Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45C-175-2010.pdf
PDF · 127.83 KB
Case nature
Area
Subarea
45C/175/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou A.. Ľ. H. v právnej veci navrhovateľky: C. E., nar. 7.XX.XXXX, bytom E. X, C., zast. Mgr. Petrom Belicom, advokátom, so sídlom Konventná 9, Bratislava, proti odporkyni: Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, C., zast. Mgr. Renátou Dobrovodskou, advokátkou, so sídlom Račianska 15, Bratislava o zaplatenie 46.491,61 € takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke sumu 46.491,61 €, ako aj náhradu trov konania v sume 4.766,- €, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh v sume 2.789,- € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojim návrhom podaným na tunajší súd dňa 9.9. 2010 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 46.491,61 €. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 27.9.2007 založila spolu s odporkyňou, ktorá je jej dcérou, osobný účet vo N. č. XXXXXXXXXX/XXXX, z dôvodu uskutočnenia finančnej transakcie za predaj bytu navrhovateľky. Navrhovateľka byt na Š. V.. Č..XX v Bratislave predala z dôvodu zdravotných ťažkostí a na naliehanie odporkyne jej dala dispozičné právo k účtu. Dňa 3.12.2007 založila na opätovné naliehanie odporkyne ďalší účet vo N., č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý mal byť výhodnejší pre zhodnotenie peňazí uložených v peňažnom ústave. Aj na tento účet udelila odporkyni dispozičné právo a následne naňho previedla zvyšné finančné prostriedky z predaja bytu vo výške 79.665,50 €. Po uplynutí asi jedného roka sa navrhovateľka úplne zdravotne zotavila. Počas celého obdobia sa dožadovala výpisov k jednotlivým účtom vedeným vo N., ktoré jej odporkyňa odmietla ukázať a zatajovala ich pred ňou. Po návšteve banky a vyžiadaní výpisov k účtom, navrhovateľka zistila, že bez jej vedomia odporkyňa vykonávala výbery, prevody a podozrivé transakcie na súkromné účty. Odporkyňa mala síce dispozičné právo, avšak o účele výberov alebo prevodoch vôbec navrhovateľku neinformovala. Peniaze vybrala a previedla bez jej súhlasu. Navrhovateľka ďalej uviedla, že následne do konca roka 2009 odporkyňa od nej pod zámienkou existenčných problémov vo svojej živnosti vylákala ďalšie peniaze, ktoré mala navrhovateľka odložené na byt. Na účet odporkyne previedla sumu 13.000,- € s podmienkou, že jej ich vráti. Svojím konaním odporkyňa spôsobila navrhovateľke škodu v celkovej sume 46.491,61 €, ktorú jej doteraz nevrátila.
Odporkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 1.6.2011 uviedla, že tvrdenie navrhovateľky o schopnosti sa o seba samostatne finančne postarať ako i o tom, že odporkyňa naliehala na navrhovateľku, aby sa k nej nasťahovala sú zavádzajúce. Bola to práve navrhovateľka, ktorá tvrdila, že nevie sama platiť nájomné za byt, a preto jej odporkyňa bola s týmito poplatkami nápomocná. Taktiež matke - navrhovateľke často zabezpečovala domov nákupy potravín. Odporkyňa, napriek tomu, že žije so svojím synom v trojizbovom
byte, sa napokon s navrhovateľkou dohodla, že navrhovateľka pristúpi k predaju svojej bytovej jednotky, presťahuje sa do bytu odporkyne na E. ulici a odporkyňa sa o svoju matku postará a doopatruje ju. Odporkyňa poukázala na to, že kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 5.11.2007, navrhovateľka však odporkyni dala dispozičné právo k účtu vo N. už k dátumu 27.9.2007, čo zo strany odporkyne nemohlo byť účelového charakteru, ako sa navrhovateľka snaží podsúvať súdu.
Odporkyňa ďalej vo svojom vyjadrení uviedla, že tvrdenia navrhovateľky, že nemala vedomosť o výberoch uskutočnených odporkyňou, sú účelové a nepravdivé, nakoľko navrhovateľka mala vedomosť o všetkých finančných úkonoch. Odporkyňa dokonca uviedla, že nešlo o pôžičku poskytnutú zo strany navrhovateľky, ale o dar. Navrhovateľka k tomuto kroku pristúpila s tým, že bývala u odporkyne, ktorá sa mala o ňu starať a po finančnej stránke všetko zabezpečovať a navrhovateľka mala byť odporkyni týmto spôsobom nápomocná. Bola to práve navrhovateľka, ktorá navrhla, že v súvislosti s veľkou rekonštrukciou bytu na Kríkovej ulici, daruje financie odporkyni, aby mohli spoločne kultúrnejšie a vo vhodnejších podmienkach bývať.
Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom povereného zástupcu navrhovateľky, právnej zástupkyne odporkyne, výsluchom navrhovateľky, odporkyne, svedkyne C. S., B. Š., K. A. Š., K. P. C. B. B. T., oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: Zmluvou o prevode vlastníctva bytu na Š. V. Č.. XX, Bratislava, výpismi z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, výpismi z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, príkazom na úhradu zo dňa 13.12.2009, nájomnou zmluvou, zo dňa 14.4.2010, uznesením tunajšieho súdu, č.k. XXC/XXX/XXXX-XX, zo dňa 14.1.2011, uznesením tunajšieho súdu, č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX, zo dňa 17.1.2012, písomným vyjadrením odporkyne, zo dňa 7.12.2011, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že finančné prostriedky boli vo vlastníctve navrhovateľky a poskytnuté boli odporkyni v dvoch častiach, a to prvá časť XXX.XXX,- Sk a druhá časť X.XXX.XXX,- Sk. Od 3.12.2007 do 6.10.2008 uskutočňovala odporkyňa výbery z účtov, a to bez súhlasu a vedomia navrhovateľky. Navrhovateľka bývala u odporkyne od decembra 2007 až do marca 2010. Za celý tento čas nemala prístup k poštovej schránke a k výpisom z účtov. O výberoch sa dozvedela v novembri 2008, pri osobnej návšteve pobočky N..
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že odporkyňa - jej dcéra, ju veľmi sklamala. Celý život jej pomáhala, ako sa len dalo. Keď si pýtala peniaze naspäť, odporkyňa jej povedala, že peniaze vráti a že zabezpečí pre ňu aj byt. Predmetnú sumu však odporkyňa nevrátila, celý rok ju držala v napätí a nevybavila ani žiaden byt. Navrhovateľka uviedla, že od odporkyne sa musela odsťahovať do domova dôchodcov, lebo dcéra k nej bola veľmi zlá, mlátila ju a vyhadzovala ju z bytu pod most.
Právna zástupkyňa odporkyne uviedla, že od roku 2002 odporkyňa pomáhala navrhovateľke platiť nájomné, ako i ďalšie náklady na živobytie celkovo aj do sumy XX.XXX,- Sk mesačne. Odporkyňa podnikala v oblasti prenájmu čerpacích staníc, v čom sa jej aj darilo. Nie je pravdou, že by nútila svoju matku - navrhovateľku, aby sa k nej presťahovala. Naopak, sama navrhovateľka chcela ísť bývať k nej. Právna zástupkyňa odporkyne ďalej uviedla, že kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 5.11.2007 a dispozičné právo k účtom bolo odporkyni udelené dňa 27.9.2007, teda ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy. Vzhľadom na to, že navrhovateľka sa mala nasťahovať do bytu odporkyne, dohodli sa na tom, že jej navrhovateľka daruje XXX.XXX,- Sk na prerobenie bytu. Fyzicky jej tieto peniaze síce nedala, avšak odporkyňa si ich vybrala z účtu. Pokiaľ ide o výpisy z účtov, tieto nechodili poštou do schránky, ale vyberali sa osobne na pobočke v banke, pričom ich vyberala sama navrhovateľka. Ak boli vybrané ďalšie sumy, tak o nich navrhovateľka vedela, pričom tieto finančné prostriedky boli aj vrátené. Navrhovateľka teda s výbermi, ktoré urobila odporkyňa súhlasila. Pokiaľ ide o fyzické útoky, nezakladajú sa na pravde a bolo to skôr opačne.
Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že pokiaľ ide o matku, nikdy sa jej nedotkla, nikdy jej fyzicky neubližovala. Spoločné spolužitie nezvládli, a preto sa matka odsťahovala. Synovi zistili rakovinu, pričom aj ona sama potrebuje pokoj, aby mohla podnikať. Vie pracovať a aj si zarobiť vlastnými silami. Pomáhala
aj ostatným a vždy všetko vybavovala. Zamestnala aj sestru a pomáhala jej. Odporkyňa uviedla, že nevidela nič zlé na tom, že vybrala finančné prostriedky z účtu matky, pretože mali takú dohodu, že finančné prostriedky, ktoré potrebovala na podnikanie si môže vziať. Mal to byť dar od matky za to, že môže u nej dožiť. Odporkyňa si nie je vedomá toho, že by urobila niečo zlé a ani to, že by mala niečo vrátiť.
