Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozhodnutie_7P-6-2013.pdf
PDF · 69.75 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/6/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Lučenec samosudcom Mgr. Petrom Strakom v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa O. T. E., G. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v L., odborom sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov T. K., G. XX.XX.XXXX, E. K. Č. XXX, U. A. Q. Ľ. E., G. XX.XX.XXXX, E. K. Č. XXX, občana SR, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
z v e r u j e maloletú O. T. E., G. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky T. K., G. XX.XX.XXXX.
Otec Ľ. E., G. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej O. T. E. sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona od právoplatnosti tohto rozsudku vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na základe návrhu navrhovateľky, ktorá žiadala o zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti z dôvodu, že rodičia dieťaťa nežijú spolu.
Kolízny opatrovník prešetril pomery v domácnosti navrhovateľky a otca, podal písomnú správu a navrhol návrhu vyhovieť.
Odporca súhlasil s návrhom matky.
Súd vykonal dokazovanie z návrhu, rodného listu dieťaťa, výsluchom rodičov, zo správy o prešetrení pomerov kolíznym opatrovníkom, potvrdenia o mzde matky, rozhodnutia Sociálnej poisťovne o invalidnom dôchodku otca.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, v súčasnosti 26,65 Eur mesačne. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených ustanovení zákona, ktoré aplikoval na dokazovaním zistený skutkový stav.
Podľa § 157 ods. 3 O. s. p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu, ako v tomto prípade.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ul. Dr. Herza
14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne
v troch rovnopisoch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Proti tomuto rozsudku právo podať odvolanie nemajú tí účastníci, ktorí sa odvolania vzdali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh a vykonanie exekúcie podľa Exekučného
poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.