Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_PB-7C-10-2023.pdf
PDF · 84.23 KB
Case nature
Subarea
PB-7C/10/2023
Uznesenie
Okresný súd Trenčín, v spore žalobkyne A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, C. D., právne zastúpenej JUDr. Mariánom Rojkom, advokátom, AK so sídlom Železničná 90/12, Považská Bystrica, proti žalovaným 1/ B. E., nar. XX.XX.XXXX a 2/ F. E., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom G. X, žalovaní 1/ a 2/ právne zastúpení Lichner Legal s.r.o. so sídlom Legionárska 7451/4, Trenčín, IČO: 47 246 804, o vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I.Konanie z a s t a v u j e .
II.Žalobkyňa m á voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania sú žalovaní 1/ a 2/ p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne právnemu zástupcovi žalobkyne do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto uznesenia vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa voči žalovaným 1/ a 2/ domáhala podanou žalobou vypratania nehnuteľnosti, a to drevárne – skladu s pivnicou, ktorá sa nachádza na parc. LN-C XX/X k.ú. G., v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania. Spolu so žalobou predložila žalobkyňa, okrem iného, aj Výzvu na uvoľnenie pivnice zo dňa 10.112022.
2. Písomným podaním zo dňa 19.06.2023 žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť s tým, že si voči žalovaným 1/ a 2/ uplatnila nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uviedla, že žalovaní 1/, 2/ dňa 23. 05. 2023 pivnicu, ktorá je predmetom konania vypratali, čo preukazuje protokol o prístupe na pozemok kvôli vyprataniu pozemku zo dňa 23. 05. 2023. Žalobkyňa považuje za účelové tvrdenie žalovaných 1/, 2/, že títo nemali možnosť pivnicu vypratať a že nemali vedomosť o darovacej zmluve. Tvrdenia žalovaných 1/, 2/ sú vyvrátené výzvou zo dňa 10.11.2022 na vypratanie pivnice, kde sa konštatuje, že žalobkyňa je na základe Darovacej zmluvy a Dohody o osobných záväzkoch spísanej formou Notárskej zápisnice N 93/2010, Nz 33175/2010 zo dňa 17.09.2010 vlastníčkou nehnuteľnosti. Doručenie výzvy žalovaní 1/, 2/ potvrdili, no na výzvu pred podaním žaloby nereagovali, čím zapríčinili vznik tohto konania. Žalovaní 1/, 2/ mali vedomosť o darovacej zmluve a teda o vlastníckom práve žalobkyne aj pred výzvou zo dňa 10.11.2022. Notárska zápisnica bola spísaná v dome žalovaných 1/, 2/. Žalovaná 2/ bola žalobkyňou opakovane vyzývaná na vypratanie pivnice. Žalovaná 2/ mala darovaciu zmluvu k dispozícii aj za prítomnosti polície, keď túto dňa 22.10.2022 privolala žalobkyňa za účelom vypratania pivnice a tiež dňa 03.12.2022, keď políciu privolali žalovaní 1/, 2/ pre obvinenie žalobkyne z krádeže.
3. Písomným podaním zo dňa 01.06.2023 žalovaní uviedli, že so zastavením konania súhlasia, avšak navrhujú, aby súd žiadnej zo sporových strán nepriznal náhradu trov konania, nakoľko žalovaní nemali možnosť vypratať pivnicu bez súčinnosti iných osôb, ktoré neboli stranou sporu a tiež do doručenia predmetnej žaloby boli žalovaní presvedčení o tom, že predmetná stavba drevárne – skladu s pivnicou
bez súpisného čísla je v ich vlastníctve, keďže sa nachádza na ich pozemku a nemali vedomosť o darovacej zmluve, ktorá netvorila prílohu predmetnej výzvy, ale bola až prílohou žaloby. Aj súhlas vlastníkov pozemkov, že súhlasia so vstupom na ich pozemok bolo žalovaným zaslané až spolu s vyjadrením žalobcu zo dňa 09.05.2023, pričom skôr im to nebolo umožnené. Vlastníci pozemku umožnili žalovaným vstup až na naliehanie právneho zástupcu žalovaných a následné naliehanie žalobcu. Aj z protokolu o prístupe na pozemok kvôli vyprataniu pivnice zo dňa 23.05.2023 možno vyvodiť, že vstup na ich pozemok nebol samozrejmosťou, ale žalovaní sa museli domáhať vstupu na predmetný pozemok.