Svedkyňa, dcéra navrhovateľky a sestra odporkyne, C. S. vo svojej výpovedi uviedla, že vzťahy v rodine mali vždy dobré, mali sa radi a vzájomne si pomáhali. V roku 2008 si odporkyňa vybrala peniaze z účtu navrhovateľky-ich matky, bez jej súhlasu. Svedkyňa uviedla, že to vie preto, lebo v septembri 2008 jej sestra zavolala, prišla k nej a veľmi plakala a ľutovala, čo urobila. Povedala, že vybrala XXX.XXX,- Sk bez toho, aby mama o tom vedela. Keď sa jej svedkyňa spýtala na čo potrebuje tie peniaze, odpovedala, že na diaľničné známky. Tvrdila, že ich do troch mesiacov vráti a prosila ju, aby to nehovorila ich mame, aby nedostala druhú porážku. O mesiac telefonovala navrhovateľka, že príde na návštevu. Keď mama prišla, povedala, že sa zastavila v banke a dozvedela sa, že sestra vybrala X.XXX.XXX,- Sk. Pracovníčka banky jej odporučila, aby pre odporkyňu zrušila dispozičné právo k účtu. Svedkyňa uviedla, že bola prekvapená z toho, že to bolo až X.XXX.XXX,- Sk. Na druhý deň išla za odporkyňou do práce spýtať sa, prečo jej povedala, že vybrala len XXX.XXX,- Sk. Odpovedala, že vždy je lepšie povedať XXX.XXX,- Sk, ako X.XXX.XXX,- Sk. Povedala, že si vezme úver a že peniaze vráti. Celý rok 2009 však zavádzala, najprv tvrdila, že si vybaví úver, potom, že najprv musí podať daňové priznanie a až potom jej dajú z banky pôžičku. Potom povedala, že jej pôžičku nedajú, tak si chcela vybaviť hypotéku s tým, že mame kúpi jednoizbový byt. V auguste si odporkyňa od navrhovateľky vypýtala zálohu na byt a túto zálohu takisto nevrátila. Svedkyňa ďalej uviedla, že v novembri odporkyňa telefonovala jej dcére, že si chce požičať X.XXX,- €, ktoré musí zaplatiť za dodávku cigariet. Nakoľko dcéra peniaze nemala a už aj v minulosti požičala svojej tete peniaze, ktoré vrátila len s problémami, peniaze jej nepožičala. V decembri odporkyňa opätovne prosila navrhovateľku, aby jej požičala XX.XXX,- €, lebo inak ju vyhodia z práce a prosila mamu, aby to sestre nehovorila.Svedkyňa uviedla, že v marci jej telefonovala susedka pani Š., že navrhovateľka s odporkyňou sa často hádajú a že odporkyňa napadla navrhovateľku aj fyzicky. Následne na to bývala navrhovateľka jeden mesiac u nej v garzónke, ale nakoľko aj ona sama má zdravotné problémy, vybavila navrhovateľke penzión pre dôchodcov, kde je dodnes.
Svedkyňa ďalej uviedla, že všetkých šesť výberov, respektíve prevodov na účte bolo uskutočnených bez vedomia navrhovateľky. Od novembra 2007 bývala navrhovateľka na Š. XX, Bratislava, od decembra 2007 do r. 2010 bývala u odporkyne na E.Í. X, od mája 2010 do mája 2011 bývala v podnájme na B. X a od mája doteraz býva v penzióne S. E. XX. O výberoch peňazí bez súhlasu navrhovateľky vedela od navrhovateľky, ale najmä od odporkyne. Peniaze na účte navrhovateľky v roku 2007 pochádzali z predaja štvorizbového bytu na Š. XX, Bratislava, ktorého bola navrhovateľka vlastníkom a ktorý predala za X.XXX.XXX,- Sk. Tieto peniaze patrili navrhovateľke. Navrhovateľka sa dozvedela o výberoch z jej účtu bez jej vedomia v novembri 2008. Dovtedy nebola vôbec informovaná o stave svojich účtov,odporkyňa jej neposkytovala žiadne výpisy z účtov. Peniaze, ktoré odporkyňa vybrala z účtov neboli určite darom od navrhovateľky, nakoľko odporkyňa dar dostala, a to v sume X.XXX.XXX,- Sk po predaji bytu navrhovateľky. Svedkyňa dostala XXX.XXX,- Sk a neskôr aj dcéra svedkyne XXX.XXX,- Sk, ako svadobný dar.
