návrhom doručeným súdu dňa 28.07.2011 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny 20.218,- EUR s príslušenstvom titulom náhrady škody a ďalej žiadali náhradu trov konania. Navrhovatelia vo svojom návrhu na začatie konania uviedli, že dňa 24.09.2009 došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, ktorej predmetom bol nájom rodinného domu, súp. č. XXXX, nachádzajúceho sa na T. D.. Č.. X P. X., kat. úz. P., zapísanom na liste vlastníctva č. XXX. Nájomná zmluva bol medzi zmluvnými stranami uzatvorená na dobu neurčitú, pričom doba nájmu začala plynúť dňa 01.10.2009. V zmysle dohody účastníkov konania bol odporca povinný za predmet nájmu uhrádzať nájomné vo výške 3.320,- EUR. Navrhovatelia vo svojom návrhu ďalej uviedli, že odporca dňa 29.12.2009 od zmluvy o nájme odstúpil, a to z titulu existencie vád predmetu nájmu. Navrhovatelia toto odstúpenie považovali s ohľadom na okolnosti za neplatné, a to najmä z dôvodu neexistencie zákonného alebo zmluvného dôvodu na odstúpenie od zmluvy o nájme a trvali naďalej na plnení si povinností odporcu ako nájomcu. Pri odovzdaní predmetu nájmu odovzdali navrhovatelia odporcovi všetky sady kľúčov od prenajímanej nehnuteľnosti, a preto nemali dlhodobo možnosť skontrolovať stav predmetu nájmu. Dňa 11.03.2010 sa medzi stranami sporu uskutočnilo stretnutie pri predmete nájmu, ktorého účelom malo byť sprístupnenie predmetu nájmu navrhovateľom. Odporca však odovzdanie kľúčov od nehnuteľnosti podmieňoval podpísaním preberacieho protokolu. Vzhľadom na takto vzniknutú situáciu boli navrhovatelia nútení vstúpiť do predmetu nájmu za účasti notára, pričom zistili, že suterén rodinného domu je zaliaty vodou, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu obvodových múrov, drevenej podlahy v celom priestore suterénu, kuchynskej linky, zavlhnutiu priestorov rodinného domu, čím zároveň dochádzalo k vzniku plesní. Posúdenie rozsahu poškodenia a hodnotu stavebný prác potrebných na odstránenie škôd vyčíslil súdny znalec N.. P. T., ktorý vo svojom posudku určil, že hodnota prác potrebných na odstránenie škôd predstavuje sumu 20.218,- EUR.
Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Odporca vo svojom vyjadrení sa k návrhu uviedol, že nájomná zmluva bola medzi účastníkmi konania uzatvorená dňa 24.09.2009. K
odovzdaniu predmetu nájmu došlo k 29.09.2009, pričom odporca pri prehliadke predmetu nájmu zistil existenciu viacerých vád. Tieto vady navrhovateľom vytýkal a dohodol si s nimi termíny, v ktorých majú byť tieto vady odstránené. Napriek uvedeným vadám, však predmet nájmu prevzal, nakoľko sa spoliehal na to, že navrhovatelia vytknuté vady odstránia. Navrhovatelia však tieto vady neodstránili, pričom po krátkom čase odporca zistil na predmete nájmu ďalšie závažné nedostatky, ktoré vytkol navrhovateľom v písomnom oznámení zo dňa 20.11.2009. Vady boli takého charakteru (nefunkčnosť viacerých kúriacich jednotiek v dome, zápach z odtokov v kúpeľni šíriaci sa do ďalších miestností v dome, nefunkčnosť elektrických žalúzií, ktoré boli neustále uzavreté, problémy s odtokom odpadovej vody, osy prenikajúce cez vzduchotechniku, zanedbané a neupratané okolie domu a iné), že znemožňovali odporcovi užívanie predmetu nájmu na účel, na ktorý si ho prenajal. Dňa 22.11.2009 odporca opätovne písomne vytkol navrhovateľovi vady predmetu nájmu, no odporcovia napriek výzvam a urgenciám zo strany odporcu vady neodstránili a prestali s odporcom riadne komunikovať. Vzhľadom na závažnosť vád sa odporca rozhodol odstúpiť od nájomnej zmluvy. Písomné odstúpenie od zmluvy prevzal navrhovateľ v 1. rade až dňa 06.01.2010. Odporca odstránil z predmetu nájmu svoje veci dňa 