4. Súd sa opätovne oboznámil s obsahom spisového materiálu a zistil nasledovné skutočnosti:
5. Vo vyjadrení zo dňa 03.04.2023 žalovaní uviedli, že nemali žiadnu vedomosť o vlastníckom práve žalobkyne k stavbe – drevárne (sklad s pivnicou bez súpisného čísla). Žalovaní predmetnú stavbu užívali, nakoľko boli presvedčení o svojom vlastníckom práve k uvedenej stavbe a o darovacej zmluve a dohode o osobných záväzkoch spísanej vo forme notárskej zápisnice zo dňa 17.09.2010, o ktorú žalobkyňa opiera svoje vlastnícke právo, nemali žalovaní až do doručenia predmetnej žaloby žiadnu vedomosť. Keďže žalovaní boli presvedčení o svojom vlastníckom práve k uvedenej stavbe, neuvažovali nad tým, že by pivnicu vypratali. Pivnicu nebolo možné vypratať, keďže prístup do pivnice je cez pozemok par. č. XX/X, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve B. A. a H. A., ktorí žalovaným zamedzujú vstup do predmetnej pivnice a bez ich súhlasu žalovaní nemôžu do pivnice vstúpiť. Pokiaľ budú žalovaným naďalej vlastníci pozemku zamedzovať vstup do pivnice, budú sa žalovaní domáhať vydania ich vecí, ktoré sa v pivnici nachádzajú.
6. Z obsahu listu vlastníctva č. XXX k.ú. G. súd zistil, že bezpodielovými spoluvlastníkmi v spoluvlastníckom podiele X/X pozemku parc. č. XX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 sú žalovaní.
7. Z obsahu listu vlastníctva č. XXXX k.ú. G. súd zistil, že bezpodielovými spoluvlastníkmi v spoluvlastníckom podiele X/X pozemku parc. č. XX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. XX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a parc. č. XXX/X – vodná plocha o výmere XX m2 sú B. A. a H. A..
8. Protokol o prístupe na pozemok kvôli vyprataniu pozemku zo dňa 23.05.2023 preukazuje, že dňa 23.05.2023 B. A. a H. A. ako majiteľov pozemku KN-C č. XX/X v k.ú. G. oslovila F. E. (žalovaná 2/) s tým, že si chce vypratať pivnicu. Na základe žiadosti jej bolo vyhovené a bol jej umožnený prístup na pozemok kvôli vyprataniu pivnice, čo žalovaní 1/ a 2/ potvrdzujú svojim podpisom.
9. Z obsahu vyhlásenia B. A. a H. A. zo dňa 04.05.2023 súd zistil, že B. A. (syn žalobkyne) a H. A. sú vlastníkmi pozemku č. 48/6 v obci G., na ktorom stojí drevené humno s murovanou pivnicou a práčovňou, pričom vlastníčkou tejto stavby je A. A. (žalobkyňa), ktorá ju dostala od svojej matky darom v roku 2010 spolu s rodinným domom súp. č. 3. Dreváreň – sklad s pivnicou užívajú B. E. a F. E. (žalovaní), ktorí bývajú v susedstve v dome č. 2. Ako vlastníci pozemku č. 48/6 menovaní manželom E. nikdy nebránili vo vstupe do pivnice, žalovaní pivnicu užívali a chodili do pivnice po pozemku B. a H. A. bez ich súhlasu. V pivnici majú žalovaní uskladnené svoje veci a o dreváreň – sklad majú opreté z vonkajšej strany drevo. Manželia E. nevyzvali B. A. a H. A. k umožneniu vstupu do pivnice za účelom jej vypratania a menovaní prehlásili, že prípade, ak by mali záujem pivnicu uvoľniť, v tomto by žalovaným nijako nebránili.
10. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
11. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalobcu sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
12. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
13. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa vzala žalobu voči žalovaným 1/ a 2/ v celom rozsahu späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, súd konanie v zmysle citovaných ustanovení zákona zastavil.
16. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V intenciách ustanovenia § 256 ods. 1 CSP platí, že ak sa pre správanie sa žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inými slovami, použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať – čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre – v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania, teda aj jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu ( k tomu pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010.
17. Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež vo svojom rozhodnutí, sp. zn. 7 M Cdo 1/2014 vyjadril záver, že ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania odporcu (žalovaného) k požiadavkám navrhovateľa (žalobcu). Ide teda o to, či sa navrhovateľ domohol k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol navrhovateľ v meritórnom konaní úspešný, alebo nie (pozri tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Sžo 225/2010).
