Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/42/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľa: W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. O. O. XXX, K. I.. so sídlom V., U. X proti odporcovi: B. V. v F. B., R. C.: XX XXX XXX, so sídlom U. F. XX, P., o zaplatenie 2.066,89 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. novembra 2011, č.k. -61, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 2.066,89 Eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8,5 % ročne od 01.04.2008 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Odporcu zaviazal nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 618,64 Eur, ktoré je povinný zaplatiť advokátovi navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal zaplatenia uvedenej sumy titulom nevyplatenia celého odstupného, na ktoré mu vznikol nárok v zmysle uzatvorenej kolektívnej zmluvy. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo dňa 06.02.2008 k skončeniu pracovného pomeru dohodou, na základe ktorej ku dňu 07.02.2008 zanikol pracovný pomer navrhovateľa u odporcu po tom, ako odporca u navrhovateľa a jeho právnych predchodcov odpracoval nepretržite celkom 24 rokov a 295 dní. Dôvodom skončenia pracovného pomeru bolo, že navrhovateľ, vzhľadom na svoj zdravotný stav, stratil dlhodobú spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu u odporcu a odporca nemal možnosť zamestnať ho v inom pracovnom zaradení. Okrem podstatných náležitostí dohoda o rozviazaní pracovného pomeru obsahovala ustanovenie, podľa ktorého odporca navrhovateľovi vyplatí odstupné vo výške 3-násobku priemerného mesačného zárobku, pričom priemerný mesačný zárobok navrhovateľa u odporcu predstavoval v čase skončenia pracovného pomeru 31.133,33 Sk. Z vykonaného dokazovania zistil, že odborová organizácia zriadená u odporcu a odporca uzavreli na obdobie od 01.04.2007 do 30.03.2008 podnikovú kolektívnu zmluvu, v ktorej bolo dohodnuté v článku III. 5. ods. 1, že „zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru patrí odstupné, ak súhlasí so skončením pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby z dôvodov uvedených v až c/ vo výške päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak splnil jednu z uvedených podmienok: ... odpracoval u zamestnávateľa minimálne 15 rokov, z toho 5 rokov nepretržite pred skončením pracovného pomeru ...“. V článku III. 5. ods. 3 bolo okrem toho dohodnuté, že „podmienky a výška vyplatenia odstupného zostávajú v platnosti do nadobudnutia účinnosti nového “. V priebehu konania hlavný vyjednávači uvedenej podnikovej kolektívnej zmluvy uviedli, že účelom článku III. 5. ods. 3 bolo dohodnúť, že ustanovenia odsekov 1. a 2. článku sa uplatnia len do nadobudnutia účinnosti novely týkajúcej

