Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4Co-50-2012.pdf
PDF · 114.3 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/50/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ Ing. X. V., bytom O. V.. XX, 2/ Q. V., bytom O. V.. XX proti odporcovi Q. R., bytom J. XXX, o upustenie neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti a o nemajetkovú ujmu, o odvolaní navrhovateľov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 28.septembra 2011, č. k. 7C/222/2008-164 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov 1/ a 2/ o upustenie neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti a o nemajetkovú ujmu. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že navrhovatelia 1/ a 2/ sa podaným návrhom zo dňa 20.10.2008 domáhali, aby súd uložil odporcovi povinnosť v budúcnosti upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti navrhovateľov 1/ a 2/, ďalej žiadali, aby uložil odporcovi povinnosť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku ospravedlniť sa navrhovateľke 1/ a navrhovateľovi 2/, a to písomne, listom adresovanom navrhovateľke 1/ a navrhovateľovi 2/, odvolať nepravdivé tvrdenia vo veci zlomeniny nohy navrhovateľky 1/, vo veci údajných problémov v rozpore so spoločenským spolužitím s občanmi v rámci ulice, na ktorej navrhovatelia bývajú a vo veci údajného nevhodného a neprimeraného správania navrhovateľov, ktorým údajne znevažujú dôstojnosť Ing. W. W.. Súčasne je povinný strpieť na vlastné náklady zverejnenie rozsudku v miestnom rozhlase Obce J. v štyroch po sebe idúcich vysielaniach správ. Súčasne žiadali, aby súd uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľom 1/ a 2/ nemajetkovú ujmu zo zníženej dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti zaplatením sumy 105.441,-Sk, po prepočte 3.500 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd vychádzal zo zistení, z obsahu pripojeného spisu tamojšieho súdu sp. zn. 5C/16/2008 (pôvodne sp. zn.: NM-5C/156/2001) zistil, že v tomto konaní sa domáha Ing. W. W. proti Ing. X. V. a Q. V. ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy. Na základe rozšíreného petitu, pripusteného uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 15.04.2009, č. k. 5C/16/2008-160, sa Ing. W. W. domáha, aby súd H.. X. V. uložil povinnosť v lehote do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku zabezpečiť na vlastné náklady odvysielanie nasledovného ospravedlnenia v TV Markíza pred začiatkom relácie Paľba: "Ing. X. V., bytom O. V. č. XX sa týmto ospravedlňuje H.. W. W., bytom J. č. XXX za vedomé šírenie nepravdivých informácií, odvysielaných v publicistickej relácii Paľba TV Markíza dňa 08.10.2007 v príspevku pod názvom "Susedský trojuholník" o tom, že Ing. W. W. jej zlomil nohu, a že spoločne s manželom účelovo podsunuli redaktorovi publicistickej relácie Paľba TV Markíza Jánovi Pasiarovi nepravdivé informácie, ktorými Ing. W. W. verejne pred slovenským národom zdiskreditovali týmto nepravdivým a vymysleným tvrdením." Ďalej sa voči Ing. X. V. a Q. V. domáha uloženia povinnosti v lehote do 10 dní po právoplatnosti
