Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-255-2012.pdf
PDF · 138.77 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/255/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Františka Dulačku v právnej veci navrhovateľov: v 1/ rade Doc. MUDr. Q. E., Csc., nar. XX.X.XXXX, bytom A. P. T. XXXX/XX, N., štátny občan SR, v 2/ rade MUDr. Q. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, N. - W., navrhovatelia 1/, 2/ právne zastúpení JUDr. Tatianou Polkovou, advokátkou, so sídlom A. F. XXX/XX, N., proti odporcovi: PEREX, a.s., so sídlom Trnavská cesta 39/A, Bratislava, IČO: 00 685 313, právne zastúpený spoločnosťou Legal Professionals, s.r.o., so sídlom Tehelná 25, Bratislava, v konaní o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 17C/256/2009 -317 zo dňa 24. mája 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ v rade 1/ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 59,35 Eur na účet právneho zástupcu odporcu do troch dní.
Navrhovateľ v rade 2/ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania 59,35 Eur na účet právneho zástupcu odporcu do troch dní.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľov v 1/ a v 2/ rade o uloženie povinnosti uverejniť ospravedlnenie a o priznanie nemajetkovej ujmy každému z navrhovateľov po 35.000,- Eur. Navrhovateľom 1/, 2/ uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania každému vo výške 882,82 Eur na účet právneho zástupcu odporcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Z dôvodov rozsudku vyplýva, že hoci krajský súd ako odvolací uviedol v odôvodnení zrušujúceho uznesenia, že je na odporcovi, aby preukázal pravdivosť skutkového tvrdenia, že na dodávke vakcín zarobí navrhovateľ v 1/ rade. Súd s poukazom na ust. § 118a ods. 1 , 2 O.s.p. nepripustil odporcom navrhnuté dokazovanie, a to vyžiadaním si údajov z daňového úradu a sociálnej poisťovne o príjmoch navrhovateľa v 1/ rade, vyžiadaním si zmlúv o sprostredkovaní a iných zmlúv o zastupovaní Sanofi Pasteur navrhovateľom v 1/ rade, pretože sa nejedná o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť, ani o dôkazy, ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov, ale sa jedná o dôkazy, ktorými má byť preukazovaná pravdivosť tvrdenia a účastníci boli povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy najneskôr do skončenia prvého pojednávania. Obdobne súd nepripustil opätovný výsluch svedkyne N. F. na preukázanie skutočností, čo myslela pod pojmom zarobí, pretože výsluch už bol vykonaný, svedkyňa sa vyjadrila ku všetkým okolnostiam. Z výpisu z internetového portálu
Národnej rady SR v časti Asistenti poslanca - Q. N. súd zistil, že ako asistent poslanca je uvedený MUDr. Q. E., teda odporca v 1/ rade. Z výpisov z obchodného registra súd zistil, že navrhovateľ je zapísaný ako zástupca organizačnej zložky Sanofi Pasteur GmbH, organizačnej zložky zahraničného podniku. Z tlačovej správy spoločnosti Sanofi Pasteur obstaranej z portálu sanofi-aventis.sk o tom, že Sanofi Pasteur sa stáva od 1.10.2007 integrovanou súčasťou skupiny sanofi-aventis, teda jej integrovanou súčasťou sa stáva spoločnosť Sanofi Pasteur, ktorá na Slovensku pôsobila ako Sanofi Pasteur GmbH, organizačná zložka podniku a tvorí v skupine sanofi aventis divíziu vakcíny. Za organizačnú zložku sa vyjadroval odporca v 1/ rade ako Country Manager divízie Sanofi Pasteur. Podľa pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 21.11.2007 je navrhovateľ v pracovnom vzťahu so spoločnosťou Sanofi Aventis Pharma Slovakia s.r.o. v pozícii riaditeľ pre vakcíny. Mzda bola dohodnutá s odkazom na dohodu o mzde, ktorá nebola pripojená. Podľa správy Štátnych hmotných rezerv SR zo dňa 30.6.2010 rokovala so štyrmi spoločnosťami, z toho súťažné podklady si prevzali dve spoločnosti, jedna z nich Sanofi Pasteur. V správe štátnych hmotných rezerv bola doručená len jedna ponuka od spoločnosti Sanofi Pasteur, ktorá splnila všetky podmienky. Na rokovanie bol vyzvaný Sanofi Pasteur, S.A., Národná 11, Žilina. Úspešným uchádzačom sa stala spoločnosť Sanofi PASTEUR, S.A. 2, avenue Pont Pasteur, 690 07 Lion, Francúzsko, zastúpená Sanofi PASTEUR, S.A., Národná 11, Žilina. Pokiaľ ide o podpísanú zmluvu na dodávku vakcín, ako styčná osoba je uvedený navrhovateľ v 1/ rade. Súd zamietol návrh na výsluch svedkov PharmDr. P. P., F. S. E., JUDr. P. F., JUDr. F., Q. A. a Ing. U. X.. Dôvodom bola skutočnosť, že predvolanie svedkov bolo spojené s ťažkosťami, na skutočnosti, ktoré mali byť preukázané ich výpoveďami, boli už vypočutí viacerí svedkovia. Vo vzťahu k predchádzajúcim vydaným rozsudkom, ako aj právnym záverom rozhodnutia odvolacieho súdu, súd