Svedkyňa ďalej uviedla, že je pravdou, že jej navrhovateľka zaslala peniaze, ktoré si potom žiadala späť. Bolo to v roku 2009, keď navrhovateľka nedostávala výpisy z banky. Boli spolu v banke, kde navrhovateľka dala súhlas na to, aby posielali výpisy na adresu svedkyne. V tom čase mala navrhovateľka na účte X.XXX.XXX, milión Sk darovala aj jej, nakoľko dostala menej ako odporkyňa a poslala jej ich na účet. Keď však odporkyňa potrebovala zálohu na byt v sume XXX.XXX,- Sk, matka ju požiadala, aby jej peniaze vrátila, lebo sestra bude okrem zálohy potrebovať financie aj na nový nábytok. Svedkyňa uviedla, že peniaze vrátila na účet navrhovateľky .
Svedkyňa, priateľka syna odporkyne, B. K. vo svojej výpovedi uviedla, že od roku 2006 chodieva pravidelne do domácnosti odporkyne. Najskôr chodievala takmer každý deň, neskôr cca 2 - 3 krát za týždeň. Svedkyňa uviedla, že vie o tom, že odporkyňa dostala peniaze od navrhovateľky, keď sa prerábal byt. Po prerobení bytu sa k nim navrhovateľka nasťahovala. O financiách v rodine nemala
žiadnu vedomosť. Navrhovateľka s odporkyňou sa často hádali, pričom navrhovateľka hovorievala, že ju odporkyňa fyzicky atakuje. Svedkyňa však uviedla, že tohto ona sama nebola svedkom. Stalo sa však, že sa spolu hádali a susedia Š. zavolali políciu a situáciu riešila polícia.
Svedok, syn odporkyne, R. D. vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľka bývala na Š. ulici v Dúbravke, kde sa cítila byť sama, nemala dobré vzťahy so susedmi a chcela ísť bývať k nim. Vravel, že to nie je dobrý nápad, odporkyňa však tvrdila, že je to jej mama a že sa musí o ňu postarať. Navrhovateľka im dala XXX.XXX,- Sk na prerobenie bytu, pričom chcela, aby bolo všetko nové, a tak sa byt aj kompletne zrekonštruoval. Rok potom bolo všetko v poriadku, neboli žiadne hádky. Svedok uviedol, že bol aj pritom ako navrhovateľka dala odporkyni nejaké peniaze na podnikanie, nevie však koľko to bolo. Svedok ďalej uviedol, že jeho mama, odporkyňa, babke celý život pomáhala, prispievala jej na nájomné, nakupovala oblečenie, potraviny a podobne. Je pravda, že odporkyni sa v podnikaní nedarilo. Po roku navrhovateľka povedala, že odporkyňa jej vzala peniaze a chcela, aby jej ich vrátila. Potom nastalo peklo. Navrhovateľka v noci búchala, kričala, aby jej vrátili peniaze. Odporkyňa začala mať voku 2008-09 problémy v podnikaní. Vždy však, keď šla vybrať peniaze z účtu, pýtala sa navrhovateľky, či môže a ona vždy súhlasila. Peniaze išli na podnikanie, odporkyňa pracovala na pumpe. Svedok uviedol, že nemajú žiaden majetok, celý život vždy babke pomáhali a nie je pravdou, že by ju terorizovali. Odporkyňa psychicky tieto stresy nezvládala a on ochorel na rakovinu.
Svedok ďalej uviedol, že bol oboznámený s obsahom pojednávaní, odporkyňa mu povedala, čo sa odohrávalo, nakoľko si hovoria všetko. Uviedol, že bol prítomný pri transakcii, keď navrhovateľka odovzdávala odporkyni XXX.XXX,- Sk na prerobenie bytu. Prevodný príkaz musela podpísať odporkyňa. Peniaze boli prevádzané z účtu navrhovateľky na účet odporkyne. Keď odporkyňa potrebovala peniaze, prišla za navrhovateľkou, ktorá jej ich vždy poskytla. Svedok bol pritom, ale nepamätá si presné sumy, pamätá si však XXX.XXX,- Sk, pretože boli určené na prerobenie bytu. Navrhovateľka dala na to súhlas u nich doma ústne a nebol pritom nikto iný okrem odporkyne a svedka. Svedok uviedol, že navrhovateľka o stave svojich účtov vedela vždy všetko, výpisy chodili poštou na E.. Dôchodok si však vyberala u susedov Š.. Ďalej uviedol, že je možné, že výpisy chodili na Š., a preto si chodila navrhovateľka aj pre dôchodok k Š., ale určite mala prístup ku všetkým výpisom, nemali medzi sebou žiadne tajnosti.