rozsudku: a) písomne sa ospravedlniť doporučenou listovou zásielkou Ing. W. W., a to nasledovne: "Ing. X. V. a Q. V., bytom O. V. X. č. XX sa týmto ospravedlňujú Ing. W. W., bytom J. č. XXX za vedomé šírenie nepravdivých informácií listom zo dňa 02.02.2001 na Okresnom úrade v Novom Meste nad Váhom o tom, že Ing. W. W. zlomil H.. X. V. nohu," b) Okresnému úradu v Novom Meste nad Váhom prostredníctvom podateľne doručiť list s uvedením nasledovného textu: "Ing. X. V. a Q. V., bytom O. V. X. č. XX potvrdzujú, že vedome šírili o H.. W. W., bytom J. č. XXX nepravdivé informácie o tom, že H.. X. V. H.. W. W. zlomil nohu". Ďalej sa domáhal, aby H.. X. V. bola uložená povinnosť zaplatiť mu nemajetkovú ujmu v sume 13.277,57 Eur (400.000,- Sk) a sumu rovnajúcu sa 0,03 Eura (1,- Sk) krát počet televíznych divákov, ktorí sledovali dňa 08.10.2007 publicistickú reláciu Paľba, a Q. V. súd uložil povinnosť zaplatiť mu nemajetkovú ujmu v sume 3.319,39 Eur (100.000,- Sk). Konanie nie je právoplatne skončené. Dňa 19.10.2005 bol vypočutý ako svedok odporca, ktorý uviedol: "Tieto skutočnosti môžem uviesť nasledovné, viem, že po dedine rozširovala odporkyňa v 1/ rade informáciu, že navrhovateľ zlomil nohu odporkyni v 1/ rade, a raz prišli na obecný úrad, kde bolo povedané odporkyňou v 1/ rade, dodal odporca v 2/ rade, "no však už konečne budem mať pokoj, podávam trestné oznámenie na políciu, pretože mi navrhovateľ zlomil nohu". V súčasnosti nemá o tom vedomosti a je rád, že sa nemusí s odporcami v 1/ a 2/ rade stretávať. Áno, vie o tom, že táto informácia bola rozšírená v rámci dediny. Áno, problémy v rozpore so spoločenským spolužitím sú, má o tom vedomosti. Môže dodať, že s občanmi v rámci ulice, na ktorej bývajú. V obci J. sa nezdržujú z dôvodu neskolaudovaného domu, ale počul, že sa pravdepodobne zdržujú v prenajatom dome v O.. Čo sa týka povesti, je dobrá, vzhľadom na skutočnosť, že zastáva niekoľkokrát za sebou post poslanca, pracuje v stavebnej komisii, čo iste priaznivo nevplýva pri plnení jeho pracovných povinností, vyplývajúce mu z tejto funkcie. Nevhodné a neprimerané správanie odporcu 1/ a 2/, čím vlastne znevažujú jeho dôstojnosť." Z vyjadrenia navrhovateľky 1/ na pojednávaní, konanom dňa 16.05.2011 súd zistil, že svoj nárok a dôvodnosť žaloby opiera o svedeckú výpoveď odporcu na pojednávaní, konanom dňa 19.10.2005 pod sp.zn. NM 5C/156/2001, kedy došlo k výpovedi odporcu k neoprávneným zásahom na ochranu osobnosti. Namietala výpoveď, že za odporcom nebola, nakoľko v deň úrazu na obecnom úrade nebola. Výpoveď odporcu ako svedka bola založená aj do spisu ČVS:ORP-1707-1-OVK-TN-2007. Tvrdenia odporcu ako svedka v predmetnom konaní sa ich dotkli, odporca ich vykreslil ako neznášanlivých ľudí, a táto jeho svedecká výpoveď môže byť zneužitá, čo sa aj stalo. Výpoveď odporcu môže mať veľký vplyv na závery dokazovania v konaní 5C/16/2008. Svedecká výpoveď odporcu je súčasťou tohto spisu, a je uvádzaná v rozsudkoch, pričom rozsudok je verejnou listinou, o ktorej sa dozvie široký okruh ľudí. Uznesením Policajného zboru v Trenčíne, Úradu justičnej a kriminálnej polície, oddelenie skráteného vyšetrovania v Novom Meste nad Váhom zo dňa 16.07.2008, č. ORP-1707/1-OVK-TN-2007 bolo zastavené trestné stíhanie navrhovateľky 1/ za prečin ohovárania. Z obsahu spisu súd zistil, že na č. l. 94 sa nachádza fotokópia zápisnice z pojednávania na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom zo dňa 19.10.2005 pod sp. zn. NM 5C/156/2001. Nie je však zrejmé, kto predmetnú zápisnicu založil do spisu, resp. na základe akých skutočností bola do spisu založená. Uznesením Policajného zboru v Trenčíne, Úradu justičnej a kriminálnej polície, oddelenie skráteného vyšetrovania v Novom Meste nad Váhom zo dňa 12.10.2009, č. ORP-2529/3-OSV-TN-09 bola odmietnutá vec podozrenia zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ TZ, ktorého sa mal dopustiť Q. R., nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania. Voči predmetnému uzneseniu podala navrhovateľka 1/ sťažnosť, pričom ako prílohu k sťažnosti doložila do spisu zápisnicu z pojednávania na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom zo dňa 19.10.2005 pod sp.zn. NM 5C/156/2001. Uznesením Policajného zboru v Trenčíne, Úradu justičnej a kriminálnej polície, oddelenie skráteného vyšetrovania v Novom Meste nad Váhom zo dňa 17.06.2004, č. ORP-429/3-OSV-TN-04 bola odmietnutá vec podozrenia zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa , ktorého sa mal dopustiť Ing. W. W.. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 13.06.2005, č. NM 13T/175/03-150 bola navrhovateľka 1/ oslobodená spod obžaloby pre trestný čin krivého obvinenia podľa § 174 ods. 1 TZ. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.02.2006. Podľa vyjadrenia navrhovateľov k zásahu do práv navrhovateľov malo dôjsť vyjadrením odporcu v svedeckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 19.10.2005, vedenom pod sp.zn. NM-5C/156/2001, terajšia spisová značka 5C/16/2008, čo vyplýva z podaného návrhu, ako i z výpovede navrhovateľov. Súd potom zameral dokazovanie na zistenie, či svedeckou výpoveďou odporcu došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti oboch navrhovateľov, a či tu nie je daná existencia okolností vylučujúcich neoprávnenosť zásahu. Neoprávneným zásahom je zásah fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, právnym poriadkom. K zásahu do cti a dôstojnosti môže dôjsť rôznym konaním či prejavmi. Niektoré prejavy však za na neoprávnený zásah považovať nemožno. Vždy treba skúmať, za akých okolností a v súvislosti s plnením akých práv či povinností ku konaniu či prejavu došlo. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby
nepôjde vtedy, ak ide o zásah dovolený, zákonom predpokladaný, ak takto zákonom nie sú prekročené medze, teda ak sa stal primeraným spôsobom, a nie je v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby, na ktorých je potrebné s ohľadom na zaistenie základnej úcty k dôstojnosti jej osobnosti za všetkých okolností bezpodmienečne trvať. Za protiprávny sa nepovažuje zásah, ktorý sa realizuje v rámci výkonu subjektívneho práva, prípadne v rámci plnenia zákonom uloženej povinnosti, ako napríklad výkon práv, spočívajúci v uvedení skutkových tvrdení v súdnom alebo správnom konaní buď účastníkom konania, prípadne svedkom alebo znalcom. Všeobecne platí zásada, že výpoveď účastníka, svedka v konaní, či už v občianskoprávnom alebo trestnom, ako i výpoveď realizovaná pred orgánom činným v trestnom konaní sa posudzuje ako výkon povinnosti, resp. práva. Pokiaľ pri týchto výpovediach dôjde k zásahu do osobnostných práv inej fyzickej osoby, nemožno to hodnotiť ako neoprávnený zásah, s výnimkou prípadu, keď sa ten, kto pred súdom, prípadne orgánom činným v trestnom konaní vypovedá, dopustí excesu, teda prekročenia zákonom stanovených medzí. Povinnosť fyzickej osoby ustanoviť sa na predvolanie na súd a vypovedať ako svedok vyplýva z ust. § 126 ods. 1 veta prvá O.s.p. Ak teda navrhovatelia 1/ a 2/ tvrdia, že k zásahu do ich osobnostných práv malo dôjsť výpoveďou odporcu ako svedka na pojednávaní zo dňa 19.10.2005, nemožno nimi tvrdený zásah považovať za neoprávnený, nakoľko táto výpoveď odporcu predstavuje okolnosť vylučujúcu neoprávnenosť zásahu, nemožno navrhovateľmi tvrdený zásah