29.12.2009 a odhlásil aj odber energií. Odporca sa následne pokúsil s navrhovateľmi stretnúť za účelom odovzdania kľúčov od nehnuteľnosti. Navrhovatelia však odporcovi telefón nezdvíhali a na odstúpenie od zmluvy reagovali až dňa 18.01.2010, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom uviedli, že s odstúpením od zmluvy nesúhlasia a trvajú na existencii právneho vzťahu medzi nimi a odporcom. Dňa 11.03.2010 sa uskutočnilo stretnutie medzi navrhovateľmi, ich právnym zástupcom, konateľom odporcu a dvoma svedkami, pri ktorom sa odporca pokúsil odovzdať kľúče, vstupné karty a ďalšie doklady od predmetu nájmu navrhovateľom. Navrhovatelia odmietli tieto kľúče, doklady a karty prevziať. Odporca o neprevzatí veci spísal protokol, ktorý podpísali dvaja prítomní svedkovia. Následne navrhovatelia začali od odporcu vymáhať náhradu škody v sume 20.218,- EUR.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky v 1. rade, výsluchom navrhovateľa v 2. rade, výsluchom konateľa odporcu X. O., výsluchom svedka T. T., výsluchom svedkyne T. C., výsluchom svedka T. U., oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: zmluvy o nájme, výzvy na riadne plnenie si povinností vyplývajúcich zo zmluvy o nájme, znaleckého posudku č. 7/2010 vypracovaného znalcom N.. P. T., preberacieho protokolu, písomného oznámenia zo dňa 20.11.2009, písomného oznámenía zo dňa 22.12.2009, odstúpenia od zmluvy zo dňa 24.09.2009, výzvy na prebratie rodinného domu, vyjadrenia sa k výzve na riadne plnenie si povinností zo zmluvy o nájme, odovzdávacieho protokolu zo dňa 11.03.2010, opätovnej výzvy na riadne plnenie si povinností vyplývajúcich zo zmluvy o nájme a na prevzatie kľúčov od predmetu nájmu, výzvy na náhradu škody, odstúpenia od zmluvy zo dňa 14.06.2010, vyjadrenia sa k výzve na náhradu škody, vyjadrenia sa k odstúpeniu od zmluvy, faktúry č. XXXXXXX, krycieho listu rozpočtu, prehľadu rozpočtových nákladov, rekapitulácie rozpočtových nákladov, výpisu z účtu navrhovateľky v 1. rade, hlásenia zmeny odberateľov na odbernom mieste a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa vo svojom výsluchu pripojili k prednesu svojej právnej zástupkyne, ktorá na pojednávaní uskutočnenom dňa 09.07.2012 uviedla, že nájomná zmluva bola medzi účastníkmi konania uzatvorená prostredníctvom realitnej kancelárie Brokers Reality. Pred podpisom zmluvy nájomca nehnuteľnosť videl a teda mal možnosť oboznámiť sa s predmetom nájmu. Nájomná zmluva sa podpisovala za účasti navrhovateľov v 1. a 2. rade, konateľa odporcu a zástupcu realitnej kancelárie v priestoroch realitnej kancelárie. V tom čase navrhovatelia v nehnuteľnosti ešte bývali a vysťahovali sa až ku dňu 13.10.2009. V tento deň bol podpísaný preberací protokol, podľa ktorého sa nájomcom odovzdala sada kľúčov, boli spísané stavy meračov a spísané drobné závady aj s termínmi na ich odstránenie. Nehnuteľnosť bola pred jej prenajatím užívaná navrhovateľmi a bola v takom technickom stave, že ju bolo možné využívať tak na bývanie, ako aj na podnikanie. Dňa 06.01.2010 bolo navrhovateľom doručené odstúpenia od zmluvy zo strany odporcov, ktoré však navrhovatelia považovali za neplatné. Právna zástupkyňa navrhovateľov vo svojom prednese taktiež uviedla, že nemali k dispozícii kľúče od nehnuteľnosti, ktoré im odporca napriek písomnej výzve neodovzdal. K odovzdaniu kľúčov neprišlo ani na stretnutí zo dňa 11.03.2010. Dňa 12.03.2010 bola nehnuteľnosť otvorená za prítomnosti notárky JUDr. R..
Z výsluchu konateľa odporcu X. O. súd zistil, že odporca sa ako firma do prenajatej nehnuteľnosti nasťahoval približne po dvoch týždňoch od podpísania nájomnej zmluvy, a to aj za účasti navrhovateľov.