sa ďalej nezaoberal skúmaním skutočnosti, či nákup vakcín proti pandemickej chrípke bol pre SR výhodný alebo nevýhodný ani cenou, naviac ako takáto skutočnosť už ani ďalej nebola tvrdená ani preukazovaná. Žiadne kontrolné orgány v tomto smere nezistili pochybenia. Prvostupňový súd sústredil svoju činnosť na rozčlenenie skutočností uvádzaných v inkriminovaných článkoch vo vzťahu k uvádzaným hodnotiacim úsudkom a skutkovým tvrdeniam. Súd klasifikoval uvedené články ako publicistické, nie spravodajské. Zastáva názor, že podaním, obsahom a vyjadrením autori inkriminovaných článkov použili štýl podraďujúci sa pod publicistiku racionálneho typu. Články boli kombináciou rozboru v spojení s komplexným žurnalistickým rozborom. Nemožno preto vychádzať zo skutočnosti, že článkom sa poskytli výhradne informácie prebraté z iných zdrojov alebo zo zistení autora (skutkové tvrdenia) ani nemožno vychádzať zo skutočnosti, že sa jedná výslovne o hodnotenie autora, pre ktoré Európsky súd pre ľudské práva zaviedol nový pojem skutkové tvrdenie s hodnotovým nádychom. Pokiaľ ide o formuláciu uverejnenú v inkriminovanom článku „na miliónovom biznise s vakcínami zarobí asistent poslanca SNS Q. N.“, toto sa nejaví súdu ako absolútne skutkové tvrdenie najmä v spojení s použitím budúceho času, ako aj v spojení s vysvetľujúcim doplnením. Pri rozhodovaní vychádzal zo záverov krajského súdu, že ide o skutkové tvrdenie. Pojem „zarobí“ je podľa použitia a začlenenia v článku nevyhnutné vykladať tak, že z dodávky vakcín Panenza proti pandemickej chrípke bude mať príjem aj navrhovateľ. Uvedená skutočnosť bola vysvetlená tým, že francúzsku firmu Sanofi Pasteur, s ktorou štát uzavrel zmluvu na dodávku vakcín, zastupuje na Slovensku navrhovateľ v rade 1/, ktorý je asistentom navrhovateľa v 2/ rade. Navrhovateľ v 1/ rade nebol definovaný ako dodávateľ plnenia, ale ako zástupca spoločnosti, s ktorou štát uzavrel kontrakt. Tvrdenie „zarobí asistent poslanca“ nie je možné vykladať tak, že navrhovateľ v 1/ rade bude mať výhradný profit z dodávky vakcín, ale s poukazom na pokračovanie článku je potrebné zaujať taký výklad, že z dodávky vakcín pre SR bude mať profit navrhovateľ v 1/ rade ako zástupca spoločnosti Sanofi Pasteur minimálne tým, že mu bude vyplácaná mzda alebo iná odmena za vykonávanie činností v spojení s plnením zo zmluvy. V tomto smere vlastnú úvahu odôvodnila vo svojej výpovedi aj autorka článku. V konaní nebola preukázaná ani preukazovaná skutočnosť, v akom rozsahu a či vôbec určitú časť príjmov, či už vo forme základnej mzdy, odmien k základnej mzde, alebo odmeny za sprostredkovanie, tvoril príjem z kontraktu pri dodávke vakcín. Všeobecne však možno predpokladať, že ak navrhovateľ v 1/ rade má postavenie zamestnanca spoločnosti Sanofi - aventis Pharma Slovakia, s.r.o., ktorej jediným spoločníkom je SANOFI-AVENTIS PARTICIPATIONS, ktorá sa podieľa na dodávke vakcín, a ktorá vyrába a dodáva vakcíny za účelom dosiahnutia zisku, zároveň je a bol označovaný ako Country Manager a zároveň zástupca organizačnej zložky Sanofi Pasteur GmbH, organizačnej zložky zahraničného podniku, ktorá má v predmete podnikania prieskum trhu a sprostredkovateľskú činnosť a zakladateľom organizačnej zložky je Pasteur Merieux Connaught Austria Ges. M. b. H., Viedeň a zároveň ktorá podľa tlačovej správy spoločnosti Sanofi Pasteur sa od 1.10.2007 stáva integrálnou súčasťou skupiny Sanofi-aventis a ďalej tvorí v skupine Sanofi aventis divíziu vakcíny, že je odmeňovaný minimálne mzdou, má záujem na rozvoji a podnikaní uvedených spoločností, a teda že z ich úspechu bude profitovať. Jedná sa o základný model zamestnanec - zamestnávateľ,
kedy zamestnanec vykonáva činnosť za mzdu, obdobne ako zástupca a predpokladá sa záujem na dosiahnutí čo najlepších výsledkov zamestnávateľa, prípadne zastúpenej osoby. Samotný navrhovateľ vykonáva podľa pracovnej zmluvy činnosť riaditeľa pre vakcíny a bol označovaný ako kontaktná osoba č. 1. Článok podľa úvahy súdu po jeho rozbore nie je koncipovaný tak, že by naznačoval prijatie úplatku alebo zastretie príjemcu, či iné nelegálne obchodné praktiky. Preto vzhľadom na údaje publikované samotnou skupinou Sanofi Pasteur, údaje obsiahnuté v obchodnom registri v súvislosti s prepojením, a to majetkovým medzi navrhovateľmi v 1/ a 2/ rade a postavením navrhovateľa v 2/ rade ako poslanca vládnucej strany a člena Národnej rady SR výboru pre zdravotníctvo, je logické navodenie otázok, či pri takomto prepojení mohlo alebo nemohlo dôjsť k zvýhodneniu určitých osôb pri obchodnej súťaži. Všetky takéto otázky tvoria predmet legitímneho záujmu verejnej témy, pri ktorej je žiadúce, aby tlač