považovať za neoprávnený. Ďalej súd skúmal, či nedošlo pri svedeckej výpovedi odporcu k excesu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že odporca ako svedok vypovedal o skutočnostiach, ktoré sú predmetom konania 5C/18/2008 tak, ako ich vnímal zo svojho subjektívneho hľadiska, tlmočil svoje subjektívne názory. Obsah predmetnej výpovede odporcu nemožno kvalifikovať ako prekročenie zákonom stanovených medzí. Preto možno konštatovať, že k excesu odporcu pri tejto výpovedi nedošlo. Naviac, svedeckú výpoveď ako jeden z dôkazných prostriedkov súd vo vyššie uvedenom konaní, v súčasnosti vedenom pod sp. zn. 5C/16/2008, posudzuje nielen samostatne, ale i vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi, pričom ostatní účastníci konania majú právo sa k nej vyjadriť. Rovnako tak postupuje orgán činný v trestnom konaní pri hodnotení dôkazov. Rovnako účastník konania má právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, teda aj právo navrhovateľov vyjadriť sa k predmetnej výpovedi svedka. Výpoveď odporcu ako svedka nemožno posudzovať ako neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľov, a preto ani nemožno odporcovi uložiť povinnosť, aby od takýchto zásahov v budúcnosti upustil. Pokiaľ ide o uplatnenú nemajetkovú ujmu vo výške vo výške 3.500 Eur, potrebné je uviesť, že pre vznik nároku na občianskoprávnu sankciu za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 Občianskeho zákonníka musí byť splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu, tento zásah musí byť neoprávnený a musí byť zistená existencia príčinnej súvislosti medzi takýmto zásahom a neoprávnenosťou zásahu. Absencia ktoréhokoľvek z uvedených predpokladov vylučuje možnosť sankcií podľa § 13 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade absentuje základná podmienka, t. j. existencia neoprávneného zásahu, je vylúčená možnosť sankcie podľa § 13 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na všetky zistené skutočnosti súd návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ ide o návrhy na vykonanie dokazovania, navrhnuté navrhovateľmi, a to na vypočutie svedkov Q. V. a P. V., ktorí by sa vyjadrili, či sa navrhovatelia správajú nevhodne k W. a či znevažujú jeho dôstojnosť, súd tieto nepovažoval za potrebné vykonať, a preto ich nenariadil, nakoľko nesúvisia s prejednávanou vecou. Predmetom konania vo veci 7C/222/2008 je návrh navrhovateľov 1/ a 2/ o ochranu osobnosti, podaná, ako už bolo uvedené v súvislosti s výpoveďou odporcu, vo veci vedenej na tamojšom súde pod sp. zn.: 5C/16/2008. V tomto konaní bolo potrebné ustáliť, a i bolo ustálené, že navrhovateľmi tvrdený zásah odporcom nemožno považovať za neoprávnený, keď tento bol urobený v rámci realizácie povinnosti odporcu, ktorý vo svojej výpovedi uviedol skutočnosti tak, ako ich sám vnímal, pričom nebolo preukázané, že by sa dopustil excesu. Samotné vykonanie navrhovaného dôkazu teda nemalo súvislosť vo vzťahu k navrhovateľmi uplatnenému nároku, ako i ku konaniam vedeným na PZ v Trenčíne, oddelení skráteného vyšetrovania v Novom Meste nad Váhom, č. ORP-1707/1-OVK-TN-2007 (nie je zrejmé, kto predmetnú zápisnicu založil do spisu) a č. ORP-2529/3-OSV-TN-09 (zápisnica z pojednávania zo dňa 19.10.2005, sp. zn. a 5C/16/2008 - založená navrhovateľkou 1/). Súd rovnako nevykonal dôkaz, a to prehratie zvukového záznamu zo dňa 16.06.2009 - tvrdenia Ing. Q. Y. ml., nakoľko vykonanie tohto dôkazu je irelevantné, nesúvisí s predmetom konania, ako