Z výpovede svedkyne, B. Š., susedky odporkyne na E. X, súd zistil, že svedkyňa pozná aj navrhovateľku aj odporkyňu. S odporkyňou sa poznajú odkedy bývajú v jednom dome na tom istom poschodí, teda cca 24 rokov. Navrhovateľku pozná odkedy sa nasťahovala k dcére. Keď tam navrhovateľka bývala, stretla ju raz v obchode a navrhovateľka povedala, že je nešťastná a rozplakala sa. Zopárkrát k nim potom navrovateľka prišla na návštevu a niekedy v roku 2007, alebo 2008 prišla s tým, že ju odporkyňa sotila. Mala modrú ruku a odratý lakeť. Niekedy v lete 2008 alebo 2009 prišla navrhovateľka s tým, že mala červené líce a povedala, že dcéra jej dala facku. Vtedy zavolali druhej dcére, ktorá si ju potom aj zobrala, lebo navrhovateľka sa k odporkyni nechcela vrátiť. Volali aj políciu. K finančným otázkam sa svedkyňa vyjadriť nevedela. Bolo jej len ľúto navrhovateľky, že trpí. Viackrát sa jej sťažovala, že dcéra sa k nej nespráva tak, ako by sa k matke mala. Svedkyňa ďalej uviedla, že z hľadiska psychického stavu sa jej navrhovateľka zdala ako normálna staršia pani, nešťastná z toho, že dopadla tak, ako dopadla. Bola úplne normálna, normálne komunikovala.
Z výpovede svedka A. Š., suseda odporkyne, súd zistil, že s odporkyňou žijú na jednom poschodí a vzájomné susedské spolužitie bolo bezkonfliktné. Odporkyňu bližšie spoznal v rokoch 1982 - 1984, kedy dochádzalo k fyzickým útokom bývalého manžela odporkyne s odporkyňou. Navrhovateľku poznal z kontaktov z predchádzajúceho obdobia a bližšie, keď sa presťahovala k odporkyni. Niekedy začiatkom leta 2008 si uvedomili, že navrhovateľku vôbec nie je vidno, ani vonku, ani v dome. V priebehu roka u nich zazvonila s tým, že odporkyni prekáža a že jej fyzicky ubližuje. Stalo sa, že našiel navrhovateľku sedieť u nich doma s tým, že odmietala ísť domov a vtedy ju vzal k odporkyni, ktorej aj dohovoril. Navrhovateľka prišla veľmi uplakaná, že odporkyňa jej robila zle, bola zlomená a na dne a viac rozprávala napríklad o finančných záležitostiach. Navrhovateľka vravela, že jej odporkyňa vyčíta, že keď prídu z práce domov, nemajú pokoj, lebo keď chodí po byte robí hrmot a oni sa nevedia vyspať. Svedok uviedol, že vie o tom, že navrhovateľka nemohla používať pevnú linku, pozerať televíziu, a tak jej zakúpil mobilný telefón a rádio z jej finančných prostriedkov. O dva dni neskôr prišla s tým, že jej vnuk zhodil rádio zo stola a v návale
hnevu rozbil sklenenú výplň na dverách, ktorú pomáhal neskôr vymieňať. Svedok uviedol, že viackrát počuli, že dochádza k hádkam navrhovateľky s odporkyňou. Osobne nevidel žiadne fyzické násilie, avšak raz, keď odišiel z domu, mu volala žena, že navrhovateľka k nim prišla a že má červené líce, lebo jej odporkyňa dala facku. Zavolali políciu, ktorá síce prišla, ale nespísali žiaden záznam. Postupom času sa navrhovateľka začala sťažovať, že nevie kde má peniaze a koľko ich vlastne má. Keď problémy narastali, odporkyňa sľúbila, že navrhovateľke zoženie byt a tým jej vráti finančné prostriedky. Svedok uviedol, že osobne odviezol navrhovateľku na Okresné oddelenie PZ, kde bol spísaný návrh na trestné stíhanie. Viackrát ju viezol spolu s druhou dcérou na výsluchy. Taktiež bol s navrhovateľkou pritom, keď požiadala o výpisy z účtu, kedy sa zistilo, že navrhovateľka na účte nemá takmer žiadne peniaze. Zoznámil sa s celou chronológiou a zistil, že všetky prevody alebo výbery mali záhadný podtón, nakoľko ich uskutočňovala odporkyňa a navrhovateľka tvrdila, že takýmto transakciám nedala súhlas.
