Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-736-2001.pdf
PDF · 75.35 KB
Case nature
Subarea
4Er/736/2001
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35776005 proti povinnému A. S., bytom I. X, W. I. v konaní o vymoženie 298,67 eur takto
rozhodol:
Súd v y h l a s u j e exekúciu za neprípustnú.
Súd z a s t a v u j e exekúciu.
Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi, Exekútorský úrad Michalovce, Ľudovíta Štúra 12, Michalovce vo výške 49,03 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Pôvodný oprávnený, Chemická zdravotná poisťovňa Apollo, podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej sumy vo výške 298,67 eur (8 998,-Sk) na základe právoplatného a vykonateľného platobného výmeru č. 2001450556, ktorý dňa 19.3.2001 vydala Chemická zdravotná poisťovňa Apollo, pobočka Michalovce. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Dulina požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd udelil poverenie súdnemu exekútorovi dňa 27.9.2001 pod číslom 5710 004858.
V priebehu exekučného konania vzhľadom na zlúčenie zdravotných poisťovní a postúpenie pohľadávky vymáhanej v tomto konaní pripustil zmenu na strane oprávneného, a to spol. Slovenská konsolidačná, a.s.
V priebehu exekučného konania súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd dožiadaním doručeným oprávnenému dňa 14.3.2012 žiadal oprávneného o písomné vyjadrenie k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie s poučením, že ak sa v lehote určenej súdom nevyjadrí, súd bude mať za to, že s návrhom súhlasí. Oprávnený sa k návrhu na zastavenie exekúcie doposiaľ nevyjadril, preto súd mal za to, že s návrhom súhlasí, resp. že voči nemu nemá žiadne námietky.
XEr/XXX/XX
-X-
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zák. č. 233/1995 Z. z. účinného do 31.1.2002 exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Účelom exekúcie je nútený výkon určitého vykonateľného rozhodnutia. Tento je možné realizovať iba z majetku povinného. Bez existencie takéhoto majetku je tento výkon bezúspešný, resp. nezrealizovateľný. Úprava Exekučného poriadku účinná od 1.2.2002 už pozná ako dôvod zastavenia exekúcie aj nemajetnosť povinného, čo vychádza práve z uvedenej zásady hospodárnosti, aby neboli zbytočne vykonávané neustále úkony exekútora, ak je zrejmé, že tieto nebudú viesť k uspokojeniu oprávneného, pričom náklady spojené s týmito úkonmi nakoniec bude musieť znášať oprávnený. Úprava Exekučného poriadku účinná do 31.1.2002 však takýto dôvod pre zastavenie exekúcie nepozná. V takomto prípade je potom potrebné exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a následne ju zastaviť, keďže existencia majetku povinného je jedným z predpokladov k úspešnému výkonu exekúcie a naopak jej neexistencia spôsobuje iba vyššie popísaný stav, ktorý nevedie k uspokojenie oprávneného, ale naopak môže byť v neprospech oprávneného. Keďže z exekútorského spisu vyplýva dlhodobá nemajetnosť povinného (nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty, ani nepoberá príjem postihnuteľný exekúciou, blokácia účtu povinného od roku 2008 nepriniesla žiaden výsledok), súd vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a vyššie uvedené skutočnosti exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
O trovách účastníkov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. tak, že nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.
O trovách exekúcie súd rozhodol v súlade s § 203 zák. č. 233/1995 Z. z. účinného do 31.1.2002 a v súlade s §§ 14, 15 a 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.4.2008 tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 49,03 eur a zaviazal oprávneného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Súd pritom vychádzal z toho, že exekútor nemá možnosť odmietnuť návrh na vykonanie exekúcie, teda musí ju vykonať, s čím sú spojené jednak hotové výdavky a jednak má právo na odmenu za výkon svojej činnosti. Tieto v zásade znáša povinný. Exekučný poriadok v súčasnosti však pozná 3 výnimky z tohto pravidla, pričom jednou z nich je skutočnosť, ak je povinný nemajetný. Aj keď v danom prípade súd aplikoval ustanovenie § 203 Exek. poriadku účinného do 31.1.2002, súd považuje za spravodlivé, aby tieto trovy uhradil niektorý z účastníkov konania. Keďže v danom prípade je povinný nemajetný, na náhradu trov exekúcie súd zaviazal oprávneného.
Tieto trovy pozostávajú z:
1/ § 14 cit. vyhl. - počet hodín účelne vynaložených na vykonanie exekúcie
- spracovanie výzvy na úhradu pohľadávky 25 min.
Spolu 25 min.= 1 začatá hodina á 6,64 eur/hodina 6,64 eur
- 20% DPH 1,33 eur
2/ §15 cit. vyhl. - paušálna odmena
XEr/XXX/XX
-X-
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur
- doručenie príkazu na začatie exekúcie 3,32 eur
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur
- doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie 3,32 eur
- každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného Soc. poisť. 3,32 eur
- každé zisťovanie účtu povinného 2x Daň. úrad 6,64 eur
- každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 2 x ODI 6,64 eur
- 20% DPH 5,98 eur
3/ § 22 cit. vyhl. - náhrada hotových výdavkov
- poštovné (4 x 1,30 eur) 5,20 eur
S p o l u : 49,03 eur
Súd pri priznávaní odmeny exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. 288/95 Z.z. účinnej do 30.4.2008 vychádzal z logického a gramatického výkladu citovaného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že pri výpočte odmeny súdneho exekútora sa zohľadňuje počet hodín účelne vynaložených na exekúciu a nie počet úkonov. Počtom hodín účelne vynaložených treba rozumieť súčet čiastkových trvaní jednotlivých úkonov. Nesčítavanie času trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti by de facto každý úkon exekučnej činnosti postavilo, čo do spôsobu určenia výšky odmeny zaň, na roveň tým, ktoré vyhláška uvádza v § 15 ods. 1,
a ktoré sú odmeňované paušálnou sumou. Nesčítaním času trvania jednotlivých úkonov, keď každý z nich netrval celú hodinu, ale naopak priznaním odmeny 6,64 eur (200,- Sk) za každý z nich, by nebolo možné hovoriť o počte hodín (čase) účelne vynaložených na exekúciu tak, ako to predpokladá § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky (porovnaj rozhodnutie NS SR sp. zn. 5M Cdo 6/2008 zo dňa 4.3.2009). Súd preto sčítal čas, ktorý považoval za účelne vynaložený na vykonanie exekúcie, a za tento potom priznal exekútorovi odmenu vo výške 6,64 eur za každú začatú hodinu tak, ako je to uvedené vyššie.
Súd do času účelne vynaloženého na vykonanie exekúcie nezapočítal čas na vykonanie úkonov „vyúčtovanie trov exekučného konania“ v rozsahu 45 minút a „vyznačenie právoplatnosti uznesenia“, pretože týmito sa nedosahuje účel exekúcie, teda súd tieto úkony nepovažuje za úkony účelne vynaložené na vykonanie exekúcie v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 288/1995 Z.z. Tieto majú skôr administratívnu povahu, pričom za takéto úkony je odmena už zahrnutá v odmene exekútora v zmysle § 25 cit. vyhl. Súd teda do času účelne vynaloženého na vykonanie exekúcie zahrnul iba čas za úkon „spracovanie výzvy na úhradu pohľadávky“.
Poučenie:
Proti prvému výroku odvolanie nie je prípustné. Proti ostatným výrokom tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.