i prehratie ďalších videozáznamov, ktoré sú z obdobia pred vykonaním výsluchu odporcu ako svedka v konaní 5C/16/2008. Právne vec posúdil podľa § 11, § 13 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom prípade bol v konaní úspešný odporca, ktorý si však náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia 1/ a 2/. Namietali, že okresný súd napadnutý rozsudok vyniesol bez toho, aby v konaní vec dôsledne prešetril, bez toho, aby pripustil výsluch svedkov, navrhnutých navrhovateľmi, bez vykonania dôkazov navrhovaných navrhovateľmi, bez prehliadnutia dôležitých videozáznamov, bez vypočutia zvukového záznamu doloženého do konania, aj keď všetky tieto návrh mali pre správne posúdenie veci veľký význam. Sudkyňa i na základe vykonaných dôkazov dospela k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré z dôkazov nevyplývajú. Nesprávne posúdila skutkový stav veci, nakoľko z dôkazov doložených do spisu je jednoznačne preukázané, že odporca klamal, uvádzal o navrhovateľoch nepravdu, čím poškodil občiansku česť a dobrú povesť navrhovateľov medzi občanmi a tiež štátnymi úradníkmi, pričom ich vystavil zároveň nebezpečenstvu trestného stíhania a vysokej finančnej ujmy a prispel k bezdôvodnému predĺženiu občianskoprávneho konania č. NM-5C 156/2001. Vyslovili podozrenie, že dôvodom lživej výpovede odporcu bola snaha takýmto spôsobom napomôcť Ing. W. W. k získaniu vysokého finančného zadosťučinenia, a to viac ako 1 mil. Sk v konaní č. NM-5C 156/2001, v ktorom bola výpoveď odporcu zaprotokolovaná v zápisnici o pojednávaní dňa 19.10.2005. Tvrdenie súdu, že nie je zrejmé, kto predmetnú zápisnicu založil do spisu v trestnom konaní vo veci ohovárania sp. zn. ČVS: ORP-1707/1-OVK-TN-2007, resp. na základe akých skutočností bola do spisu založená, považovali za nepravdivé, čo v celom rozsahu dokazuje str. 148, ako aj strany jej predchádzajúce, a to str. 146 a str. 145 z pripojeného spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 5C/162008. Str. 148 pripojeného spisu dokazuje, že zápisnicu z 19.10.2005 nedoložili do trestného spisu navrhovatelia, ako potvrdzujú dôkazy č. 1, 2 a 3. I keď trestné stíhanie vo veci ohovárania je právoplatne skončené, neznamená to, že pri jeho prešetrovaní výpoveďou odporcu, zaprotokolovanou v zápisnici o pojednávaní z 19.10.2005, nebolo meno navrhovateľov poškodené u osôb, ktoré sa trestným spisom oboznamovali, a to tak po stránke pracovnej, ako aj pri nahliadaní do spisu. Pretože trestné stíhanie smerovalo proti navrhovateľke 1/ a tiež redaktorovi TV Markíza Ing. Jánovi Pasiarovi, je možné poškodenie mena navrhovateľov i pred redaktorom TV Markíza Ing. Jánom Pasiarom, ako i pred inými osobami, ktoré v súvislosti s tým majú možnosť oboznámiť sa so spisom sp. zn. ČVS: ORP-1707/1- OVK-TN-2007. Ďalej uviedli, že dňa 31.10.2005, t. j. 12 dní po podaní vyššie uvedenej lživej výpovede podal odporca návrh na vykonanie neprípustnej exekúcie č. EX 250/2005 proti navrhovateľovi 2/ ako povinnému o vymoženie 23,10 eur s príslušenstvom. Návrh na začatie exekúcie a súhlas s predajom všetkého jeho nehnuteľného majetku dal odporca i napriek tomu, že si bol vedomý, že sa jedná o neprípustnú exekúciu, pretože exekučným titulom bola daň z nehnuteľnosti v k. ú. J. za rok 2003, 2004 a 2005, hoci navrhovateľ 2/ žiadne nehnuteľnosti v obci J. ani k. ú. J. nevlastnil. Vykonávaná neprípustná exekúcia spôsobila navrhovateľovi 2/ aj nemajetkovú ujmu, poškodila jeho dobré meno u jeho