Svedok ďalej uviedol, že nikdy nemal dôvod pochybovať o skutočnostiach, na ktoré sa navrhovateľka sťažovala. Myslí si, že odporkyňa si plne uvedomuje svoj záväzok, ktorý má voči svojej matke. Ďalej uviedol, že vie o dare, ktorý dala navrhovateľka odporkyni, išlo cca o milión slovenských korún.
Z výpovede svedkyne P. C., priateľky a susedky odporkyne, súd zistil, že odporkyňu pozná 20 rokov, sú veľmi dobré priateľky a susedky. Navrhovateľku pozná 10 - 12 rokov. Navrhovateľka s odporkyňou mali dobrý vzťah, odporkyňa jej pomáhala, chodila jej upratovať, nakupovať, niekedy tam chodievala aj ona so svojím autom. Keď už navrhovateľka nevládala chodiť hore schodmi, dohodli sa, že pôjde bývať k odporkyni s tým, že jej byt sa predá. Odporkyňa s tým súhlasila. Zohnali realitnú kanceláriu, svedkyňa vybavovala tieto veci spolu s odporkyňou. Taktiež pomáhala navrhovateľke pri sťahovaní, za čo jej navrhovateľka ponúkla XX.XXX,- Sk, tieto peniaze však nezobrala. Za peniaze z predaja bytu sa malo financovať prerobenie bytu odporkyne. V domácnosti však po čase začalo dochádzať k hádkam. Navrhovateľka odporkyňu obviňovala z toho, že si nemôže navariť kedy chce, vyčítala jej, že je nevďačná, že naháňa chlapov a podobne. Svedkyňa uviedla, že nevie, čo sa v navrhovateľke zlomilo, pretože odporkyňa sa o ňu stále starala. Na prerobenie bytu poskytla financie navrhovateľka, čo vie aj od odporkyne, ale aj od navrhovateľky. Keď mala odporkyňa finančné problémy, navrhovateľka jej povedala, že nech si zoberie, čo potrebuje, že veď má k účtu podpisové právo. Od samotnej navrhovateľky vie, že navrhovateľka si nechávala dôchodok, na bývanie odporkyni neprispievala.
Z výpovede svedkyne B. T., vnučky navrhovateľky a neteri odporkyne, súd zistil, že do roku 2008 bolo všetko v ich rodine v poriadku. V septembri 2008 sa dozvedela, že odporkyňa si zobrala peniaze z účtu navrhovateľky. Odporkyňa sa zdôverila svojej sestre, že peniaze vybrala a že ich vráti do konca roka. V novembri išla navrhovateľka na návštevu k jej mame a cestou sa zastavila v banke, kde zistila, že odporkyňa vybrala bez jej súhlasu peniaze z účtu. Odporkyňa sľubovala, že peniaze vráti, chcela to vyriešiť úverom na byt, ktorý by navrhovateľke kúpila a ktorý by ona splácala. Peniaze nevracala, celý rok 2009 chodili na obhliadky bytov, pričom odporkyňa si vypýtala od navrhovateľky ešte ďalších XXX.XXX,- Sk, ktoré tiež nevrátila. Keď išla navrhovateľka bývať k odporkyni, dala jej milión Sk na rekonštrukciu bytu a tiež jej dala dispozičné právo k jej účtu, keby sa jej niečo stalo. Hádky medzi nimi začali kvôli peniazom, keď navrhovateľka zistila, že boli vybrané z účtu peniaze bez jej súhlasu.
Svedkyňa ďalej uviedla, že má vedomosť o tom, že si odporkyňa uvedomovala, že má vrátiť predmetné finančné prostriedky a to od nej samotnej. Sedeli na terase aj s jej mamou, kde sa sama priznala, že to musí vyriešiť, aby sa im nerozpadla celá rodina. Takisto si spolu veľakrát sms - kovali, telefonovali. Nebol dôvod na to, aby navrhovateľka ostala bez strechy nad hlavou v starobinci a peniaze dala odporkyni. Svedkyňa ďalej uviedla, že odporkyňa pred ňou sľubovala, že peniaze vráti, nepripúšťa možnosť, že by navrhovateľka finančné prostriedky poskytla odporkyni s jej vlastným súhlasom a vedomím. Navrhovateľka nemala prístup k výpisom z účtov, viackrát sa im na to sťažovala a odporkyňa ju nechcela do banky zobrať. Hovorila, že veď výpis chodí raz ročne, čím bola navrhovateľka zavádzaná. Odporkyňa zobrala navrhovateľke väčšinu finančných prostriedkov. Milión jej navrhovateľka dala, X.XXX.XXX,- Sk vybrala bez súhlasu, XXX.XXX,- Sk si vypýtala, ako zálohu na byt, ktorý sa nekúpil a XX.XXX,- € si požičala na úhradu podlžnosti na pumpe, pretože sa bála, že ju z práce vyhodia. Svedkyňa uviedla, že o týchto skutočnostiach vie od navrhovateľky ako aj od odporkyne.