poskytovala otázky a odpovede. Okresný súd ďalej poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, najmä na rozsudok vydaný vo veci sťažnosti č. 41262/05, podľa ktorého súd musí zisťovať, či články boli uverejnené v dobrej viere za účelom poskytnutia presných a spoľahlivých informácií v súlade s novinárskou etikou, pričom je potrebné preskúmať prítomnosť a stupeň verejného záujmu na uverejnení sporných informácií, ako aj snahu o dosiahnutie rovnováhy medzi takýmto verejným záujmom a záujmom dotknutého jednotlivca. Z dôvodu „povinnosti a zodpovednosti“ neodmysliteľným pri výkone slobody prejavu podliehajú garancie poskytované novinárom čl. 10 Dohovoru vo vzťahu k informovaniu o veciach verejného záujmu podmienke, že títo konajú v dobrej viere za účelom poskytnúť presné a spoľahlivé informácie v súlade s novinárskou etikou. Čo sa týka testu nevyhnutnosti v demokratickej spoločnosti, ESĽP pripomína, že je úlohou súdu, aby posúdil, či namietaný zásah zodpovedal naliehavej spoločenskej potrebe. Pokiaľ sa navrhovatelia 1/, 2/ domáhali vyslovenia nepravdivosti tvrdenia, že asistent navrhovateľa v 2/ rade, navrhovateľ v 1/ rade zastupuje na Slovensku francúzsku firmu Sanofi Pasteur, obsah sporných článkov je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti všetkých uvedených faktorov a nemožno jednotlivé slová a slovné spojenia vykladať samostatne, oddelene od ostatného textu a zámeru. Nebolo podstatné, či navrhovateľ v 1/ rade je oprávnený zastupovať Sanofi Pasteur a vyjadrovať sa v jej mene. Podstatné bolo, či z informácií, ktoré si obstaral a získal autor článku, mohol sa autor dôvodne domnievať, že navrhovateľ v 1/ rade má takéto oprávnenia. Navrhovateľ v 1/ rade bol ešte pred zverejnením článku označovaný za Country Managera, riaditeľa pre vakcíny a zároveň bol aj vedúcim organizačnej zložky zaoberajúcej sa vakcínami. Vyjadroval sa v mene spoločnosti Sanofi, a teda novinár sa mohol dôvodne spoliehať na tieto zistenia bez ďalšieho zisťovania a overovania faktov sa spoliehať na tieto údaje a vytvoriť takýto záver. Zodpovedá judikatúre ESĽP, že novinár má bežné právo spoliehať sa na obsah oficiálnych správ bez toho, aby bol povinný vykonávať nezávislý prieskum. Súd má za to, že ani v samotnom konaní odporcu nebolo zistené nič, čo by spochybňovalo jeho dobromyseľnosť a snahu prispieť k riešeniu otázok verejných vecí, prípadne konanie novinára v rozpore so zásadami novinárskej etiky. Rovnako súd sa nestotožňuje s nepravdivosťou tvrdenia, že navrhovateľ v 1/ rade je asistentom poslanca navrhovateľa v 2/ rade a je jediným zástupcom spoločnosti Sanofi Pasteur na Slovensku, ktorá je dodávateľom vakcín. Opätovne tu súd zdôrazňuje potrebu posudzovania všetkých výrokov v článku v spojení s jeho obsahom, ako aj právo spoliehať sa na verejne prístupné údaje zapísané vo výpise z obchodného registra. Vo vzťahu k ostatným uplatneným nárokom tieto nároky považuje za zavádzajúce, ktoré nemajú oporu v tvrdeniach v posudzovaných článkoch, ale ide o závery, ktoré si vytvorili samotní navrhovatelia či už spojením uvádzaných údajov s inými skutočnosťami alebo v súvislosti s postojom okolia. Samotný obsah článkov nemohol sám osebe poškodiť dobrú povesť navrhovateľov a zasiahnuť do ich práv, ale sa to mohlo stať len v spojení verejnej otázky nastolenej článkami s predchádzajúcimi korupčnými kauzami z obdobia, v ktorom bola vo vláde aj SNS. Súd posúdil celý článok obsahovo, vykonal jeho výklad a posúdil ho aj v súvislosti s uvádzanými údajmi a nezistil, že by obsahoval nepravdivé alebo zavádzajúce údaje zverejnené s úmyslom poškodiť navrhovateľov alebo zasiahnuť do ich práv. Účelom článku bolo poukázať na otázky verejného záujmu a vyvolať o nich diskusiu. Oba články prispievali k verejnej diskusii a bolo povinnosťou navrhovateľov takúto diskusiu strpieť a vymedziť väčšiu mieru tolerancie k informovanosti verejnosti a riešeniu celospoločenských otázok. Vo zvyšku odôvodnenia súd poukazuje na svoje závery v predchádzajúcom rozhodnutí, ktoré prebral aj odvolací súd. Odporca zverejnením článkov nemohol zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľov, a preto mu súd nemôže uložiť ani povinnosť sa ospravedlniť ani povinnosť uhradiť nemajetkovú ujmu.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. , keď priznal odporcovi ako úspešnému účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú pomerne rozdelil medzi navrhovateľov v 1/ a v 2/ rade po zohľadnení, že navrhovateľ v 3/ rade už bol právoplatne zaviazaný na náhradu
trov konania odporcovi. Podrobnú špecifikáciu trov právneho zastúpenia obsahuje odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia.
Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie navrhovatelia v 1/ a v 2/ rade. Poukazujú na to, že súd prvého stupňa nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu. Súd prvého stupňa bol tiež viazaný pokynmi, v akom smere má doplniť dokazovanie, aby mohol správne rozhodnúť, pretože tieto pokyny sú právnym názorom odvolacieho súdu z procesnej stránky. Postup súdu prvého stupňa, hoci odôvodnený v rozsudku je prejavom svojvôle, odmietnutím rešpektovania zákonného ustanovenia § 226 O.s.p. , súd prvého stupňa tak porušil ústavou priznané práva navrhovateľov na súdnu a inú právnu ochranu. Súd prvého stupňa bezdôvodne odmietol vykonať navrhnuté dôkazy navrhovateľmi, a to výsluch svedkov, pričom tvrdenie súdu o ťažkostiach s predvolaním svedkov je nepravdivé. Všetci označení svedkovia majú riadne trvalé bydlisko, ich adresy boli riadne oznámené súdu a nie je jasné, z akého dôvodu by predvolanie svedkov bolo spojené s ťažkosťami. Tým odňal navrhovateľom 1/, 2/ možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa bez akýchkoľvek relevantných dôkazov vyslovuje dohady o pôsobení navrhovateľa v 1/ rade v rôznych spoločnostiach a dokonca vyslovuje záver o profitovaní navrhovateľa v 1/ rade na predaji vakcíny Panenza. V skutočnosti odporca v čase písania článku vedel, že súčasťou ceny vakcíny je i dodávka do ambulancií ihiel a striekačiek. Tvrdenie o vyššej cene v porovnaní s okolitými krajinami sa takisto nezakladalo na pravde. Sanofi Pasteur GmbH, Národná 11, Žilina bola a je len organizačnou zložkou zahraničného podniku bez akejkoľvek možnosti uzatvárať zmluvy na dodávky vakcín. Navrhovateľ v rade 1/ od tejto spoločnosti od roku 2007 nedostal žiadnu výplatu ani odmenu. Navrhovateľ v rade 1/ od roku 2007 má pracovnú zmluvu so spoločnosťou Sanofi Aventis Pharma s.r.o. Bratislava, v ktorej pracuje na pozícii riaditeľa divízie vakcín Sanofi Pasteur. Sanofi Pasteur nemá v Slovenskej republike právnu subjektivitu a jediným konateľom v roku 2009 a 2010 bola PharmDr. Milica Molitorisová. Kontrakt na vakcínu Panenza bol pripravovaný na úrovni štátnych hmotných rezerv SR a priamo najvyššieho vedenia Sanofi Pasteur S.A. Lyon. Nakoľko vakcína Panenza nebola v žiadnych plánovaných predajoch pre spoločnosť Sanofi Pasteur SR a kontrakt bol a je považovaný za priamy kontrakt medzi Slovenskou republikou a Sanofi Pasteur Lyon. Navrhovateľovi v rade 1/ nebola vyplatená žiadna mimoriadna provízia ani odmena. Ako kontaktná osoba bol navrhovateľ v rade 1/ uvedený na základe splnomocnenia podpísaného PharmDr. Milicou Molitorisovou. Nakoľko navrhovateľ v rade 1/ bol riadnym zamestnancom Sanofi Aventis Pharma, nemal žiadnu zmluvu o sprostredkovaní alebo inú zmluvu o zastupovaní v Sanofi Pasteur, všetky činnosti, ktoré vykonával, boli v súlade s pracovnou zmluvou. Tvrdenie N. F. „keďže bolo po epidémii chrípky a Slovensko atď.“ je klamlivé a zavádzajúce, nakoľko v mesiaci november boli v Slovenskej republike, ale i v celom svete evidované prípady ochorení nielen na chrípku H1N1 (pandemický kmeň), ale i tzv. sezónnu chrípku. Tvrdenie „Dr. E. je jediným zástupcom spoločnosti na Slovensku a z firmy musí mať aj nejakú províziu alebo plat“ je nepravdivé. Navrhovateľ v rade 1/ nie je jediným zástupcom spoločnosti Sanofi Pasteur na Slovensku. Jeho pracovnoprávny vzťah je so spoločnosťou Sanofi Aventis Pharma s.r.o. a jeho pracovná zmluva neobsahuje žiadne provízne ustanovenia, ale štandardné platové a bonusové podmienky. Navrhovateľ v rade 1/ nepripravoval ani ponuku. Vypracovanie ponuky bolo vykonané priamo v Sanofi Pasteur S.A. Lyon. Ministerstvo zdravotníctva SR do celého procesu obstarávania nezasahovalo. V časti monitoringu sú uvádzané stanoviská a vyjadrenia navrhovateľa 1/ pre média. Vyjadrenia sa týkajú situácie v zásobovaní vakcínami v spoločnosti Sanofi Pasteur, čo je pracovnou náplňou navrhovateľa v rade 1/. Priamym nadriadeným navrhovateľa v rade 1/ bola PharmDr. Milica Molitorisová, ktorá mohla jednoznačne potvrdiť spôsob odmeňovania zamestnanca. Súd ale bez relevantného dôvodu ju odmietol vypočuť, napriek tomu, že jej výsluch bol navrhovaný od samotného začiatku. Poukazuje na to, že kontrolné orgány v SR nezistili žiadne pochybenia vrátane nehospodárneho nakladania s prostriedkami rozpočtu. Tvrdenie a vysvetlenie pojmu „zarobí“ tak, že z dodávky vakcín minimálne tým, že bude vyplatená navrhovateľovi v 1/ rade mzda alebo iná odmena spojená s plnením zo zmluvy, je nezmyselné. Článok je jednoznačne koncipovaný tak, aby u čitateľov vyvolal dojem korupcie, úplatku, obohacovania sa z prostriedkov zaplatených v rámci kontraktu. Názor prezentovaný súdom „takéto konanie a postoj však vznikol nie v dôsledku zverejnenia článkov, ale následkom vzniku udalostí, ktoré boli v článkoch opísané“ je absurdné. Svedkovia jednoznačne uviedli, že negatívny názor na navrhovateľov si vytvorili pod dojmom napadnutých článkov a nie udalosťami, ktoré boli v článku opísané. Výpovednú hodnotu má aj postup odporcu, ktorý s poukazom na obsah zrušujúceho uznesenia navrhol, aby súd zabezpečil dôkazy potvrdzujúce pravdivosť tvrdení novinárky. Na odporcovi je dôkazné bremeno, aby preukázal pravdivosť svojich tvrdení a je v rozpore s princípom nestrannosti súdu, aby zabezpečoval sám dôkazy v prospech jedného alebo druhého účastníka konania. Odporca neuniesol dôkazné bremeno o svojom
