Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-256-2012.pdf
PDF · 86.68 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/256/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky Y. G. nar. X.X.XXXX bývajúcej v V. na H. ul. č. XX zastúpenej JUDr. Ladislavom Csákóom advokátom so sídlom v Rožňave na Hviezdoslavovej ul. č. 4 proti odporcovi P. G. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v V. na H. O. X. č. XX zastúpenému JUDr. Hedvigou Gallovou advokátkou so sídlom v Rožňave na Čučmianskej dlhej ul. č. 2 v konaní o určenie manželského výživného o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 12.4.2012 č.k. 7P/494/2011-47 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného od odporcu pre navrhovateľku.
Priznáva navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 262,09 Eur, ktoré je odporca povinný uhradiť jej právnemu zástupcovi JUDr. Ladislavovi Csákóovi do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky 100 Eur mesačne od 2.2.2011 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Zaviazal ho zaplatiť aj súdny poplatok 108 Eur do 10 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Rožňava a o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že zamietne návrh na určenie manželského výživného, alternatívne, aby ho zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vyjadril presvedčenie, že jeho životná úroveň je presne taká istá, akú má navrhovateľka, aj keď zarába 800 Eur mesačne, pretože zo svojho príjmu pravidelne uhrádza rôzne poplatky, ktoré podrobne v odvolaní špecifikoval na 821,509 Eur mesačne. Poznamenal, že žije v spoločnej domácnosti so svojou tehotnou družkou, ktorá je na rizikovom tehotenstve. Vyjadril presvedčenie, že je pre ich okres nadštandardné, aby prispieval navrhovateľke 100 Eur mesačne, ak v skutočnosti nemá žiadne výdavky, pretože všetky platí on. Konštatoval, že navrhovateľka býva u rodičov, ktorým neprispieva žiadnu čiastku. Spochybnil tvrdenie navrhovateľky, že sa presťahovala do podnájmu v Rožňave za 220 Eur mesačne a v tejto súvislosti poukázal na správu Obecného úradu v Jablonove nad Turňou, z ktorej vyplýva, že navrhovateľka žije prechodne so svojimi deťmi u rodičov.
Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu v rozsahu 262,09 Eur. Spochybnila tvrdenie odporcu, že zarába 800 Eur mesačne, pretože z vykonaného dokazovania vyplýva,
že okrem toho poberá príspevok na bývanie v rozsahu 230,50 Eur mesačne a privyrába aj si formou tzv. fušiek. Na podporu svojich tvrdení poukázala na odvolanie odporcu, kde na jednej strane tvrdil, že zarába 800 Eur mesačne, ale na druhej strane vyčíslil svoje nevyhnutné výdavky na 821 Eur mesačne. Konštatovala, že výživné má prednosť pred inými výdavkami odporcu a svojím spoločenským významom ďaleko prevyšuje záujem na úhrade leasingových splátok za auto alebo výžive tehotnej družky, voči ktorej nemá vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ odporca spochybňoval, že býva v Rožňave, navrhla vypočuť jej rodičov, deti, susedov, prípadne iné osoby a dodala, že Obecný úrad podal súdu správu skôr, ako sa z ich obce odsťahovala.
Výrok rozsudku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd na základe odvolania odporcu preskúmal napadnutý výrok rozsudku o určení výživného a aj nadväzujúci výrok o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok aj s konaním, ktoré im predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie napadnutých výrokov rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami odporcu uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a odporca ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že boli splnené zákonné podmienky pre určenie manželského výživného podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine a výživné určené súdom prvého stupňa 100 Eur mesačne, je vzhľadom na citované zákonné ustanovenia v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané, pretože vyrovnáva rozdiel v životnej úrovni manželov, ktorý vznikol v súvislosti so zrušením ich spoločnej domácnosti, neplnením vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke v čase, keď poberala rodičovský príspevok a osobne sa starala o ich mal. deti, hoci mu to jeho príjem umožňoval. Odvolací súd neakceptoval odvolaciu námietku odporcu, že mu jeho čistý príjem 800 Eur mesačne neumožňuje prispievať na výživu navrhovateľky 100 Eur mesačne, pretože zo správy jeho zamestnávateľa vyplýva, že okrem tohto príjmu poberá aj príspevok na bývanie, ktorý mu zvýšil čistý priemerný mesačný príjem v roku 2011 na 931,29 Eur mesačne (č.l. 41), resp. 861, 40 Eur za prvé štyri mesiace roku 2012, z ktorého je schopný uspokojovať nielen svoje výdavky na bývanie, ktoré deklaroval v rozsahu 153,43 Eur, ale aj ostatné, ktoré špecifikoval v odvolaní. Odvolací súd pri formulovaní tohto záveru nezohľadnil výdavky odporcu na prevádzku osobného motorového