Z výpisu účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX mal súd preukázané, že odporkyňa dňa 3.12.2007 vybrala sumu XXX.XXX,- Sk, t.j. XX.XXX,XX €, dňa 27.12.2007 sumu XXX.XXX,- Sk, t.j. X.XXX,XX €, dňa 3.9.2008 sumu XXX.XXX,- Sk, t.j. XX.XXX,XX €, dňa 30.9.2008 sumu XXX.XXX,- Sk, t.j. X.XXX,XX € a dňa 6.10.2009 sumu XXX.XXX,- Sk, t.j. X.XXX,XX €. Ďalej mal súd preukázané, že dňa 7.7.2008 odporkyňa vložila na tento účet sumu XXX.XXX,- Sk, t.j. XX.XXX,XX € a dňa 2.9.2008 sumu XXX.XXX,- Sk, t.j. XX.XXX,XX €.
Z príkazu na úhradu, zo dňa 13.12.2009 mal súd preukázané, že navrhovateľka previedla sumu XX.XXX,- € zo svojho účtu na účet odporkyne.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Posúdenie, či medzi účastníkmi ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnei normy - ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Týmito znakmi je jednak skutočnosť, že obohatený získal majetkový prospech t.j., že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu alebo k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo a ďalej, že právny dôvod plnenia buď na jeho strane od začiatku neexistoval, alebo dodatočne odpadol, či mu bolo plnené z neplatného právneho dôvodu, alebo získal majetkový prospech z nepoctivých zdrojov. Pri naplnení obidvoch týchto znakov mu vzniká povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a právo toho, na úkor ktorého k obohateniu došlo, požadovať vydanie tohto plnenia (§ 456 Občianskeho zákonníka). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde je povinný takto získaný prospech vrátiť.
Všeobecným predpokladom vzniku záväzkov z bezdôvodného obohatenia je skutočnosť, že sa niekto bezdôvodne obohatil na úkor iného a že toto obohatenie je bezdôvodné. Z vykonaného dokazovania, najmä z výpisov z účtov, má súd za preukázané, že v období 3.12.2007 až 6.10.2008 vykonala odporkyňa výbery a prevody z bankových účtov, na ktorých sa nachádzali finančné prostriedky patriace navrhovateľke z predaja bytu na Š. V. v Bratislave. Dňa 13.12.2009 dostala odporkyňa od navrhovateľky
ďalšiu pôžičku vo výške XX.XXX,- €. Tieto skutočnosti sporné neboli a výšku výberov nenamietala ani samotná odporkyňa.
Súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľke boli na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX pripísané fihnančné prostriedky v sume X,XX mil.Sk za predaj bytu na Š.N. V. v Bratislave.Tieto prostriedky boli výlučným vlastníctvom navrhovateľky, túto skutočnosť potvrdili takmer všetci svedkovia a nespochybňovala ju ani odporkyňa.
Z výpovedí svedkov (S., Š., Š.,T.) mal súd preukázané, že odporkyňa si bola vedomá toho, že finančné prostriedky získala bez právneho dôvodu a bez súhlasu a vedomia navrhovateľky, vylúčili, že by predmetné finančné prostriedky navrhovateľka odporkyni darovala. Svedkyne S. B. T. uviedli, že odporkyňa sa pred nimi viackrát vyjadrila, že finančné prostriedky navrhovateľke vráti. V roku 2009 navrhovateľka zrušila odporkyni dispozičné právo k obom účtom, pričom aj táto skutočnosť preukazuje absenciu vôle navrhovateľky darovať predmetnú sumu odporkyni. Súd mal taktiež v konaní preukázané, a to najmä výpoveďou svedkov, že navrhovateľka nemala prístup k výpisom z účtov a o neoprávnených výberoch sa dozvedela pri osobnej návšteve pobočky banky v novembri 2008.
