Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-283-2012.pdf
PDF · 84.7 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/283/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky P. C. rod. O. nar. X.X.X. bývajúcej vo Z. Y. č. X. proti odporcovi Y. C. nar. X.XX.X. bývajúcemu vo Z. Y. č. X. v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému V. C. nar. X.XX.X. zastúpenému kolíznym opatrovníkom X. práce, sociálnych vecí a rodiny v A. G. Vsi detašovaným pracoviskom v Gelnici za účasti Q. C. nar. XX.X.X. bývajúceho u navrhovateľky o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo 16.4.2012 č.k. 7P 51/2012-30 takto
rozhodol:
Z a s t a v u j e konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k Q. C. nar. XX.X.X..
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o rozvode manželstva navrhovateľky a odporcu, o zverení maloletého V. C. nar. X.XX.X. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, o jej povinnosti ho zastupovať a spravovať jeho majetok a vo výroku, ktorým súd neupravil styk odporcu s maloletým V..
M e n í rozsudok vo výroku o výživnom pre maloletého V. tak, že zaväzuje odporcu prispievať na výživu maloletého V. C. nar. X.XX.X. 60 € mesačne navrhovateľke vždy do 1. dňa v mesiaci dopredu počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu, v tom čase maloletého Q. C. a maloletého V. C. zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, otca zaviazal prispievať na výživu v tom čase maloletého Q. 100 € mesačne a na výživu maloletého V. 100 € mesačne ich matke vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu od právoplatnosti rozsudku, styk otca s maloletými deťmi neupravil a rozhodol, že účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, v ktorom vyjadril nesúhlas s rozvodom manželstva a so zverením maloletých detí do výlučnej osobnej starostlivosti odporkyne. Zdôraznil, že v priebehu celého konania trval pre prípad rozvodu manželstva na zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti. Vytkol konajúcemu súdu, že nevypočul v konaní maloletého V. a vyjadril názor, že jeho manželstvo s navrhovateľkou nie je trvalo a hlboko rozvrátené a situácia nevylučuje možnosť obnovenia ich manželského spolužitia. Vyjadril aj zásadný nesúhlas s určením výživného po 100 € na každé jedno dieťa s odôvodnením, že jeho čistý mesačný príjem 557 € po uhradení všetkých jeho
nevyhnutných výdavkov mu nedovoľuje prispievať na výživu detí určenou sumou, pretože táto je pre neho likvidačná. V tejto súvislosti poukázal na podstatne vyšší príjem navrhovateľky 701 € mesačne a v tejto súvislosti konštatoval, že navrhovateľka si so zreteľom na vek obidvoch detí už v súčasnosti neplní vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou o nich, preto je povinná doplňovať zdroj ich výživy na hranicu ich odôvodnených potrieb. Navrhol odvolaciemu súdu alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a v prípade rozvodu manželstva zveriť maloletého V. do striedavej osobnej starostlivosti a jeho zaviazať prispievať na výživu maloletého V. 50 € mesačne a na Q. 60 € mesačne. Konštatoval, že konajúci súd nezistil riadne skutkový stav veci, pretože nevykonal všetky ním navrhnuté dôkazy nevyhnutné pre rozhodnutie v merite veci.
Kolízny opatrovník v tom čase obidvoch maloletých detí a navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu nevyjadrili.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a / O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu proti výroku o rozvode manželstva, o zverení maloletého V. C. nie je opodstatnené a preto ho ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnutý výrok o výživnom pre maloletého V., pretože dospel k presvedčeniu, že odvolanie otca proti tomuto výroku je čiastočne opodstatnené.
Pretože Q. C. nar. XX.X.X. nadobudol po vyhlásení napadnutého rozsudku súdom prvého stupňa plnoletosť 18.4.2012 a s konaním o rozvod manželstva je podľa § 113 ods. 1 Zákona o rodine obligatórne spojené konanie o úpravu pomerov manželov iba k maloletým deťom, odvolací súd zastavil konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k Q. C..