Hneď pri preberaní boli na nehnuteľnosti zistené závady, ktoré boli spísané a mali byť odstránené. Podľa protokolu mali byť závady odstránené do 31.10.2009, pričom do tohto termínu nebola zo závažnejších vád odstránená ani jedna. Po podpise nájomnej zmluvy nebolo možné túto využívať, nakoľko sa v nej nachádzalo približne 15 mladých ľudí a čakalo sa na to kým sa posledný z nich odsťahuje. Dňa 29.09.2009 boli odporcovi sprístupnené suterénne priestory domu a ostatné priestory domu mu boli sprístupnené až dňa 13.10.2009. V nehnuteľnosti nefungovali žalúzie, bolo v nej nefunkčné kúrenie a z každej kúpeľne sa šíril veľký zápach. Poruchu na žalúziách sa snažili odstrániť traja opravári, avšak jej príčina nebola zistená a ani odstránená. Nejaký pán, ktorý bol v prenajatej nehnuteľnosti s navrhovateľkou, sa pokúšal odstrániť problém s odtokom v kúpeľniach, avšak problém sa odstrániť nepodarilo a zápach sa šíril naďalej.
Z výsluchu svedka T. T. súd zistil, že svedok sa pozná s konateľmi odporcu. Svedok nimi bol pozvaný na návštevu do nimi prenajatej nehnuteľnosti. Z týchto návštev si pamätá, že v dome bola zima, nakoľko nefungovalo kúrenie, po dome sa šíril zápach z kúpeľní a záchodov a nefungovali elektrické žalúzie. Svedok vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že ani pri jeho druhej návšteve na nehnuteľnosti v decembri 2009 neboli uvedené závady odstránené. V marci 2010 bol prítomný aj pri odovzdávaní kľúčov od nehnuteľnosti. Akt odovzdávania prebiehal na ulici tak, že konateľ odporcu chcel kľúče odovzdať navrhovateľke v 1. rade, ktorá ich odmietla prevziať s tým, že nájomná zmluva stále trvá.
Z výsluchu svedkyne T. C. súd zistil, že svedkyňa je konateľkou realitnej kancelárie BROKER REALITY, s.r.o. V roku 2009 bola oslovená navrhovateľmi, ktorí mali záujem prenajať rodinný dom, ktorý je predmetom tohto sporu. O nehnuteľnosť prejavil záujem odporca. V priebehu mesiaca september 2009 bola svedkyňa v nehnuteľnosti tri krát. Za odporcu sa týchto stretnutí zúčastňoval p. O. a spolu s nejakou kolegyňou. Zo strany navrhovateľov sa stretnutí zúčastňovali obidvaja. Na základe týchto stretnutí sa pripravila nájomná zmluva, ktorá bola dňa 28.09.2012 aj podpísaná. Nájomný vzťah sa mal začať 01.01.2009. Súčasťou zmluvy bol cd- nosič, na ktorom boli fotky nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť bola čiastočne zariadená s tým, že pred uzatvorením nájomnej zmluvy bola aj čiastočne obývaná. V mesiaci september 2009 sa medzi zmluvnými stranami riešili určité problémy súvisiace s nehnuteľnosťou. Svedkyňa vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že si pamätá, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzatvoreniu ústnej dohody o prácach, ktoré mali byť vykonané na nehnuteľnosti. Malo to byť niečo v suteréne v súvislosti so saunou. Dohoda sa týkala aj opravy brány a úpravy záhrady.
Z výsluchu svedka T. U. súd zistil, že svedok ma kamarátsky vzťah s navrhovateľom v 2. rade, pričom sa pozná aj s navrhovateľkou v 1. rade, pričom v predmetnej nehnuteľnosti istý čas býval ako nájomník. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že počas obdobia, v ktorom v nehnuteľnosti býval t.j. od apríla do septembra 2009, ako aj počas svojich návštev pred týmto obdobím s žalúziami problémy neboli. V období, v ktorom dome žil sa nevykurovalo a preto sa k problémom s kúrením nevie vyjadriť. Svedok nezaregistroval ani žiadne problémy so zápachom z kúpeľne
Zo zmluvy o nájme súd zistil, že navrhovatelia ako prenajímatelia uzatvorili s odporcom ako nájomcom zmluvu, ktorej predmetom bol nájom nehnuteľností nachádzajúcich sa na ulici T. X P. X., kat. úz. P., obec X. - T. Č. P., zapísaných na LV č. XXX. Nájomca bol oprávnený využívať predmet nájmu iba v súvislosti s výkonom svoje podnikateľskej činnosti. Podľa čl. II tejto zmluvy bola nájomná zmluva uzatvorená na dobu neurčitú najmenej 60 mesiacov.