tvrdení, ako navrhovateľ v 1/ rade na zmluve o dávke vakcín pre Slovenskú republiku zarobil. Odporca sa sám usvedčil z toho, že nikdy nemal a nemá žiadne dôkazy na majetkový profit navrhovateľa v rade 1/, ale i navrhovateľa v rade 2/ za kúpu vakcín Slovenskou republikou. Bol to len marketingový ťah novinárky v záujme zvýšenia predajnosti denníka, v záujme dosiahnutia zisku jej zamestnávateľa. Podsúvať čitateľom možnosť zneužitia politického pôsobenia navrhovateľa v 2/ rade a možnosť funkcie asistenta poslanca navrhovateľom v rade 1/ na dosiahnutie vlastného prospechu bez akéhokoľvek skutkového základu je hanebné a pre navrhovateľov v rade 1/, 2/ ponižujúce. Navrhovatelia 1/, 2/ poukazujú na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a hranice, ktoré nesmie tlač prekročiť. Spájanie čitateľsky zaujímavých tém o vplyve politiky, majetku, korupcie, klientelizmu s osobami konkrétnymi v článku je nesporne marketingovým počinom smerujúcim k zvyšovaniu atraktívnosti a čitateľnosti denníka. V záujme dosiahnutia čo najvyššieho zisku autori podrývajú autoritu a dôveru verejnosti v poslanca a jeho asistenta. Navrhovatelia v rade 1/, 2/ poukazujú na to, že v slovenskej súdnej praxi má náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch aj preventívnu, nielen satisfakčnú funkciu. Poukazujú tiež na to, že v krajinách Európskej únie dochádza k zásadnej zmene doterajšej rozhodovacej praxe v súvislosti s priznávaním odškodného. Poukazujú na rozhodovanie Nemeckého spolkového súdu, ktorý sa odklonil od svojej doterajšej judikatúry nadraďujúcej slobodu prejavu nad osobnostné práva prominentných osôb, ktoré až doposiaľ museli akceptovať takmer všetko. Odklon od tejto judikatúry sa prejavil práve vo výške priznaného odškodnenia, v ktorej sa zohľadňuje myšlienka prevencie. Tiež poukazujú na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 209/2004 z 31.5.2005. Žiadajú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatňujú trovy odvolacieho konania.
Odporca vo vyjadrení udáva, že sa pridržiava písomných a ústnych vyjadrení a obsahu záverečnej reči. Navrhovatelia v odvolaní neuviedli a nekonkretizovali, akým postupom Okresného súdu Žilina im bola odňatá možnosť konať pred súdom, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie. Poukazujú na to, že krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení neuložil okresnému súdu žiadnu povinnosť doplniť dokazovanie, a to ani pokiaľ ide o spôsob a rozsah dokazovania. Z dôvodu, že žalobca 1/ pôsobil ako zamestnanec a Country Manager spoločnosti Sanofi na území SR, mal a musel mať záujem na tom, aby jeho zamestnávateľ mal uzavretý kontrakt s objednávateľom, nakoľko jeho príjem a pracovná pozícia priamo súvisí a je závislá od toho, či spoločnosť Sanofi ako jeho zamestnávateľ dosiahne príjem. Pokiaľ sa jedná o návrh na dokazovanie, prvostupňový súd výsluch svedkov nepripustil s prihliadnutím na § 118a O.s.p. a títo svedkovia nemohli byť vypočutí. V súvislosti s rozoberaním pôsobenia navrhovateľa 1/ v spoločnosti Sanofi Pasteur GmBH, so sídlom Národná 11, Žilina poukazuje na to, že Správa štátnych hmotných rezerv SR sa obrátila v súvislosti s obstaraním vakcín proti pandemickej chrípke priamo na Sanofi Pasteur GmBH, ktorej bol a je žalobca 1/ jediným zástupcom. Rovnako je potrebné opakovane zdôrazniť, že Sanofi Pasteur GmBH, konajúca prostredníctvom žalobcu 1/, so štátnymi hmotnými rezervami v tejto veci komunikovala a prevzala súťažné podklady a žalobca 1/ v tomto procese nákupu vakcín aktívne vystupoval a konal. Žalobca 1/ bol priamo v zmluve uzavretej medzi SR a Sanofi označený ako kontaktná osoba. V žiadnej časti článku nebolo uvedené, že by žalobca 1/ dostal za nákup vakcín mimoriadnu províziu alebo odmenu. Všetky úkony predchádzajúce samotnému podpisu zmluvy medzi SR a Sanofi Pasteur S.A. boli realizované aj za aktívnej účasti navrhovateľa 1/. Nákup vakcín proti pandemickej chrípke realizovaný SR bol pre jej občanov realizovaný z verejných financií a za okolností, aké existovali v čase prípravy článku, je potrebné vždy vnímať ako vec verejnú, o ktorej verejnosť má právo získavať informácie a byť informovaná o celom procese nákupu vakcín, ako aj výšky prostriedkov vynaložených štátom na tento nákup. Jednoznačne preto existoval naliehavý záujem verejnosti byť informovaná o všetkých okolnostiach a aspektoch. V článku sa v žiadnej časti neuvádzalo, že