Pretože sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo výrokoch o rozvode manželstva navrhovateľky a odporcu a tiež o zverení maloletého V. do osobnej starostlivosti matky, poukazuje na neho ako na vecne správne a dodáva, že súd prvého stupňa o týchto výrokoch rozhodol zákonne, dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania a preto je odôvodnenie týchto výrokov napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s námietkami odporcu uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a odporca ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností dospel k rovnakému právnemu záveru, ako súd prvého stupňa, že manželstvo účastníkov konania, vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý, bez reálnej možnosti obnovenia jeho základných funkcií, nemôže plniť svoj účel a vzhľadom na jednoznačný postoj navrhovateľky, ani nemožno očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Záujem odporcu o zotrvanie v manželstve nemôže byť sám o sebe dôvodom, aby súd nútil navrhovateľku zotrvávať vo vzťahu, ktorý považuje za neperspektívny, pretože na naplnenie účelu manželstva je potrebná snaha oboch strán, vzájomné pochopenie a citové zblíženie. Hlboký a trvalý rozvrat potvrdzuje aj výpoveď teraz už plnoletého syna účastníkov konania Q. a skutočnosť, že manželia spolu nežijú a nevedú spoločnú domácnosť od augusta 2011, kedy sa navrhovateľka s maloletým deťmi odsťahovala. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za nevyhnutné konštatovať, že spoločenským účelom manželstva je vytváranie rodinného prostredia, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny nárok. Objektívny kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi je daný intenzitou rozvratu a dĺžkou jeho trvania, ktoré sú zahrnuté v požiadavke vážnosti a trvalosti rozvratu. Znamená to, že manželstvo možno rozviesť, iba ak je rozvod, v tom ktorom prípade riešením zodpovedajúcim stanoveným hľadiskám na manželstvo a jeho zánik rozvodom. Odvolací súd na základe uvedených skutočností v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a tiež vyššie uvedených úvah dospel k presvedčeniu, že v tejto právnej veci je vylúčený predpoklad, aby manželstvo navrhovateľky a odporcu v budúcnosti plnilo svoj účel, najmä pre absolútnu nedôveru navrhovateľky voči odporcovi, následnú stratu citového vzťahu, ktorý je nevyhnutným predpokladom spolužitia manželov. Súd prvého stupňa rovnako
zákonne rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému V. na čas po rozvode (okrem úpravy výživného), pretože dôsledne posúdil všetky relevantné skutkové okolnosti zistené v priebehu konania a pri rozhodovaní vychádzal predovšetkým z faktického stavu korešpondujúceho so záujmom maloletého. Súd prvého stupňa správne rozhodol ak nevyhovel návrhu otca na zverenie maloletého V. do striedavej osobnej starostlivosti po nepochybnom zistení, že vzťahy medzi jeho rodičmi sú značne problematické, odlišne hodnotia tú ktorú situáciu a následne sa nevedia dohodnúť ani na najbazálnejších veciach týkajúcich sa starostlivosti o maloletého. V prípade zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti by bol maloletý zaťažovaný konfliktmi medzi rodičmi a vzniknutá situácia by sa mohla negatívne prejaviť na jeho psychike. Rovnako správne a zákonne rozhodol konajúci súd podľa § 25 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine, ak neupravil styk maloletého V. s otcom v súlade s § 25 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine.
Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že pri určení konkrétneho rozsahu vychádza súd predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odvolací súd preskúmaním všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k výroku o určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletému V. dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, ale nesprávne rozhodol o rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči maloletému vychádzajúc z čistého priemerného mesačného zárobku matky 701 € a otca 556 €, pričom každý z rodičov má vyživovaciu povinnosť aj voči plnoletému synovi Q. pripravujúcemu sa štúdiom na budúce povolanie. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedených úvah a tiež skutkových zistení dospel k presvedčeniu, že výživné 60 € mesačne od otca je primerané jeho zárobkovým schopnostiam a možnostiam, ako aj odôvodneným potrebám maloletého V.. Je potrebné súhlasiť s tvrdením otca v odvolaní, že matka so zreteľom na vek maloletého si v súčasnosti už neplní v plnom rozsahu vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou o neho a preto je povinná doplňovať zdroj výživy maloletého na hranicu jeho odôvodnených potrieb. Otec maloletého je po zohľadnení jeho nevyhnutných životných nákladov a s prihliadnutím na ďalšiu vyživovaciu povinnosť schopný prispievať určené výživné, ktoré zodpovedá aj odôvodneným potrebám maloletého.
O povinnosti nahradiť trovy navrhovateľke rozhodol odvolací súd na základe jej návrhu podľa § 151 ods. 1 veta prvá, § 224 ods. 1 v spojení s § 144 O.s.p. tak, že jej náhradu trov konania nepriznal, pretože účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo
určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. V tejto právnej veci odvolací súd nezistil okolnosti odôvodňujúce priznanie náhrady trov konania navrhovateľke.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.