zamestnávateľa, všetci jeho spoluvlastníci boli upovedomení o zriadení exekučného záložného práva, ako aj Správa katastra a verejnosť vyvesením na úradnej tabule exekútora. Namietali tiež, že súd opomenul skutočnosť, ktorú svedkovi prikazuje ustanovenie § 126 ods. 1 veta druhá, že má vypovedať pravdu, a nič nezamlčovať. Aj s prihliadnutím na uvedené konštatovali, že k zásahu do osobnostných práv navrhovateľov zo strany odporcu došlo, tento zásah je následne rozširovaný medzi ďalšie osoby, ktoré sa s ním oboznamujú pracovne, ale aj ako súkromné osoby, je veľký predpoklad, že počet osôb, ktoré sa budú s jeho výpoveďou oboznamovať, sa bude výrazne rozširovať. Tvrdenie súdu, že svedok vypovedal o skutočnostiach, ktoré sú predmetom konania 5C/18/2008 tak, ako ich vnímal zo svojho subjektívneho hľadiska, považovali za nepravdivé, pretože odporca nemôže zo subjektívneho hľadiska vnímať niečo, čo sa nestalo, lož vymyslená odporcom sa nedá vnímať ani subjektívne, a ani inak, je vždy lžou. Nemohol vidieť a počuť navrhovateľov na obecnom úrade, keď tam oni vôbec neboli, takisto nemohol subjektívne vnímať ani ostatné vymyslené nepravdy, uvádzané v jeho výpovedi. Lživá výpoveď odporcu mala pre navrhovateľov o to väčšie dôsledky, nakoľko pri svojej výpovedi vystupoval ako starosta obce, nie ako bežný občan. Odporca obviňuje navrhovateľov z dopredu pripravovaného konania, smerujúceho proti Ing. W. W.. K nepripusteniu vypočutia svedkov, navrhovaných navrhovateľmi, ďalej uviedli, že navrhovaní svedkovia okrem toho, že boli očitými svedkami útoku Ing. W. W. dňa 25.04.2000 po 19.00 hodine na navrhovateľku 1/, majú tiež preukázateľne vedomosti o tom, čo robili navrhovatelia bezprostredne po útoku, až do rtg. vyšetrenia a sárovej fixácie nohy navrhovateľky 1/ na druhý deň, t. j. 26.04.2000. Skutočnosť, že navrhovatelia za odporcom nešli, môžu preukázať títo svedkovia, ktorí majú tiež vedomosti z vlastných prežitých skúseností, ako sa správa Ing. W. W. k navrhovateľom a tiež majú vlastné prežité skúsenosti a vedomosti o tom, či navrhovatelia znevažujú dôstojnosť Ing. W. W., ako tvrdí odporca vo svojej výpovedi. Videozáznamy doložené do spisu dokazujú pravý opak. Navrhovaní svedkovia boli tiež prítomní pri vyhotovení zvukového záznamu, doloženého do spisu, v ktorom Ing. Q. Y. ml. uvádza, akým spôsobom a za akých okolností boli poskytované nepravdivé svedecké výpovede, smerujúce proti navrhovateľom. Videozáznamy dokazujú, že odporca vo svojej
výpovedi klamal a tiež dokazujú, že navrhovatelia neznevažujú dôstojnosť Ing. W. W., ako tvrdí odporca bez akýchkoľvek dôkazov. Videozáznamy doložené do spisu dokazujú pravý opak, a to veľmi hrubé bezdôvodné znevažovanie, ponižovanie, vyhrážanie a dokonca i napádanie navrhovateľov Ing. W. W. a jeho manželkou U. W. a ničenie majetku navrhovateľov. Nepripustenie prehratie videozáznamov je úplne nezmyselné, nakoľko tieto videozáznamy zachytávajú správanie sa Ing. W. W. a navrhovateľov v období, ktoré predchádzalo výsluchu odporca dňa 19.10.2005, teda nie až po jeho výsluchu. Považovali za nesporné, že ich žaloba bola dôvodná, nakoľko je jednoznačne preukázané, že odporca klamal, ako je uvedené vyššie, hovoril nepravdu, ktorá navrhovateľov poškodila, a poškodzuje i v súčasnosti. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov uviedol, že okresný súd mohol pri zisťovaní skutkového stavu vychádzať iba z listinných dôkazov, ako aj ústnych vyjadrení, ktoré boli predložené v konaní zo strany navrhovateľov do skončenia prvého pojednávania vo veci samej, a na dôkazy predložené súdu až prípisom zo dňa 16.05.2001 nemohol prihliadnuť v zmysle § 118a ods. 1 a 2 O.s.p., nakoľko by išlo o porušenie tzv. koncentračnej zásady, vzťahujúcej sa k preukazovaniu tvrdení a označovaniu dôkazov na podporu tvrdení účastníkov konania na ochranu osobnosti, ktoré musia byť označené a opísané najneskôr do skončenia prvého pojednávania vo veci samej. Mal za to, že súd sa správne vyporiadal s navrhovanými predloženými dôkazmi tým, že tieto nevykonal, nakoľko ich vykonaním by nielen došlo k porušeniu § 118a ods. 1 a 2 O.s.p. zo strany súdu, ale súčasne tieto nemali pre posúdenie prejednávanej veci žiadny význam, nakoľko účelom súdneho konania bolo skúmať skutočnosť, že svedeckou výpoveďou odporcu v konaní sp. zn. 5C/156/2001 malo dôjsť k neoprávneným zásahom do osobnostných práv navrhovateľov. Súd správne vyhodnotil všetky relevantné dôkazy a správne zistil skutkový stav veci, na základe čoho návrh ako nedôvodný zamietol v celom rozsahu. Navrhol, aby odvolací súd prvostupňový rozsudok v celom rozsahu potvrdil.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov o upustenie neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti a o nemajetkovú ujmu. Vyslovil právny názor, že všeobecne platí zásada, že výpoveď účastníka, svedka v konaní či už v občianskoprávnom alebo trestnom, ako i výpoveď realizovaná pred orgánom činným v trestnom konaní sa posudzuje ako výkon povinnosti, resp. práva. Pokiaľ pri týchto výpovediach dôjde k zásahu do osobnostných práv inej fyzickej osoby, nemožno to hodnotiť ako neoprávnený zásah s výnimkou prípadu, keď sa ten, kto pred súdom, prípadne orgánom činným v trestnom konaní vypovedá, dopustí excesu, teda prekročenia zákonom stanovených medzí. Povinnosť fyzickej osoby ustanoviť sa na predvolanie na súd a vypovedať ako svedok vyplýva z ust. § 126 ods. 1 veta prvá O.s.p. Ak teda navrhovatelia 1/ a 2/ tvrdia, že k zásahu do ich osobnostných práv malo dôjsť výpoveďou odporcu ako svedka na pojednávaní zo dňa 19.10.2005, nemožno nimi tvrdený zásah považovať za neoprávnený, nakoľko táto výpoveď odporcu predstavuje okolnosť vylučujúcu neoprávnenosť zásahu, nemožno navrhovateľmi tvrdený zásah považovať za neoprávnený. Ďalej súd skúmal, či nedošlo pri svedeckej výpovedi odporcu k excesu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že odporca ako svedok vypovedal o skutočnostiach, ktoré sú predmetom konania 5C/16/2008 tak, ako ich vnímal zo svojho subjektívneho hľadiska, tlmočil svoje subjektívne názory. Obsah predmetnej výpovede odporcu nemožno kvalifikovať ako prekročenie zákonom stanovených medzí. Preto možno konštatovať, že k excesu odporcu pri tejto výpovedi nedošlo. Naviac, svedeckú výpoveď ako jeden z dôkazných prostriedkov súd vo vyššie uvedenom konaní, v súčasnosti vedenom pod sp. zn. 5C/16/2008, posudzuje nielen samostatne, ale i vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi, pričom ostatní účastníci konania majú právo sa k nej vyjadriť. Rovnako tak postupuje orgán činný v trestnom konaní pri hodnotení dôkazov. Rovnako účastník konania má právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, teda aj právo navrhovateľov vyjadriť sa k predmetnej výpovedi svedka. Výpoveď odporcu ako svedka nemožno posudzovať ako neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľov, a preto ani nemožno odporcovi uložiť povinnosť, aby od takýchto zásahov v budúcnosti upustil.