sa podmienok nároku zamestnancov na odstupné, a teda budú platiť len do nadobudnutia účinnosti v tom čase pripravovanej novely , ktorá bola neskôr publikovaná ako , ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov. Na základe uvedeného výkladu tvrdili, že zamestnancom v období od 01.09.2007 až do nadobudnutia účinnosti novej kolektívnej zmluvy bolo priznané odstupné len v rozsahu upravenom v , t.j. vo výške 3-násobku jeho priemerného mesačného zárobku. Súd prvého stupňa potom konštatoval, že medzi účastníkmi bol sporný výklad ustanovenia článku III. 5. ods. 3 kolektívnej zmluvy, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluvné strany chceli pri jej uzavretí podmieniť účinnosť ustanovení kolektívnej zmluvy prijatím pripravovanej, no obsahovo nešpecifikovanej novely . Uviedol, že kolektívna zmluva je osobitným právnym úkonom, pričom z zákona o kolektívnom vyjednávaní vyplýva, že platnosť jednotlivých častí kolektívnej zmluvy je podmienená ich nerozpornosťou so všeobecnými právnymi predpismi. Preto kolektívne zmluvy rovnako ako iné právne úkony podliehajú pri posudzovaní ich platnosti rovnakým požiadavkám, aké zákon kladie aj na platnosť iných právnych úkonov v oblasti pracovného práva, preto sa na platnosť ustanovení kolektívnej zmluvy podľa vťahuje aj , podľa ktorého musí byť právny úkon urobený určite a zrozumiteľne. Dojednanie v kolektívnej zmluve (článok III. 5. ods. 3) túto požiadavku na určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu postráda. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluvné strany kolektívnej zmluvy nemali na mysli prijatie nového , ale prijatie takej novely platného , ktorá sa bude týkať právnej úpravy odstupného. Z ich dojednania však vôbec nie je zrejmé, akou obsahovou zmenou ustanovení o odstupnom mala byť podmienená nimi v kolektívnej zmluve dohodnutá rozširujúca úprava nároku zamestnancov na odstupné. Z obsahu článku III. 5. ods. 3 kolektívnej zmluvy je zrejmé len to, že platnosť dojednaní kolektívnej zmluvy o odstupnom je viazaná len na presne nešpecifikovanú formálnu udalosť novelizácie bez toho, aby bolo zrejmé to, aký obsah má mať táto novelizácia. mohol byť v priebehu platnosti kolektívnej zmluvy novelizovaný, a to aj v časti upravujúcej odstupné rôznymi obsahovo ťažko predpokladateľnými spôsobmi, pričom znenie článku III. 5. ods. 3 kolektívnej zmluvy nezachytáva žiadnu presnú obsahovú zmenu Zákonníka práca, ktorej účinnosť mala byť podmienená účinnosťou ustanovení kolektívnej zmluvy o odstupnom. Preto treba toto dojednanie v kolektívnej zmluve posúdiť ako neurčité, a preto neplatné podľa , keď mal za to, že neplatné pre neurčitosť je také dojednanie kolektívnej zmluvy, ktorým sa platnosť jej ustanovení podmieňuje prijatím právneho predpisu bližšie nešpecifikovaného obsahu. Túto neplatnú časť kolektívnej zmluvy možno podľa oddeliť od obsahu zvyšku kolektívnej zmluvy, týkajúceho sa stanovenia podmienok na vznik nároku na odstupné a na stanovenie výšky odstupného, podľa ktorých zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru v danom prípade patrí odstupné vo výške 5-násobku jeho priemerného mesačného zárobku. Na základe uvedeného uzavrel, že navrhovateľovi v zmysle platnej kolektívnej zmluvy vznikol nárok na odstupné vo výške päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Keďže odporca navrhovateľovi zaplatil odstupné len vo výške trojnásobku priemerného mesačného zárobku v sume 93.400,- Sk, uzavrel, že navrhovateľ má proti odporcovi nárok na zaplatenie odstupného vo výške ďalšieho dvojnásobku priemerného mesačného zárobku v sume 62.266,66 Sk, čo je 2.066,89 Eur. Preto súd návrhu v časti istiny vyhovel a priznal navrhovateľovi aj uplatnený úrok z omeškania od 01.04.2008 do zaplatenia, keď vychádzal z toho, že v danom prípade termín pre vyplatenie odstupného bol do konca mesiaca marec 2008. Preto navrhovateľom uplatnený úrok z omeškania, ktorý si uplatnil už od 08.02.2008, v prevyšujúcej časti zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. o kolektívnom vyjednávaní, , , , , a . O trovách konania rozhodol podľa tak, že navrhovateľovi, ktorý bol neúspešný v pomerne nepatrnej časti, priznal plnú náhradu trov konania v sume 618,64 Eur.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil a návrh zamietol alebo aby rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod uviedol ust. , t.j. že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že účelom bodu 3 článok III. kolektívnej zmluvy bolo dohodnúť, že ustanovenia bodov 1 a 2 citovaného článku kolektívnej zmluvy sú platné len do nadobudnutia účinnosti novely . Zmluvné strany nemohli, ani nemuseli bližšie špecifikovať obsah tejto novely, pretože účelom bodu 3 predmetného článku kolektívnej zmluvy nebolo dohodnúť nové podmienky nárokov na odstupné, ale len podmieniť platnosť ustanovení kolektívnej zmluvy o odstupnom, obsiahnutých v