vozidla až v rozsahu 300 Eur mesačne (leasing, poistky, benzín), pretože sú neprimerané finančnej situácii, v ktorej sa účastníci konania vyskytli. V tejto súvislosti si odvolací súd ako správne osvojil konštatovanie navrhovateľky, že manželské výživné svojím spoločenským významom ďaleko prevyšuje záujem spoločnosti na úhrade leasingových splátok za auto. Odvolací súd je toho presvedčenia, že odporcovi zostane aj po zaplatení manželského výživného a výživného pre ich dve mal. deti, ktoré žijú s navrhovateľkou, dostatok prostriedkov na uspokojovanie svojich potrieb v rozsahu bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil svojej manželke, ktorá nie je schopná sama sa živiť, nakoľko je na rodičovskej dovolenke s mal. O., ktorý trpí na epilepsiu. Zásada solidarity totiž nepripúšťa, aby sa jeden z manželov dostal do nevýhodnejšieho postavenia napríklad v dôsledku starostlivosti o deti, z ktorého jedno má vážne zdravotné problémy. Nie je pritom rozhodné, či navrhovateľka býva v podnájme alebo u rodičov, pretože skutočnosť, že býva u rodičov, ju nezbavuje povinnosti podieľať sa na úhradách za bývanie. Odvolací súd sa nestotožnil s úvahou odporcu, že navrhovateľka nemá žiadne výdavky, pretože každý človek musí niekde bývať, niečo jesť
a obliekať sa. Navyše, je nesporné, že navrhovateľka musí zo svojho už aj tak nízkeho príjmu dopĺňať zdroj výživy svojich dvoch mal. detí, pretože výživné od odporcu v rozsahu 100 Eur mesačne na obe deti, ktorým jej dobrovoľne prispieva, nepostačuje ani na uspokojovanie ich najnevyhnutnejších potrieb. Pre porovnanie, odporca len na svoje bývanie, stravu a cestovné sám minie takú čiastku (428,43 Eur mesačne), akú má matka k dispozícii pre seba a dve mal. deti. Z uvedeného je nepochybné, že jej životná úroveň je nižšia ako tá, ktorú má odporca, preto je jeho povinnosťou vyrovnávať ju zo svojho príjmu aspoň v rozsahu 100 Eur mesačne. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že odporca žije so svojou tehotnou priateľkou, ktorá je na rizikovom tehotenstve, pretože voči nej podľa zákona nemá vyživovaciu povinnosť. Pretože súd prvého stupňa správne rozhodol aj o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh na základe prechodu poplatkovej povinnosti podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb., odvolací súd potvrdil napadnuté výroky rozsudku podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne a podľa odseku dva tohto zák. ustanovenia sa obmedzil na skonštatovanie správnosti ich dôvodov.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 10 ods. 3 vyhl. MS č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhlášky), ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, tarifná hodnota sa určí súčtom hodnôt týchto plnení; ak ide o plnenie na čas dlhší ako päť rokov alebo o plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je päťnásobok ročného plnenia.
Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6.638,78 eura 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: b/ písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej.
Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Pretože navrhovateľka mala v odvolacom konaní plný úspech a neboli zistené dôvody opodstatňujúce aplikáciu § 150 O.s.p., odvolací súd jej podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p. priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré spočívali v trovách právneho zastúpenia. Pri
ich vyčíslení odvolací súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci podľa § 10 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhlášky) 6.000 Eur, z čoho podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky určil základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 210,81 Eur (41,49 Eur + 17 x 9,96 Eur). Vzhľadom k tomu, že právny zástupca navrhovateľky si vyčíslil základnú sadzbu tarifnej odmeny na 210,78 Eur a súd môže podľa § 153 ods. 2 O.s.p. prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi, odvolací súd nemohol prekročiť jeho návrh a priznať mu to, čo by mu inak patrilo, pretože predmetné konanie sa nemohlo začať bez návrhu a z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi konania. Trovy konania teda predstavujú odmenu právneho zástupcu vo výške 262,09 Eur za vyjadrenie k odvolaniu odporcu, náhradu hotových výdavkov, t.j. 7,63 Eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, zvýšenú o 20 % daň z pridanej hodnoty v rozsahu 43,68 Eur podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ktoré odvolací súd podľa § 149 ods. 2 O.s.p. zaviazal odporcu zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku so zreteľom na výšku trov a pomery účastníkov konania. Takto určená splatnosť umožní zaplatenie trov v pomerne krátkom čase a zároveň neohrozí majetkové postavenie odporcu, ani navrhovateľky, resp. jej právneho zástupcu.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.