Odvolací súd tento právny názor súdu prvého stupňa považuje za správy. V celom rozsahu sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa v tomto smere a osvojuje si dôvody
napadnutého rozsudku, na ktoré poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:
Ak došlo k zásahu do osobnostných práv v rámci výkonu zákonom stanovených oprávnení, resp. povinností /napr. postupom príslušných orgánov v konaní, výpoveďou svedka a pod./, spravidla nepôjde o zásah neoprávnený, pokiaľ subjekt /fyzická alebo právnická osoba/, ktorý sa zásahu dopustil, nevybočil z medzí takto stanovených práv a povinností. Zásah je treba súčasne vždy posudzovať v kontexte s okolnosťami, za ktorých k nemu došlo a tiež s prihliadnutím k funkcii, ktorú výkon dotknutých práv, resp. povinností, plní. Za zreteľné vybočenie z práv a povinností /exces/ v súdnom konaní je považované, pokiaľ sa osoba, ktorá zasiahla do osobnostnej sféry fyzickej osoby, dopustila krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona, krivej výpovedi podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona, alebo priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
V zmysle uvedeného aj odvolací súd potom posudzoval svedeckú výpoveď odporcu v konaní, vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. NM-5C/156/2001, terajšia sp. zn. 5C/16/2008, na pojednávaní dňa 19.10.2005. Odporca si ako svedok plnil svoju povinnosť, vyplývajúcu mu zo zákona podľa § 126 ods. 1 O.s.p. Vybočením z plnenia tejto zákonnej povinnosti vypovedať ako svedok pred súdom by bola taká jeho výpoveď, ktorá napriek riadnemu poučeniu súdu v zmysle § 126 O.s.p. a bez podnetu súdu vôbec nesúvisela s predmetom výsluchu a predmetom konania. Bolo by ním aj uvedenie údajov a úsudkov, za vyslovenie ktorých by bol svedok uznaný príslušným orgánom vinným zo spáchania trestného činu alebo priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5C/16/2008 vyplýva, že v tomto konaní sa domáha Ing. W. W. proti Ing. X. V. a Q. V. ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy. Odporca ako svedok vypovedal k tejto veci, pričom z jeho výpovede nevyplýva, že by nesúvisela s predmetom výsluchu a predmetom konania, alebo že by uviedol údaje a úsudky, za ktoré bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu krivej výpovede, krivého obvinenia alebo priestupku proti občianskemu spolunažívaniu /inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech/. Za takto zisteného skutkového stavu nedošlo zo strany odporcu k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľov 1/ a 2/.
K námietke navrhovateľov, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, nakoľko nevykonal všetky navrhované dôkazy, a to výsluch svedkov a neprihliadol si predložené videozáznamy, odvolací súd uvádza: K procesným právam účastníka nepatrí, že by mal súd vykonať každý dôkaz, ktorý je účastníkom navrhnutý. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí vždy výlučne súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. l O.s.p., § 213 O.s.p.). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa nevykonal výpovede svedkov Q. V. a P. V. a prehratie videozáznamov preto, že tieto dôkazy, navrhované navrhovateľmi 1/ a 2/ nesúvisia s prejednávanou vecou. Aj odvolací súd je toho názoru, že uvedené dôkazy vzhľadom na hore uvedené okolnosti posudzovania svedeckej výpovede odporcu sú pre danú vec nevýznamné. Preto súd prvého stupňa ani pri takomto posudzovaní dôkazov nepochybil.
Ani ostatné odvolacie námietky navrhovateľov 1/ a 2/ nemajú na správnosť napadnutého rozsudku žiadny právny význam, a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Úspešnému odporcovi nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko odporca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil podľa § 151 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.