18. Z obsahu spisového materiálu súd zistil, že žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu výzvou zo dňa 10.11.2022 (teda ešte pred podaním žaloby) vyzvala žalovaných 1/ a 2/ na vypratanie stavby, a to drevárne – sklad s pivnicou bez súpisného čísla, na čo poskytla žalovaným lehotu do 30.11.2022. Z vyhlásenia B. A. a H. A. zo dňa 04.05.2023 súd zistil, že menovaní žalovaným nikdy nebránili vo vstupe do pivnice, žalovaní pivnicu užívali a chodili do pivnice po pozemku B. a H. A. bez ich súhlasu. V pivnici majú žalovaní uskladnené svoje veci. Ďalej mal súd preukázané, že žalovaní nevyzvali B. A. a H. A. k umožneniu vstupu do pivnice za účelom jej vypratania. Žalovaní 1/ a 2/ predmetné vyhlásenie relevantnými dôkazmi nespochybnili (napríklad výzvou žalovaných adresovanú B. A. a H. A. na sprístupnenie pivnice), preto má súd uvedené skutočnosti za preukázané. Z uvedeného vyplýva, že jediný spôsob, akým sa žalobkyňa mohla domôcť vypratania stavby, ktorej je vlastníčkou, bolo podať žalobu. Súd mal jednoznačne za preukázané, že napriek písomnej výzve realizovanej pred podaním žaloby, nedošlo zo strany žalovaných 1/ a 2/ k vyprataniu stavby, pričom k jej vyprataniu žalovaní pristúpili až následkom podania žaloby zo strany žalobkyne. S poukazom na vyššie uvádzané rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je irelevantná otázka posúdenia vlastníckeho práva žalobkyne k predmetnej stavbe. Súd z hľadiska priznania náhrady trov v tomto štádiu konania skúma iba to, či sa žalobkyňa svojou žalobou domohla toho, čo ňou pôvodne sledovala, v konkrétnom prípade vypratania nehnuteľnosti - pivnice. Z Protokolu o prístupe na pozemok kvôli vyprataniu pozemku zo dňa 23.05.2023 jednoznačne vyplýva, že na základe podanej žaloby skutočne žalovaní predmetnú
nehnuteľnosť dňa 23.05.2023 (teda po podaní žaloby) vypratali, čo znamená plný úspech žalobkyne v danom spore. 19. Súd podotýka, že iba samotné presvedčenie žalovaných 1/ a 2/ o svojom vlastníckom práve k uvedenej stavbe ešte nezakladá dôvodnosť ich užívania predmetnej stavby. Súd má za to, že výzvou zo dňa 10.11.2022 na vypratanie nehnuteľnosti, bolo vlastnícke právo žalovaných k predmetnej pivnici prinajmenšom spochybnené, teda ich argumentácia ohľadom nevedomosti o vlastníckom práve žalobkyne k uvedenej stavbe, nemá právnu oporu. Zároveň sa javí súdu ako nelogické tvrdenie žalovaných, ktorí na jednej starne neuvažovali nad vyprataním pivnice, avšak zároveň tvrdili, že im jej vypratanie nebolo objektívne umožnené. Uvedené tvrdenie zakladá pochybnosti o úmysle žalovaných 1/ a 2/ vypratať pivnicu i pred podaním žaloby zo strany žalobkyne. Samotní žalovaní pritom uviedli, že pokiaľ im budú naďalej vlastníci pozemku zamedzovať vstup do pivnice, budú sa žalovaní domáhať vydania ich vecí, ktoré sa v pivnici nachádzajú. Žalovaní tak mali celkom zjavne vedomosť o tom, že v pivnici sa nachádzajú ich veci i napriek tomu, že nie sú vlastníkmi tejto stavby. Napriek uvedenému však žalovaní neiniciovali súdne konanie o vydanie svojich vecí z pivnice, ktoré veci im údajne tretie osoby (vlastníci dotknutých pozemkov) v pivnici zadržiavajú. Keby sa takéhoto vydania vecí žalovaní úspešne domohli, ako úspešná strana konania by si v tom prípade mohli uplatniť nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni. K uvedenej procesnej situácii však nedošlo, keďže konanie o vypratanie nehnuteľnosti iniciovala žalobkyňa, čím zároveň dosiahla ňou sledovaný účel a z toho jej plynie tiež úspech v konaní a s ním spojený nárok na náhradu trov konania voči žalovaným. 20. V danej veci by tak nebolo spravodlivé, vzhľadom na postoj žalovaných 1/ a 2/, aplikovať ustanovenie § 257 CSP, nakoľko toto sa aplikuje na celkom ojedinelé dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom uvedenú situáciu pod toto zákonné ustanovenie nemožno poňať.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 357 písm. a) a m) Civilného sporového poriadku). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis; ďalej proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.