Súd mal taktiež za preukázané, že navrhovateľka poskytla odporkyni dar v sume 1 milión Sk na rekonštrukciu bytu, táto suma však v žalovanej istine zahrnutá nebola.
Suma XX.XXX,- € mala slúžiť na zaplatenie odberateľských faktúr s návratom do dvoch týždňov. Túto skutočnosť potvrdila svedkyňa S., pričom túto vedomosť mala priamo od odporkyne. Súd vyhodnotil poskytnutie tejto sumy ako pôžičku odporkyni, ktorú v dohodnutej lehote odporkyňa nevrátila.
Celková výška neoprávnených výberov a prevodov bez súhlasu navrhovateľky a nevrátených súm odporkyňou bola vo výške XX.XXX,XX €. Dňa 7.7.2008 vložila odporkyňa na účet navrhovateľky sumu XX.XXX,XX € a dňa 2.9.2008 sumu XX.XXX,XX €. Zvyšné finančné prostriedky v celkovej výške XX.XXX,XX € odporkyňa navrhovateľke nevrátila.
Tvrdenia odporkyne, že finančné prostriedky boli poskytnuté odporkyni ako dar, súd
nemal v konaní ničím preukázané a tieto tvrdenia vyhodnotil iba ako obranu v spore. Súd taktiež vyhodnotil výpoveď svedka D., syna odporkyne, ako účelovú.
Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení tak súd dospel k jednoznačnému záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný, má oporu v zákone a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Z dikcie citovaných zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že v prípade bezdôvodného obohatenia sa predmet tohto obohatenia musí vydať, resp. vrátiť v rovnakom rozsahu, pričom rozsah a obsah bezdôvodného obohatenia je determinovaný časom jeho získania a nie je rozhodujúce, čo povinnému (obohatenému) z bezdôvodného obohatenia zostalo.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v zmysle ktorého súd účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd priznal úspešnej navrhovateľke náhradu trov konani v celkovej sume X XXX,- €. Túto sumu predstavuje náhradu trov právneho zastúpenia a to podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., za 8 úkonov právnej služby pri sadzbe XXX,XX,-€ za jeden úkon a za 4 úkony právnej služby pri adzbe XXX,XX,-€ (1/4 za úkon za odročené pojednávania):
-prevzatie a príprava zo dňa 3.1.2011,
- podanie vo veci zo dňa 18.5.2011,
-písomná záverečná reč zo dňa 7.1.2013,
-účasť na pojednávaní dňa 27.6.2012, 3.10.2012, 12.11.2012, 12.12.2012 a 27.3.2013,
-účasť na odročenom pojednávaní dňa 18.5.2011, 21.9.2011, 31.10.2011 a 19.12.2011)
t.j. 8 x 519,49,- € = 4155,92 a 4x 129,87,-€ = 519,48+ 4155,92= 4675,40€
Trovy právneho zastúpenia tak činia XXXX,XX €, pričom režijný paušál prináležiaci právnemu zástupcovi za každý úkon v roku 2011 je v sume X,XX,- €, za každý úkon v roku 2012 v sume X,XX,- € a za každý úkon v roku 2013 v sume X,XX,- €., t.j. 6x X,XX,-€, 4x X,XX,-€ a 2x X,XX,-€, spolu režijný paušál predstavuje sumu XX,XX+XX,XX+XX,XX=XX,X,-€. Trovy právneho zastúpenia spolu teda predstavujú sumu XXXX,-€.
Súd nepriznal právnemu zástupcovi odmenu úkony: žalobná výzva zo dňa 7.1. 2011, nahliadnutie do spisu dňa 11.5.2011 a podanie vo veci 21.9. 2011 nakoľko súd tieto úkony nepovažuje v zmysle § 14 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za úkony právnej služby vo veci samej, za ktorý by patrila advokátovi náhrada trov právneho zastúpenia. Pokiaľ ide o podanie vo veci dňa 21.9. 2011 súd mal za to, že išlo o opätovné vyjadrenie navrhovateľky, ktoré svojim obsahom neobsahovalo žiadne nové skutočnosti .
Vzhľadom na priznanie oslobodenia navrhovateľky od platenia súdnych poplatkov, súd zaviazal neúspešnú odporkyňu i na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v sume X.XXX,- € na účet tunajšieho súdu, v zmysle ust. § 148 ods. 1. O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia., písomne. ( § 204 ods. 1 O. s. p.)
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods. 2 O. s. p.