by sa v danom prípade nehospodárne nakladalo s verejnými financiami, ani nebolo uvedené, že by konanie navrhovateľov alebo akejkoľvek inej osoby bolo nezákonným alebo trestným. V článku bolo poukazované na možné podozrenia a personálne prepojenia. Všetky žalobou napadnuté informácie v žalovaných článkoch boli v konaní vykonaným dokazovaním preukázané ako pravdivé, pričom hodnotiace úsudky použité v žalovaných článkoch boli primerané a vychádzali z relevantného skutkového základu. Pokiaľ navrhovatelia poukazujú na judikatúru Spolkového súdneho dvora NSR, je potrebné uviesť, že tieto sú absolútne irelevantné, nakoľko sú to rozhodnutia súdneho orgánu, ktorý nemá na území SR žiadnu jurisdikciu. V tejto súvislosti odporca poukazuje na rozhodovaciu činnosť slovenských súdov, ako aj rozhodovaciu činnosť ESĽP. V súvislosti s uplatnenou náhradou nemajetkovej ujmy je potrebné zdôrazniť, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná značná miera zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľov, ani príčinná súvislosť medzi údajnými
následkami v osobnostnej sfére navrhovateľov a žalovaným článkom. Pre zásah do osobnostných práv fyzickej osoby musí byť splnených niekoľko podmienok, a to 1. existencia zásahu, ktorý je vzhľadom na všetky okolnosti objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu, 2. neoprávnenosť takéto zásahu, 3. príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a jeho následkami. Žalobcovia v danom prípade poukazovali len na všeobecné bližšie nešpecifikované vyznenie žalovaných článkov, na možnosť zneužitia naznačovania klientelizmu. V súvislosti s následkami vyvolanými žalovanými článkami sú v podanom odvolaní opakovane obsiahnuté len fabulácie a teórie o následkoch vyvolaných článkami, ktoré však nemajú oporu v obsahu vykonaného dokazovania. Priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch nemá svoju oporu v žiadnom z vykonaných dôkazov a je plne nedôvodné. Žiada, aby krajský súd napadnutý rozsudok potvrdil a odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. ) postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 , 2 O.s.p. .
Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a správne právne vec posúdil.
Krajský súd poukazuje na rozsiahle odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, s ktorým sa stotožňuje v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. .
Odvolanie navrhovateľov v 1/ a v 2/ rade nie je dôvodné.
Odvolatelia, navrhovatelia v 1/ a v 2/ rade, namietajú odňatie možnosti konať pred prvostupňovým súdom z dôvodu, že nevykonal nimi navrhnuté dôkazy, ktoré boli potrebné na zistenie skutkového stavu veci a neriadil sa vysloveným právnym záverom krajského súdu.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkom konania realizáciu procesných práv priznaných im Občianskym súdnym poriadkom , za účelom obhájenia a ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený.
Nepochybne z ust. § 226 O.s.p. vyplýva viazanosť prvostupňového súdu vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu.
Vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu je však potrebné uviesť, že krajský súd v zrušujúcom uznesení nenariadil okresnému súdu vykonať ďalšie doposiaľ nevykonané a nenavrhnuté dôkazy. Dôvodom zrušenia prvého rozsudku okresného súdu bolo to, že okresný súd nevyhodnotil skutkový stav veci zistený z vykonaného dokazovania vo vzťahu k všetkých vymedzeným tvrdeniam navrhovateľov v 1/ a v 2/ rade, ktoré považovali za zásah do ich osobnostných práv. Okresný súd, hoci v tomto smere vykonal dokazovanie, nevyhodnotil skutkové zistenia, nevyvodil skutkové a právne závery vo vzťahu k tvrdeniu „že navrhovateľ v 1/ rade ako asistent navrhovateľa v 2/ rade na dodávke vakcín zarobí“. Tu prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí dostatočne skutkovo a právne nevyhodnotil z vykonaných dôkazov postavenie, vplyv a zárobkovú, resp. majetkovú účasť navrhovateľov v 1/ a v 2/ rade na dodávke vakcín pre Slovenskú republiku. Zároveň krajský súd poukázal na dôkazné bremeno odporcu v tomto smere. Odvolací súd však nenariadil prvostupňovému súdu vykonať ďalšie doposiaľ nevykonané dokazovanie.
V konaní o ochranu osobnosti platí zásada sprísnenej koncentrácie konania upravená v § 118a O.s.p. , keď účastníci za predpokladu, že boli riadne poučení (v súdenej veci okresný súd
riadne poučil účastníkov o tejto povinnosti už s predvolaním na prvé pojednávanie), sú povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania. Na neskôr predložené označené skutočnosti a dôkazy súd pritom neprihliadne, s výnimkou, ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov.
Pokiaľ preto odporca navrhol vykonanie ďalších dôkazov po zrušení prvostupňového rozsudku, týkajúcich sa odmeňovania navrhovateľa v 1/ rade, tieto dôkazy v zmysle vyššie uvedenej koncentračnej zásady prvostupňový súd nemohol vykonať.
Pokiaľ však ide o dôkazy - výsluch svedkov, ktorých sa domáhali navrhovatelia v 1/ a v 2/ rade, možno súhlasiť s navrhovateľmi v 1/ a v 2/ rade v tom smere, že tieto dôkazy boli navrhnuté pred prvým pojednávaním podaním navrhovateľov 1/, 2/, ktoré došlo súdu 2.6.2010. Niektorí z navrhnutých svedkov neboli vypočutí, pretože sa na predvolanie nedostavili, podľa výslovného vyjadrenia navrhovateľov v 1/ a v 2/ rade títo svedkovia vrátane PharmDr. Milice Molitorisovej mali byť vypočutí na skutočnosť, aký vplyv malo na svedkov prečítanie žalovaných článkov a následný postoj k žalobcom. Hoci z obsahu spisu nevyplýva, že by výsluch týchto svedkov bol spojený s ťažkosťami (toto nemožno odvodiť od skutočnosti, že sa nedostavili na prvý výsluch, na ktorý boli predvolaní, spravidla po ospravedlnení), výsluch ďalších svedkov, vzhľadom na závery súdu prvého stupňa, nebol potrebný. Vzhľadom na označenie skutočností zo strany samotných navrhovateľov, na ktoré mali byť títo svedkovia vypočutí. Okresný súd totiž na základe skutkových a právnych záverov mal za to, že nedošlo k neoprávnenému zásahu textom inkriminovaných článkov do osobnostných práv navrhovateľov v 1/ a v 2/ rade. Preto vypočúvať ďalších svedkov na skutočnosť, aký malo vplyv na nich neprečítanie žalovaných článkov, nebolo potrebné. Pokiaľ potom právna zástupkyňa navrhovateľov v 1/ a v 2/ rade poukazuje v odvolaní na skutočnosť, že PharmDr. Milica Molitorisová mala byť vypočutá na spôsob odmeňovania navrhovateľa v 1/ rade, je potrebné poukázať, že na túto skutočnosť v návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom tejto svedkyne ju vypočuť nenavrhovala.
Nevykonanie dôkazu navrhnutého účastníkom ešte samo osebe neznamená odňatie možnosti konať pred súdom. Je na súde, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná, vychádzajúc z predmetu dokazovania a dôležitosti navrhnutého dôkazu pre potrebu zistenia skutkového stavu veci. Nevykonanie dôkazov sa môže prejaviť v nedostatočnosti zisteného skutkového stavu veci, neznamená však odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom.
Krajský súd nezistil v konaní okresného súdu také skutočnosti, ktoré by znamenali znemožnenie navrhovateľom v 1/ a v 2/ rade uplatniť svoje procesné práva a povinnosti, ktoré im priznáva Občiansky súdny poriadok .
Krajský súd nezistil ani iné vady konania pred prvostupňovým súdom, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto sa ďalej zaoberal hmotnoprávnymi aspektmi veci.
V súdenej veci nemožno konštatovať neoprávnený zásah odporcu do osobnostných práv navrhovateľov v 1/ a v 2/ rade ako základnú podmienku zodpovednosti v zmysle ust. § 11 až § 13 Občianskeho zákonníka .
Vydaním predmetných článkov odporca nevybočil z medzí vymedzených v čl. 10 ods. 1, 2 Dohovoru garantujúceho slobodu prejavu za zachovania „povinnosti a zodpovednosti“.
Úlohou tlače je šíriť informácie a myšlienky o otázkach verejného záujmu, s čím je spojené právo verejnosti prijímať tieto informácie. Téma napadnutých článkov v čase ich vydania bola otázkou verejného záujmu, ostro sledovaná občanmi Slovenskej republiky a úlohou tlače bolo poskytovať občanom informácie, nielen pozitívne. Na druhej strane, subjekty, ktoré boli podrobené kritike -
navrhovatelia 1/, 2/, boli osoby zúčastnené na politickom živote, navrhovateľ v 1/ rade ako asistent poslanca, navrhovateľ v 2/ rade ako poslanec Národnej rady SR. Tieto subjekty sú na najvyššej hierarchii tých, ktorí sú povinní strpieť kritiku.
Zmyslom a účelom predmetných článkov vychádzajúc z celého ich kontextu nebolo osočovanie navrhovateľov 1/, 2/, ale informovanie o dôležitej verejnej otázke a nakladaní s verejnými prostriedkami. Tlač v tomto prípade upozornila na prepojenie navrhovateľov v 1/ a v 2/ rade pri politickej činnosti a zároveň podnikateľskej činnosti, ktorá môže mať vplyv na získanie štátnej zákazky firmou prepojenou na navrhovateľa v 1/ rade, teda na možný konflikt záujmov.
Ak sa verejne činná osoba ocitne v situácii, v ktorej sa prekrývajú jej obchodné a politické aktivity, takýto konflikt záujmov môže byť predmetom verejnej diskusie. Samotný konflikt záujmov nemusí byť zakázaný právnymi predpismi, môže však vyvolávať morálne otázky pôsobenia takýchto osôb vo verejnom a politickom živote a je oprávneným záujmom verejnej diskusie. Vstup do politiky totiž znamená konkludentný súhlas s väčšou mierou zverejňovania informácií o svojej osobe, a to nielen pozitívnych.
Vychádzajúc z kontextu celého článku, základným motívom článku je poukázať na prepojenosť a možný konflikt záujmov pri obchodnom a politickom pôsobení navrhovateľov v 1/ a v 2/ rade, ktorých spájajú rozsiahle podnikateľské aktivity, najmä v spoločnosti Žilpo s.r.o. a HyGma s.r.o.. Zároveň navrhovateľ v 1/ rade vykonával (v rozhodnom období) činnosť asistenta poslanca - navrhovateľa v 2/ rade, ktorý bol zároveň členom Výboru Národnej rady SR pre zdravotníctvo a práve v tomto období získala verejnú zákazku na nákup vakcín spoločnosť blízka navrhovateľovi v 1/ rade, ktorú navrhovateľ verejne zastupoval. Práve na tieto súvislosti poukázali inkriminované články bez toho, že by hovorili o skutočnom konflikte záujmov. Inkriminované články iba naznačili možný konflikt záujmov, ktorý uvedené súvislosti logicky naznačujú.
Úlohou tlače v demokratickej spoločnosti je práve na takéto situácie upozorňovať bez ohľadu, či k skutočnému konfliktu záujmov došlo alebo nedošlo. Pokiaľ by k skutočnému konfliktu záujmov došlo, to je už úloha pre príslušné štátne orgány vyvodiť zodpovednostné dôsledky, nie je to však úloha tlače.
Na strane druhej úlohou tlače je informovať občanov a voličov o prípadnom možnom konflikte záujmov v politickom živote, hoc takýto konflikt záujmov nemusí byť zakázaný, má svoj morálny rozmer a umožňuje občanovi zorientovať sa v politickom a verejnom živote za účelom naplnenia občianskej demokracie, kde občan vyvodzuje politickú zodpovednosť voči verejným zástupcom.
V danom prípade tlač iba upozornila na existujúce prepojenia medzi navrhovateľmi 1/ a 2/, ktoré sú založené na pravdivých informáciách a nepopreli ich ani navrhovatelia v 1/ a v 2/ rade.
Je nepochybné a vyplýva to z vykonaného dokazovania, prepojenosť osoby navrhovateľa v 1/ rade s viacerými spoločnosťami Sanofi Pasteur, ktoré sú navzájom personálne a majetkovo prepojené tak, ako to vyplýva z oboznámených dôkazov prvostupňového súdu. Účelom dokazovania nebolo zistiť, oficiálnym zástupcom ktorej z týchto spoločností navrhovateľ v 1/ rade je. Podstatné je, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ v 1/ rade vystupoval v období predchádzajúcom vydaniu napadnutých článkov verejne v médiách ako zástupca Sanofi Pasteur bez bližšieho označenia spoločnosti, subjektivity a domicilu. Navrhovateľ v 1/ rade sa v mene týchto spoločností verejne vyjadroval a sám tak navodil zdanie prepojenosti so skupinou spoločností Sanofi Pasteur, bez ohľadu na to, oficiálnym zástupcom, ktorej zo spoločností skutočne je. Nemožno nechať bez povšimnutia, že samotná zmluva o dodávke vakcín ho za kontaktnú osobu označuje, preto nebolo potrebné, aby odporca si overoval a získaval ďalšie informácie za účelom preverenia prepojenia navrhovateľa v 1/ rade so spoločnosťami Sanofi Pasteur a mohol sa dôverne spoliehať na pravdivosť a vierohodnosť takýchto informácií, ku ktorým prispel práve navrhovateľ v 1/ rade svojimi verejnými vystúpeniami.
Navrhovateľ v 1/ rade vystupoval v pozícii tzv. Country Managera, s ktorým je spravidla spojené, resp. hraničiace s mierou istoty, odmeňovanie závislé na dosiahnutom výsledku. Je nepochybné, že tlač nemohla získať skutočné pravdivé informácie o odmeňovaní, ktoré patria do vnútorných záležitostí firmy. Pôsobenie navrhovateľa v 1/ rade v skupine spoločností Sanofi Pasteur však nemožno vyhodnotiť inak, ako výkon závislej práce spojenej s odmeňovaním. Informácia, že na obchode s vakcínami zarobí navrhovateľ v 1/ rade, sa tak v kontexte vyššie uvedených verejne známych informácií javí ako pravdivá a dôvodná.
Vychádzajúc z celého kontextu článku, tvrdenie, že na obchode s vakcínami zarobí navrhovateľ v 1/ rade, nebolo ústredným motívom článku, ktorým bolo, ako už vyššie bolo konštatované, podnikateľské a politické prepojenie navrhovateľa v 1/ a v 2/ rade.
Tlač v tomto prípade poskytla informácie, ktoré mali reálny základ a nemožno ich označiť za nepravdivé. Informácie poskytnuté tlačou však treba posudzovať v celom ich kontexte, nielen zo samotného nadpisu (ktorý môže zostručňovať, zjednodušovať), ale z celého obsahu článku.
Odporca v danom prípade uverejnil informácie, ktoré boli vzhľadom na politické a spoločenské dianie v čase vydania predmetom verejného záujmu. O tejto téme mala tlač právo aj povinnosť informovať verejnosť. Téma z hľadiska aktuálnosti nezniesla odklad a tlač mala v tomto prípade obmedzený časový priestor na overovanie informácií. Informácie, z ktorých tlač vychádzala, boli verejne známe a verejne prezentované, hoci aj s určitou mierou zjednodušenia, pokiaľ ide o viaceré spoločnosti skupiny Sanofi Pasteur. Predmetné články boli uverejnené za účelom poskytnutia aktuálnych informácií týkajúcich sa verejného života v súlade s novinárskou etikou. Vydavateľ obsahom vydaných článkov neprekročil rovnováhu medzi ochranou slobody prejavu a ochranou povesti navrhovateľov v 1/ a v 2/ rade, ktorí ako verejne činné osoby sú povinní prejaviť väčšiu mieru tolerancie. Uverejnením článkov nedošlo k zásahu do osobnostných práv navrhovateľov v 1/ a v 2/ rade. Uplatnený nárok možno z tohto hľadiska považovať za nedôvodný, keď neprichádza do úvahy ospravedlnenie, ktoré požadovali navrhovatelia v 1/ a v 2/ rade, ani priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 O.s.p. s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. . Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania vo výške 118,70 Eur, za 1 úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 91,29 Eur + 7,63 Eur režijný paušál + 20 % DPH vo výške 19,78 Eur, v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. . Povinnosť nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania krajský súd pomerne rozdelil medzi navrhovateľov v 1/ a v 2/ rade, pričom na každého pripadá 1 priznanej náhrady trov, t.j. vo výške 59,35 Eur.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný n i e j e .