Zo znaleckého posudku č. 7/2010 vypracovaného znalcom N.. P. T. súd zistil, že znalec N.. P. T. vypracoval na základe objednávky navrhovateľov znalecký posudok, ktorého predmetom bolo posúdenie rozsahu poškodenia rodinného domu na Malodunajskej ul. č. 1 a stanovenie všeobecnej hodnoty stavebných prác potrebných pri odstránení zistených škôd pre interné účely zadávateľa posudku. Všeobecnú hodnotu stavebných prác potrebných na odstránenie následkov poškodenia suterénu domu na Malodunajskej ulici predstavuje sumu 20.218,- EUR.
Z preberacieho protokolu súd zistil, že navrhovatelia odovzdali dňa 29.09.2009 odporcovi predmet nájmu rodinný dom na T. D. Č.. X P. X.. V tomto preberacom protokole boli zaznamenané viaceré vady
vyskytujúce sa na predmete nájmu, pričom boli stanovené aj termíny, v ktorých majú byť tieto nedostatky odstránené.
Z písomného oznámenia zo dňa 20.11.2009 a písomného oznámenia zo dňa 22.12.2009 súd zistil, že odporca týmito písomnými oznámenia, ktoré prevzala navrhovateľka v 1. rade oznámil navrhovateľom ako prenajímateľom závady vyskytujúce sa na predmete nájmu.
Z odstúpenia od zmluvy zo dňa 24.09.2009 súd zistil, že odporca písomne odstúpil od zmluvy o nájme zo dňa 24.09.2009. Odstúpenie od zmluvy prevzala dňa 24.09.2009 navrhovateľka v 1. rade.
Z faktúry č. 2010015 súd zistil, že spoločnosť ČEKOSTAV, s.r.o. fakturovala navrhovateľke v 1. rade sumu 23.123,93 EUR s DPH za prácu a materiál.
Z hlásenia zmeny odberateľov na odbernom mieste súd zistil, že odporca odhlásil dňa 21.01.2010 u Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. odber vody na odbernom mieste Malodunajská 1 v Bratislave.
Podľa § 1 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov tento zákon sa vzťahuje na:
a) nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu;
b) byty, pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 664 Občianskeho zákonníka prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.
Podľa § 665 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.
Podľa § 668 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný oznámiť prenajímateľovi bez zbytočného odkladu potreby opráv, ktoré má vykonať prenajímateľ. Pri porušení tejto povinnosti zodpovedá nájomca za škodu tým spôsobenú a nemá nároky, ktoré by mu inak prislúchali pre nemožnosť alebo obmedzenú možnosť užívať vec pre vady veci, ktoré sa včas prenajímateľovi neoznámili.
Podľa § 670 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný starať sa o to, aby na veci nevznikla škoda. Je povinný dať vec poistiť, len ak to určuje zmluva.
Podľa § 679 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je oprávnený odstúpiť od zmluvy kedykoľvek, ak bola prenajatá vec odovzdaná v stave nespôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie alebo ak sa stane neskôr - bez toho, aby nájomca porušil svoju povinnosť - nespôsobilou na dohodnuté alebo obvyklé užívanie, ak sa stane neupotrebiteľnou alebo ak sa mu odníme taká časť veci, že by sa tým zmaril účel zmluvy.
Podľa § 679 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sú miestnosti, ktoré boli prenajaté na obývanie alebo na to, aby sa v nich zdržiavali ľudia, zdraviu závadné, má nájomca toto právo aj vtedy, ak o tom vedel pri uzavretí zmluvy. Práva odstúpiť od zmluvy sa nemožno vopred vzdať.
Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že dňa 24.09.2009 bola medzi navrhovateľmi ako prenajímateľmi a odporcom ako nájomcom uzatvorená nájomná zmluva, ktorej predmetom bol nájom domu nachádzajúceho sa na Malodunajskej ulici č. 1 v Bratislave. Táto skutočnosť nie je medzi účastníkmi sporná. Práve o právne vzťahy vyplývajúce z tejto nájomnej zmluvy opierali navrhovatelia nimi uplatnený nárok na zaplatenia 20.218,- EUR. Táto suma mala predstavovať náklady na odstránenie škôd na predmete nájmu, ktoré vznikli tým, že jeho suterén bol zaliaty vodou v dôsledku čoho došlo k poškodeniu obvodových múrov, drevenej podlahy v celom priestore suterénu, kuchynskej linky, zavlhnutiu priestorov tohto domu, ako aj k vzniku plesní.
Súd by mohol priznať navrhovateľom nimi uplatnený nárok na náhradu škody, iba vtedy, ak by v konaní preukázali naplnenie všetkých predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody. Týmito predpokladmi sú: protiprávny úkon (škodná udalosť), ujma (vznik škody), príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a vznikom škody a zavinenie.
Keďže v konaní nebolo preukázané, že by rodinný dom na Malodunajskej ulici, na základe rozhodnutia stavebného úradu, bolo možné považovať za súbor miestností určených na iné účely ako bývanie, nie je možné na právny vzťah medzi účastníkmi konania aplikovať ustanovenia zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Súd preto na ich vzťah aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa týchto ustanovení Občianskeho zákonníka vyplynula z nájomnej zmluvy navrhovateľom povinnosť prenechať predmet nájmu odporcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie alebo ak nebol spôsob užívania dohodnutý, na obvyklé užívanie, ako aj povinnosť udržiavať predmet nájmu v stave spôsobilom na riadne užívanie, a to na svoje náklady. K poškodeniu nehnuteľnosti tvoriacej predmet nájmu došlo tak, ako to vyplýva zo znaleckého posudku predloženého znalcom N.. P. T., zatečením, ktoré vzniklo poruchou vodovodnej hadice k drezovej batérii v kuchyni, ktorá sa nachádzala v suteréne domu na T. D. Č.. X P. X.. Závada bola zistená podľa navrhovateľov dňa 12.03.2010. Odporca v tom čase už nehnuteľnosť neužíval, pričom v priebehu celého trvania nájomného vzťahu žiadal písomne navrhovateľov ( navrhovateľka v 1. rade prevzatie týchto písomných žiadostí potvrdila aj svojim podpisom ) o odstránenie vád, ktoré sa na prenajatom rodinnom dome vyskytovali. V dôsledku toho, že navrhovateľ si svoju povinnosť udržiavať predmet nájmu v stave spôsobilom na riadne užívanie neplnil, odporca od nájomnej zmluvy v súlade s § 679 Občianskeho zákonníka odstúpil. List obsahujúci odstúpenie bol navrhovateľom doručený dňa 06.01.2010. Odporca už po odstúpení od zmluvy nehnuteľnosť vôbec neužíval. Navrhovatelia však tak, ako to vyplýva aj z ich listu zo dňa 18.01.2010, odstúpenie od zmluvy zo strany odporcu neakceptovali a naopak, žiadali aby odporca predmet nájmu ďalej užíval. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že na predmete nájmu sa už v čase jeho odovzdania odporcovi vyskytovali viaceré závady, ktoré bránili jeho riadnemu a plnohodnotnému užívaniu. Odporca síce prevzal predmet nájmu aj napriek zisteným závadám, avšak už pri preberaní nehnuteľnosti sa navrhovatelia zaviazali odporcovi tieto vady odstrániť. Udržiavanie predmetu nájmu v stave spôsobilom na jeho riadne užívanie je elementárnou povinnosťou navrhovateľov. Na tejto skutočnosti nič nemení ani právne irelevantné konštatovanie obsiahnuté v nájomnej zmluve, že odporca preberá predmet nájmu „tak ako stojí a leží“. Uvedené konštatovanie v žiadnom prípade nebolo spôsobilé zbaviť navrhovateľov povinností odstrániť závady, ktoré sa na dome vyskytli v čase jeho odovzdávania odporcovi a už vôbec nebolo spôsobilé zbaviť navrhovateľov ich povinnosť udržiavať predmet nájmu v stave spôsobilom na užívanie počas celej doby nájmu. Navrhovatelia ani napriek výzvam odporcu neudržiavali dom v riadnom stave a je preto len logické, že odporca, ktorý nemohol v prenajatom objekte riadne vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, najmä s ohľadom na jej charakter, od zmluvy odstúpil.
Odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom, ktorého účinky nastávajú doručením druhej strane. Odstúpenie od nájomnej zmluvy zo strany odporcu spĺňalo všetky obsahové aj formálne náležitosti vyžadované právnym poriadkom pre takýto druh právneho úkonu, a preto jeho doručením navrhovateľom došlo aj k zániku nájmu. Ak po zániku nájmu došlo na nehnuteľnosti k vzniku škody,
nemôže byť odporca zodpovedný za jej vznik, keďže v takom prípade nie je zrejmé akého protiprávneho úkonu, teda akého porušenia svojich povinností sa dopustil.
Súd pre úplnosť považuje za potrebné uviesť, že aj v prípade, ak by výpovedný dôvod uvedený v § 679 Občianskeho zákonníka nebol v skutočnosti daný a teda výpoveď odporcu z nájomnej zmluvy by bola neplatná, nedošlo by k naplneniu všetkých zákonom vyžadovaných predpokladov pre vznik jeho povinnosti nahradiť škody navrhovateľom. Ako už bolo uvedené odporca potom, čo od nájomnej zmluvy odstúpil predmet nájmu neužíval, o čom mali vedomosť aj navrhovatelia. Navrhovatelia svoj nárok na náhradu škody opreli práve o skutočnosť, že škoda vznikla v dôsledku toho, že odporca predmet nájmu riadne neužíval. Práve týmto sa mal odporca dopustiť porušenia nájomnej zmluvy a teda aj protiprávneho konania, ktoré malo byť v príčinnej súvislosti so vznikom škody.
Užívanie nehnuteľnosti však nebolo povinnosťou odporcu ale jeho právom. Povinnosť užívať predmet nájmu odporcovi neukladal ani zákon a ani uzatvorená nájomná zmluva. Práve navrhovatelia nehnuteľnosť nechceli riadne prevziať, o čom svedčí aj ich list adresovaný odporcom, v ktorom odporcovi oznámili, že jeho odstúpenie od zmluvy neakceptujú. Odporca viackrát písomne vyzval navrhovateľov, aby si predmet nájmu riadne prevzali, a to aj prostredníctvom ich právnej zástupkyne. Nie je teda pravdou, že by navrhovateľom nebol umožnený prístup k nehnuteľnosti. K vytopeniu suterénu rodinného domu na Malodunajskej ulici navyše malo dôjsť v dôsledku poškodenia vodovodnej batérie privádzajúcej vodu do batérie v kuchyni. Udržiavanie vodoinštalácie, teda aj náležitá starosť o stav hadíc privádzajúcich vodu do vodovodného potrubia (odporca mimochodom viackrát navrhovateľov upozorňoval na viaceré závady vyskytujúce sa na vodoinštalácii prenajatého domu), nedošlo by k vzniku škody. Nájomca v žiadnom prípade nemôže zodpovedať za škodu spôsobenú náhodnou udalosťou - roztrhnutím prívodnej hadice vody do batérie, keďže takto vzniknutá škoda nemôže byť považovaná za dôsledok jeho konania. Z navrhovateľmi predloženého znaleckého posudku a ani zo žiadnych iných predložených dôkazov navyše nie je zrejmé, ako dlho voda v predmetnej nehnuteľnosti zatekala a teda nie je možné dôvodiť existenciu príčinnej súvislosti medzi „neužívaním nehnuteľnosti“ odporcom a vznikom škody. Navrhovatelia navyše aj potom, čo vytopenie suterénu rodinného domu na Malodunajskej ulici č. 1 v Bratislave zistili, teda v čase kedy museli mať vedomosť o tom, že prenajímanú nehnuteľnosť odporca nemôže užívať na dohodnutý účel, trvali (bez toho, aby vykonali potrebnú opravu) na tom, aby odporca predmet nájmu opätovne prevzal a pokračoval v nájme. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že škoda na nehnuteľnosti navrhovateľov vznikla v dôsledku udalosti, za ktorú odporca nezodpovedá, obzvlášť, ak to bol práve odporca, ktorý v predmetnej nehnuteľnosti odhlásil odber vody, čím došlo k zastaveniu jej dodávky. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľov je nedôvodný, nemá oporu v zákone, a preto rozhodol tak, že ho zamietol.
O trovách konania rozhodne súd v súlade s § 151 Občianskeho súdneho poriadku po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach, písomne. ( § 204 ods. 1 O. s. p.)
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak:
a) týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods. 2 O. s. p.