Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-423-2012.pdf
PDF · 90.08 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/423/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej, sudcov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická č. 7434/147, IČO: 36 234 176, proti odporkyni: P. I., nar. XX.X.XXXX, bytom B. Y. X, G. č. XXX, zastúpená advokátom JUDr. Martinom Cibuľom, so sídlom B. C., M. G. č. XXX/X, o zaplatenie 1.554,82 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6C/25/2012-26 zo dňa 15. mája 2012, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol a rozhodol o náhrade trov prvostupňového konania, potvrdzuje.
V ostatnej časti, odvolaním nenapadnutej, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Navrhovateľ je povinný nahradiť odporkyni trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 29,08 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporkyni podľa § 497 Obchodného zákonníka v nadväznosti na príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.451,72 eur s úrokom z omeškania 0,024% denne od 27.2.2010 do zaplatenia a podľa § 142 ods. 2 O.s.p. nahradiť trovy konania vo výške 79,98 eur, všetko v mesačných splátkach po 50,- eur, prvá splátka splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo aj len jednej splátky. Vo zvyšku návrh zamietol s odkazom na § 54 Občianskeho zákonníka.
V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že navrhovateľ poskytol odporkyni úver. V úverovej zmluve bola individuálne dojednaná len výška poskytnutého úveru, mesačné splátky, celkové náklady spotrebiteľa a RPMN. Odporkyňa nedodržala dojednané podmienky, keď od októbra 2009 prestala riadne splácať úver, v dôsledku čoho navrhovateľ pristúpil k zosplatneniu celého úveru. Podľa „splátkového kalendára zmluvy“ navrhovateľ po zosplatnení vyčíslil celý nárok voči odporkyni na sumu 4.368,53 eur, ktorá pozostáva z dohodnutých splátok ku dňu 19.2.2010, nákladov vymáhania v sume 3,32 eur, zmluvnej pokuty I. vo výške 0,97 eura, zmluvnej pokuty II. vo výške 38,45 eur, pokuty za predčasnú splatnosť úveru vo výške 60,36 eur a zosplatnenej istiny vo výške 900,92 eura.
Medzi navrhovateľom a odporkyňou sa jedná o vzťah založený zmluvou o úvere, ktorá s poukazom na ustanovenie § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka zakladá tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah. Nakoľko sa však jednalo o spotrebiteľský úver, nie je možné na tento zmluvný vzťah použiť tie
normy obchodného práva, ktoré odporujú právnej úprave spotrebiteľských vzťahov. Súd preto nepriznal navrhovateľovi náklady vymáhania vo výške 3,32 eura, pretože navrhovateľ nepreukázal, že mu takéto náklady vznikli. Pokiaľ by táto pohľadávka vyplývala z interných predpisov navrhovateľa, jednalo by sa o jednostranne určenú povinnosť, ktorá by bola, vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy, neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Takisto z dôvodu, že účastníci si individuálne nedojednali pokutu za predčasnú splatnosť úveru, súd navrhovateľovi nepriznal pohľadávku uplatnenú z tohto titulu vo výške 60,36 eura.
Navrhovateľ uplatnil voči odporkyni zaplatenie dvoch zmluvných pokút, ktoré bližšie nešpecifikoval a najmä nepreukázal platné dojednanie zmluvnej pokuty. Táto musí byť v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka dojednaná písomne, pričom sa jedná o dvojstranný právny úkon, ktorý nemožno nahradiť odvolaním sa na úverové zmluvné podmienky, nakoľko tieto sú jednostranne stanovené poskytovateľom úveru. Odporkyňa nemala možnosť ovplyvniť ustanovenia úverových zmluvných podmienok, preto navrhovateľovi neboli priznané uplatnené zmluvné pokuty.
Na základe uvedeného súd prvého stupňa od navrhovateľom špecifikovaného nároku v splátkovom kalendári vo výške 4.368,53 eur odpočítal nedôvodne uplatnené náklady vymáhania 3,32 eura, zmluvné pokuty 0,97 eur a 38,45 eur a pokutu za predčasnú splatnosť 60,36 eura, v dôsledku čoho nárok navrhovateľa voči odporkyni v súvislosti s uzavretím úverovej zmluvy predstavuje 4.265,43 eur. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že odporkyňa zaplatila celkom 2.813,71 eura, a potom súd navrhovateľovi priznal rozdiel 1.451,72 eur a vo zvyšku návrh zamietol.
Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že návrhu na začatie konania bude vyhovené v rozsahu ušlého úroku vo výške 30,36 eur a zmluvných pokút vo výške 39,42 eur. Uviedol, že bez ohľadu, či ide v danom prípade o spotrebiteľskú zmluvu, stále sa jedná o zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania, kde obe strany disponujú zákonom predpokladanou zmluvnou voľnosťou, ktorá na seba viaže príslušné práva a povinnosti (záväzky) z nej vyplývajúce. Odporkyňa podpísala zmluvu ako osoba plne spôsobilá na právne úkony a dobrovoľne, nikto ju k tomu nenútil, plne si uvedomovala svoje záväzky voči navrhovateľovi. Suma 60,36 eur ako pokuta za predčasnú splatnosť úveru vznikla z dôvodu, že odporkyňa nesplácala úver v pravidelných mesačných splátkach a celý dlh sa stal zročným. Pokutu za predčasné splatenie úveru nie je možné považovať za sankciu, t. j. za pokutu v pravom slova zmysle, resp. v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka o zmluvných pokutách, pretože ide o vyčíslenie ušlého úroku po zosplatnení, ktorý by bol pri riadnom splácaní započítaný v mesačných splátkach. Inak povedané, ide o čiastku, na ktorú by navrhovateľovi vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach. V tejto situácii navrhovateľ postupoval v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Z ustanovenia § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vyplýva povinnosť spotrebiteľa vrátiť peňažné prostriedky a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Uvedenými celkovými nákladmi sa v zmysle § 2 písm. c/ zákona č. 258/2001 Z. z. rozumejú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru. Rovnako aj definícia zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka obsahuje povinnosť dlžníka zaplatiť úroky. V danej veci bol odporkyni poskytnutý úver, ktorý sa táto zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach. V zmysle úverových zmluvných podmienok bola v jednotlivých splátkach zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky, poplatok za vedenie úverového účtu a príp. úhrada za poistenie. V zmysle právnej úpravy je odporkyňa povinná ako dlžník platiť úroky z poskytnutého úveru od doby, kedy jej bol úver poskytnutý až do jeho úplného zaplatenia. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku (alebo iným zo spôsobov jeho zániku) zaniká aj akcesorický záväzok úrokový; pretrváva povinnosť zaplatiť už dospelé úroky (t. j. úroky vyúčtované spolu s istinou v deň zosplatnenia). K zmluvnej pokute odvolateľ uviedol, že dojednanie o tomto inštitúte je platným a rovnocenným s ostatnými zmluvnými dojednaniami. Nie je možné odlišne posudzovať jednotlivé ustanovenia, pretože aj keď sú úverové zmluvné podmienky tzv. typovými, ich platnosť a právnu vymožiteľnosť prejudikujú právne predpisy upravujúce danú oblasť záväzkových zmluvných vzťahov. Nemožno súhlasiť s vyjadrením, že v danom prípade „absentuje písomné dojednanie zmluvnej pokuty“. To že dohoda o zmluvnej pokute je upravená v úverových zmluvných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, v nadväznosti na zákonnú úpravu zmluvnej pokuty preukazuje, že bolo urobené písomne a formou, ktorú predpokladá
zákon. Písomná forma právneho úkonu spočíva v tom, že obsah prejavu vôle je zachytený v texte listiny. Dôležité je, aby obsah listiny bol prístupný ľudskému vnímaniu. Vlastný text listiny môže byť vyhotovený ľubovoľným spôsobom. Písomnosť musí navonok predstavovať jeden uzavretý celok, aby sa zabránilo manipulácii s jeho jednotlivými časťami. Celistvosť listiny je zachovaná aj vtedy, ak jednota viacerých listín je spoznateľná s obsahu právneho úkonu a ak spolunáležitosť jednotlivých listín je nesporná. Žiadny právny predpis neobmedzuje počet dohodnutých úverov v jednej písomnej zmluve alebo kde má byť na listine zachycujúcej písomný prejav vôle umiestnený podpis. Navrhovateľ vyjadril presvedčenie, že dojednania o ušlom úroku a zmluvnej pokute zakotvené v úverových podmienkach úverovej zmluvy, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou, sú platné, zrozumiteľné, odporkyňa mala neobmedzené množstvo času sa s nimi riadne oboznámiť.
Odporkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Mala za to, že odvolanie nespĺňalo zákonné náležitosti. Rozšírenie dôvodov odvolania bolo možné len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak by krajský súd podanie neodmietol, odporkyňa poukázala na potrebu aplikácie spotrebiteľsko-právnej úpravy, ktorá vyžaduje, aby bola zmluvná pokuta individuálne dojednaná; dohodu nemožno nahradiť odkazom na úverové zmluvné podmienky jednostranne stanovené navrhovateľom, ktoré odporkyňa nemohla ovplyvniť. Spôsob regulácie zmluvnej pokuty spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšku podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. V nenapadnutom výroku ostalo rozhodnutie okresného súdu nedotknuté.
Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné uviesť, že podmienky pre odmietnutie odvolania v danom prípade splnené neboli. Je zrejmé, že navrhovateľ podal v zákonnej lehote odvolanie, ktoré neobsahovalo zákonné náležitosti (neuvádzalo rozsah ani dôvody podaného opravného prostriedku). Pre takéto odvolanie upravuje Občiansky súdny poriadok postup spočívajúci v odstraňovaní vád (§ 209 ods. 1 O.s.p.). Až po uskutočnení procesných úkonov v zmysle uvedeného ustanovenia možno ustáliť, či odvolanie má náležitosti alebo tieto nemá a sú tu teda dôvody pre odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. V prípade podania tzv. blanketného odvolania, ako tomu bolo v posudzovanej veci, nemožno jeho následne doplnenie (vykonané aj bez ingerencie súdu podľa § 209 ods. 1 O.s.p.) hodnotiť ako rozšírenie rozsahu či dôvodov odvolania, ako to má na mysli znenie § 205 ods. 3 O.s.p., keď takéto odvolanie žiadne dôvody ani rozsah pôvodne neobsahovalo.
Pokiaľ ide o námietky navrhovateľa k obsahu napadnutého rozsudku, tieto nemožno považovať za dôvodné. Z obsahu návrhu na začatie konania a pripojených listinných dôkazov je zrejmé, že navrhovateľ uplatnil voči odporkyni nárok na zaplatenie dlžných súm zo zmluvy o úvere vrátane úrokov z omeškania, ako aj nákladov vymáhania a zmluvných pokút (označené ako zmluvná pokuta I., zmluvná pokuta II., pokuta za predčasnú splatnosť úveru).
Na platnú existenciu dohody o zmluvnej pokute je potrebné splniť okrem iných, podmienku písomnej formy. Písomná forma dohody o zmluvnej pokute v zmluve o úvere z 11.10.2007 uzatvorenej medzi účastníkmi nebola splnená. V zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Písomná forma je zachovaná, ak je dohoda obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami
alebo vo vzájomne vymenených listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu tejto dohody a označenie osôb, ktoré ju uzavreli. V konaní bola zo strany navrhovateľa predložená len zmluva zo dňa 11.10.2007 a „Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s.“ Zmluva, ktorá bola podpísaná navrhovateľom a odporkyňou neobsahovala údaj o zmluvných pokutách. Na základe uvedeného bolo potrebné ustáliť, či možno považovať dohodu o zmluvnej pokute obsiahnutú len vo všeobecných obchodných podmienkach za riadne uzavretú, predovšetkým s ohľadom na dodržanie písomnej formy. Odvolací súd mal za to, že úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku týkajúca sa formy dohody o zmluvnej pokute je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola. Zmluva o úvere a všeobecné obchodné podmienky neboli ani len technicky spojené, avšak ani zo samotného technického spojenia by nebolo možné vyvodiť, že obsahujú nepochybný prejav vôle odporkyne, že súhlasí s dohodou o zmluvnej pokute v konkrétnej výške. Zo spisu navyše nevyplýva, či práve predložené všeobecné obchodné podmienky boli platné v čase uzavretia zmluvy o úvere, nakoľko z nepodpísaného a dátumom neoznačeného dokumentu to nie je možné vyvodiť. V prípade sporu predpokladanú znalosť týchto podmienok treba preukázať. Túto povinnosť mal v danom prípade navrhovateľ, ktorý však dôkazné bremeno v tejto súvislosti neuniesol. Obdobná povinnosť platila aj pre dohodu o tzv. pokute za predčasnú splatnosť úveru, ktorú odvolateľ nehodnotil v zmysle kritérií platných pre inštitút zmluvnej pokuty, ale ako súhrn úrokov, ktoré by mu patrili, ak by bol úver riadne splácaný. Aj v prípade pripustenia názoru navrhovateľa, že daná pokuta nebola zmluvnou pokutou, bolo povinnosťou účastníka preukázať, že dohoda o nej bola medzi účastníkmi skutočne uzavretá a že nie je len výsledkom „nanútenia“ silnejšej zmluvnej strany - dodávateľa vo forme všeobecných obchodných podmienok neobsahujúcich podpisy strán.
O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V odvolacom konaní bola úspešná odporkyňa, ktorej krajský súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v súvislosti s jej právnym zastúpením podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v sume 29,08 eur (odmena za vyjadrenie k odvolaniu 16,60 eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky, režijný paušál 7,63 eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a 20% DPH 4,85 eur podľa § 18 ods. 3 vyhlášky).
Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.