bodoch 1 a 2 čl. III. 5 účinnosťou novely . Citoval ust. o kolektívnom vyjednávaní, podľa ktorého účinnosť kolektívnej zmluvy sa začína prvým dňom obdobia, na ktoré sa zmluva uzavrela, a končí sa uplynutím tohto obdobia, pokiaľ doba účinnosti niektorých záväzkov nie je v kolektívnej zmluve dojednaná odchýlne. V článku III. 5 bode 3. kolektívnej zmluvy je vyjadrená vôľa zmluvných strán dojednať platnosť záväzku v bodoch 1. a 2. článku III. 5. kolektívnej zmluvy odchylne, teda len do nadobudnutia účinnosti novely tých ustanovení , ktoré upravujú podmienky nároku na odstupné. Podotkol, že je pravdou, že kolektívne zmluvy podliehajú pri posudzovaní ich platnosti rovnakým požiadavkám, aké zákon kladie na platnosť iných právnych úkonov v oblasti pracovného práva, kolektívna zmluva je však špecifický dvojstranný právny úkon, ktorého obsah vychádza z autonómneho postavenia zmluvných partnerov a z princípu zmluvnej rovnosti. V danom prípade súd neakceptoval písomný výklad oboch hlavných vyjednávačov, hoci z ich vyjadrenia bolo zrejmé, čo prijatím sporného článku chceli zmluvné strany dohodnúť.

Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že dôvod odvolania uvedený v ust. (nesprávne právne posúdenie veci) obstojí len vtedy, ak by súd prvého stupňa na zistený skutkový stav aplikoval zlú právnu normu, alebo by síce aplikoval správnu právnu normu, avšak by ju nesprávne interpretoval. Odporca vo svojom odvolaní neoznačil žiadnu právnu normu, ktorú považuje za nesprávne aplikovanú súdom a neuviedol ani argumenty poukazujúce na nesprávnu interpretáciu aplikovaných právnych noriem. V predmetnej veci súd na základe zisteného skutkového stavu bez pochýb správne ustálil, že je potrebné na zistený skutkový stav aplikovať ustanovenie , nič nenaznačuje tomu, že by súd aplikované právne normy zle interpretoval a zlú interpretáciu právnych noriem nenamieta ani odporca vo svojom odvolaní. Možno preto uskutočniť jednoznačný záver, že odvolací dôvod uvedený v ustanovení je v predmetnej veci vylúčený. Preto žiadal, aby odvolací súd primárne odmietol odvolanie podľa , pretože nemá náležitosti podľa ust. , alebo, ak uzná odvolanie odporcu za spôsobilé na prejednanie, aby rozsudok prvostupňového súdu potvrdil ako vecne správny. Uviedol, že na to, aby bod 3 č. III. kolektívnej zmluvy bol platný, treba dostatočne presne a určito identifikovať, teda opísať dohodu strán na ukončení platnosti ustanovení bodov 1 a 2 kolektívnej zmluvy. Použité slovné spojenie „nového “ nevyjadruje nič určité a je nezrozumiteľné. V dôsledku neurčitosti a nezrozumiteľnosti je táto časť kolektívnej zmluvy neplatná, pričom z hľadiska právnej istoty nemožno pripustiť, aby navrhovateľovi zaniklo právo na zvýšené odstupné bez určitého a zrozumiteľného vymedzenia právnej skutočnosti, ktorá má spôsobiť jeho zánik.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné podľa ako vecne správne potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len skutočnosťami, uvedenými v - f/

V prejednávanej veci odporca v odvolaní ako odvolací dôvod uviedol ust. , t.j., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorom zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V preskúmavanej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa na zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval. Jeho záver, že ustanovenie čl. III. bod 5. ods. 3 kolektívnej zmluvy odporcu uzavretej na obdobie od 01.04.2007 do 30.03.2008 treba posúdiť

ako neurčité, a preto neplatné podľa , z dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v odôvodnení jeho rozhodnutia, považoval odvolací súd za správny. Keďže odporca vo svojom odvolaní uvádza iba skutočnosti, na ktoré poukazoval už pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal a s ktorými sa odvolací súd stotožnil, odvolací súd v zmysle ust. konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa stotožňuje a na ktorý v podrobnostiach odkazuje.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa a tak, že navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil postupom podľa ,

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .