Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoP/33/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Wagshalovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti I. R., narodeného X.X.XXXX a R. K. Z., narodenej XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpených opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny N., pochádzajúcich z matky O. Z., narodenej X.XX.XXXX, bytom N., adresa na doručovanie písomností T. 9, N. a otca A. I. N., narodeného XX.X.XXXX, bytom Q. XX, N., adresa na doručovanie písomností N. A. XB, N., v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. -84 zo dňa 1.3.2023, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku IV.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Navrhovateľka Matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného zo strany otca na maloletého I. na sumu 250 eur mesačne a na maloletú R. K. na sumu 200 eur mesačne počnúc dňom 1.6.2022 opakovane do budúcna.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„ I. M e n í rozsudok Okresného súdu Prešov pod sp.zn. zo dňa 21.06.2017 v časti určenia výživného a to tak, že z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. I. R., nar. XX.XX.XXXX na sumu 130,00 Eur mesačne a na výživu mal. R. K. Z., nar. XX.XX.XXXX na sumu 100,00 eur mesačne, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.06.2022 opakovane do budúcna. II. Dlžné výživné u mal. I. R. za obdobie od 01.06.2022 do 31.03.2023 vo výške 300,00 Eur je otec oprávnený splácať v splátkach po 20,00 Eur mesačne, spolu s bežným výživným, až do úplného zaplatenia dlhu, pod následkom straty výhody splátok. III. Dlžné výživné u mal. R. K. Z. za obdobie od 01.06.2022 do 31.03.2023 vo výške 300,00 Eur je otec oprávnený splácať v splátkach po 20,00 Eur mesačne, spolu s bežným výživným, až do úplného uhradenia dlhu, pod následkom straty výhody splátok.

IV. V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a. V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Rozhodnutie súd právne zdôvodnil podľa ust. , , a , , , , , a o rodine, (ďalej len „“).

4. V odôvodnení uviedol, že naposledy bolo výživné na maloleté deti určené rozsudkom Okresného súdu Prešov pod sp. zn. zo dňa 21.6.2017, teda pred šiestimi rokmi, čo samo o sebe je dôvodom na zvýšenie výživného. Má za to, že náklady na výživu a východu maloletých detí podstatne vzrástli, už len samotným fyzickým vekom ako aj voľnočasovými aktivitami maloletých detí. Maloletý I. bol v čase posledného rozhodnutia súdu žiakom X.ročníka základnej školy, v súčasnosti navštevuje X.ročník základnej školy, je aktívnym hráčom vodného póla s čím sú spojené vysoké náklady. Navštevuje jazykovú školu, chodí na doučovanie zo slovenčiny, matematiky ako aj na prípravu na prijímacie skúšky na stretnú školu. Spolu so sestrou navštevuje P. Q. N.. Maloletá R. K. v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom navštevovala materskú školu, v súčasnosti je žiačkou X.ročníka základnej školy. Musí dodržiavať bezlaktozovú diétu, ma diagnostikovanú poruchu učenia, preto chodí na doučovanie. Vo voľnom čase sa venuje jazde na koni s čím taktiež matka zvýšené náklady. S ohľadom na uvedené prvoinštančný súd považoval návrh matky na zvýšenie výživného za dôvodný, no nestotožnil sa s výškou navrhovaného výživného. Na strane otca skúmal majetkové a príjmové možnosti a schopnosti otca. Otec maloletých detí žil a pracoval v českej republike, kde uvádzal príjem vo výške 12.500 až 15.000 ČK. V súčasnosti žije na I. u priateľky v byte v J. s tým, že jeho predpokladaný súčasný príjem by mal predstavovať 700 eur mesačne. Otec vlastní nehnuteľnosť v W., ktorú má záujem predať, čo však aktuálne kvôli jeho trestnému stíhaniu nie je možné (zákaz vycestovania). Zálohu, ktorá mu bola vyplatená vo výške 10.000 eur použil na splatenie dlžného výživného. Na základe takto zistených skutočností súd prvej inštancie zvýšil výživného zo strany otca na každé z maloletých detí o sumu 30 eur mesačne a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Zdôraznil, že takto zvýšené výživné nie je postačujúce pre maloleté deti, avšak vzhľadom k aktuálnym možnostiam a schopnostiam otca je prioritou, aby otec riadne uhrádzal výživné na maloleté deti a s deťmi sa stretával a pomohol matke finančne aj s nepredvídanými výdavkami na deti. Uviedol, že otec ma právo sa s deťmi stretávať, tráviť s nimi čas, ale na druhej strane je aj jeho povinnosťou nielen povinnosťou matky, aby deti riadne materiálne zabezpečil tak, aby boli pokryté všetky ich odôvodnené výdavky.

5. Súd prvej inštancie určil dlžné výživné za obdobie od 1.6.2022 do 31.3.2023 vo výške 300 eur u maloletého I. a u maloletej R. K. je otec oprávnený splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.

6. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu

7. Proti tomuto rozsudku v časti výtoku I., II., III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletých. Uviedol, že jeho súčasný príjem nepostačuje na plnenie zvýšeného výživného. Poukázal na skutočnosť, že súdu prvej inštancie nemohol predložiť potvrdenie zamestnávala o jeho príjme, pretože jeho pracovný pomer začal aj koncom mesiaca február 2023 a už na tretí deň si musel zobrať voľno kvôli pojednávaniu, ktoré sa konalo dňa 1.3.2023. Potvrdenie o príjme vie zdokladovať dodatočne po ukončení aktuálneho, t.j. prvého mesiaca v práci. Uviedol opätovne, že jeho aktuálny príjem nepostačuje na pokrytie zvýšeného výživného dokonca ani na pokrytie jeho životných potrieb (nájom, strava, cestovanie za deťmi) ako aj platenie nájomného za byt v F., ktorý musí platiť aj naďalej, keďže ma zákaz vycestovať, a teda nemôže ukončiť nájom k tomuto bytu a ani sa z neho vysťahovať, a tak sa zbaviť zbytočného výdavku. Má za to, že prvoinštatčný súd dostatočne nepreskúmal jeho výdavky, a preto navrhol návrh na zvýšenie výživného na maloleté deti zamietnuť. Doplnil, že ak to budúcnosti sa jeho príjem zvýši a bude mu zrušené obmedzenie, ktoré mu bolo uložené Okresným súdom Stará Ľubovňa (zákaz vycestovať), tak je ochotný prispievať deťom na výživu viac. Tiež zdôraznil, že prvoinštančný súd ho zaviazal dorovnať dlžné výživné spätne, a to od obdobia 1.6.2022, pričom v tomto období bol nezamestnaný a nemal žiaden príjem. Na úrade bol vedený ako uchádzač o zamestnanie s mesačným príjmom 0 eur, teda bol bez príjmu.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) oprávnenými subjektmi - účastníkmi konania, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku v jeho napadnutej časti podľa ustanovenia

9. Podľa a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd v zmysle a je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím prvej inštancie, pretože bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá. Má za to, že všetky dôvody, ktoré uvádza v odvolaní odvolateľka, vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok.

11. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci. Odvolací súd nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu odchýliť. Rozsudok v jeho napadnutej časti považuje odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre zvýšenie výživného v zmysle návrhu navrhovateľa alebo návrhu osoby povinnej platiť výživné.

13. Odvolateľ nesúhlasí so stanovenou výškou výživného, poukazuje na svoju momentálnu situáciu, t. j., že jeho príjem nie je dostatočný na to, aby mohol platiť výživné v súdom stanovenej výške a súčasne uhrádyať aj dlžné výživné. Tiež poukazoval na skutočnosť, že súd prvej inštancie ho zaviazal na úhradu dlžného výživného spätne od 01.06.2022, a to aj napriek tomu, že v tomto čase bol vedený na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a nepoberal podporu, teda bol bez akéhokoľvek príjmu.

14. V nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky odvolací súd uvádza, že za situácie takto zisteného skutočného stavu veci možno konštatovať, že súdom určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám mal. I. a mal. R. K.. Súd prvej inštancie správne určil výšku primeraného výživného, ktorá zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča prihliadnuc na osobnú starostlivosť otca, ako aj osobnú starostlivosť matky a rozlíšil oprávnené potreby mal. detí a mieru osobnej starostlivosti o ne.

15. Z obsahu napadnutého rozsudku vyplýva, že súd pri určovaní výživného vychádzal z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od poslednej úpravy výživného uplynulo šesť rokov, čo samo o sebe je dôvodom na zvýšenie výživného. Náklady na výživu a výchovu mal. detí značne vzrástli. Súd prvej inštancie zohľadnil výdavky na starostlivosť o mal. I., ktorý v čase posledného rozhodnutia o výživnom bol v 2. ročníku základnej školy, pričom teraz navštevuje 8. ročník základnej školy a mal. R. K., ktorá v čase posledného rozhodnutia o výživnom navštevovala materskú školu, kým v súčasnosti je žiačkou 2. ročníka základnej školy. Za oprávnené výdaje mal. detí súd prvej inštancie považoval tie, ktoré súvisia s ich vzdelaním (doučovanie, prípava na prijímacie skúšky na strednú školu, návšteva centra liečebnej pedagogiky) a

záujmami (voľnočasovými aktivitami, ktorým sa mal. deti aktívne venujú), špeciálnou stravou pre mal. R. K., ktorá má západ žalúdka a je na bielkovinovej a bezlaktózovej diéte, s hygienou a oblečením. Na strane osoby povinnej z platenia výživného konštatoval, že určitý čas pracoval v F. W., kde mal dosahovať príjem 12.500,- až 15.000,- Kč, aktuálne žije na I. u priateľky v J., na I. aj pracuje, jeho predpokladaný príjem je vo výške 700,- Eur. Otec vlastní nehnuteľnosť v W., ktorú chce predať, no kvôli jeho trestnému stíhaniu nie je podľa vyjadrení otca možné. Zdôraznil, že otec má právo sa s deťmi stretávať a tráviť s nimi čas, no súčasne je jeho povinnosťou, nielen povinnosťou matky, mal. deti riadne materiálne zabezpečiť tak, aby boli pokryté všetky ich odôvodnené výdavky.

16. Súd prvej inštancie zistil skutočný stav dostatočne, z vykonaného dokazovania je možné prijať právny záver o zvýšení výživného pre mal. I. a mal. R. K..

17. Súd prvej inštancie zhodnotil potreby mal. detí, ktoré, vzhľadom na ich vek, primárne súvisia s uspokojovaním ich základných životných potrieb. Matka predložila súdu špecifikáciu potrieb mal. I. a mal. R. K., ktoré súd prvej inštancie posúdil správne v tom smere, že zohľadnil ich vek, výdavky na vzdelanie (obe deti chodia na doučovanie, mal. I. zo slovenčiny a matematiky, pripravuje sa na prijímacie skúšky na strednú školu, mal. R. K. má diagnostikovanú poruchu učenia, obaja navštevujú centrum liečebnej pedagogiky), voľnočasové aktivity (mal. I. sa aktívne venuje vodnému pólu, navštevuje jazykovú školu, mal. R. K. sa venuje jazde na koni), špeciálnu stravu pre mal. R., ktorá má zápal žalúdka, je na bielkovinovej a bezlaktózovej diéte kvôli čomu sa nemôže stravovať v škole, je potrebné jej pripravovať stravu doma, výdavky na oblečenie, ktoré je potrebné pravidelne kupovať, nakoľko obe mal. deti sú vo veku, kedy stále rastú. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne zistil potreby mal. detí a pri stanovení bežného výživného zdôraznil princíp potencionality príjmu, ktorý má prednosť pred princípom fakticity.

18. Na strane mal. I. a mal. R. K. nejde o nadpriemerné potreby, príjem otca, ktorý by mohol dosahovať, by bol schopný pokryť náklady, ktoré mal. I. a mal. R. K. potrebujeú. Pri nákladoch na mal. deti je treba zahrnúť aj pomer nákladov, ktoré súvisia s bývaním, s chodom domácnosti, s poplatkami za komunálny odpad, s daňovými povinnosťami, na ktorých by sa maloleté deti mali podieľať rovnako. Náklady na bývanie uspokojuje mal. deťom matka. Z charakteru výživného ako dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať, keďže budú vznikať až v budúcnosti.

19. Odvolací súd vychádza z toho, že je v možnostiach otca maloletých riadne sa zamestnať a mať tak pravidelný príjem. Otec mal. detí v priebehu konania nepreukázal obmedzenie pracovať či zamestnať sa, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že predtým pracoval v F. W. a toho času by mal byť taktiež zamestnaný s predpokladaným príjmom 700,- Eur.

20. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine), má úmyselné protiprávne konanie povinného majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.2.2019, sp. zn. , tvorba právnej vety: najpravo.sk;).

21. Princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (porovnaj rozsudok Najvyššieho

súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. , zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk). Potencionalita teda znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období.

22. Pokiaľ ide o trestné stíhanie otca a jeho zákaz vycestovania do zahraničia, je potrebné uviesť, že otec sa sám dopustil takého konania, v dôsledku ktorého prišiel o predchádzajúce zamestnanie, stratil možnosť zamestnať sa v zahraničí a podľa vyjadrení otca je z tohto dôvodu nútený aj naďalej platiť nájom za byt v F. W., keďže nemá možnosť ukončiť nájomný vzťah a vysťahovať si veci z bytu a z rovnakého dôvodu nemá možnosť predať nehnuteľnosť v W. (podľa odvolacieho súdu obe situácie je možné riešiť prostredníctvom splnomocnenej osoby).

23. Čo sa týka súčasného príjmu otca, ktorý by mal byť vo výške 700,- Eur, je potrebné konštatovať to, čo odvolací súd uviedol už vyššie, a to, že otec je zdravý a v priebehu konania nepreukázal obmedzenie pracovať či zamestnať sa a dosahovať tak pravidelný príjem, aby sa mohol riadne podieľať na výžive svojich mal. detí. Mal by si uvedomiť, že nesie svoju rodičovskú zodpovednosť na zabezpečenie nevyhnutných životných podmienok svojich maloletých detí. Ide o základnú rodičovskú povinnosť, zodpovednosť k čomu musí svoj život aj patrične prispôsobiť. Odvolací súd nenašiel vo vykonanom dokazovaní zistenia, ktoré by smerovali k tomu, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach dosahovať príjem aspoň vo výške priemernej mzdy. V roku 2022 bola priemerná mzda na úrovni 1.295,- Eur. Po odpočítaní daní a odvodov je výška priemernej čistej mzdy okolo 900,- €. Výpočet čistej mzdy je len orientačný. / porovnaj https://www.platy.sk/vypocet-mzdy/vysledky/.

24. Odvolací súd stanovené bežné mesačné výživné považuje za výživné zodpovedajúce zákonom ustanoveným východiskovým kritériám, rozsah takto stanoveného výživného, ktoré je otec povinný platiť, je odrazom posúdenia individuálnych skutkových okolností prejednávanej veci. Na strane mal. I., vzhľadom na jeho vek, t. j. XX rokov ako aj mal. R. K., ktorá bude mať v septembri tohto roku XX rokov, je možné percentuálne rozpätie výživného ustáliť na 15 až 19 % z čistého príjmu povinného rodiča.

25. Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ustanovenia a v spojení s ust. . Odvolací návrh odvolateľa, ktorý žiadal návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť, považoval za rozporný s najlepším záujmom mal. Stanislava a mal. Niny Magdalény, ohrozujúci riadne uspokojovanie ich odôvodnených potrieb, nevyváženosť v plnení si rodičovských povinností k dieťaťu zo strany oboch rodičov.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. .

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).