Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-112-2011.pdf
PDF · 94.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/112/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti M. Z., X.. X.X.XXXX C. F., X.. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky A.. V. H., X.. XX.XX.XXXX, trvale bývajúcej Y. F. - F. X. P. X. N. J. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Ondrejom Lučivjanským, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ulici Floriánskej č. 19, za účasti otca H.. E. M., X.. X.X.XXXX, trvale bývajúceho Y. L. X. N. C. Č.. XXX/XX, v konaní o zmene úpravy styku otca s maloletými deťmi a o uloženie výchovného opatrenia takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 25P 257/2003 zo dňa 24.5.2006 tak, že styk otca s maloletými deťmi Z. C. F. M. neupravuje.
Zaväzuje matku zaplatiť na účet tunajšieho súdu z titulu náhrady trov štátu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku sumu 294,16 €.
Zaväzuje otca zaplatiť na účet tunajšieho súdu z titulu náhrady trov štátu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku sumu 294,16 €.
Neukladá výchovné opatrenie vo veci.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletých detí doručila tunajšiemu súdu dňa 24.2.2011 návrh, ktorým žiadala súd o zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi tak, aby bol oprávnený sa s týmito stretávať 1-krát mesačne počas 2. víkendu v kalendárnom mesiaci v rámci územia mesta Košíc od 10.00 do 14.00 hod. po dobu prvých 6 návštev a následne vždy 2. víkend v kalendárnom mesiaci od 17.00 hod. v piatok do 18.00 hod. v nedeľu, návrh odôvodňovala tým, že rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 17C 1218/2002 na čas po rozvode manželstva rodičov obe deti boli zverené do jej výchovy a okrem iného bol upravený styk otca s maloletými deťmi, ktorá úprava styku následne bola opätovne upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 25P 257/2003 zo dňa 24.5.2006 tak, že otec bol oprávnený sa s dcérami stýkať v mesiaci jún roku 2006 v sobotu počas 2. víkendu a 4. víkendu v kalendárnom mesiaci v Košiciach v prítomnosti matky od 10.00 hod. do 14.00 hod., v mesiaci júl roku 2006 v sobotu počas 3. a 5. víkendu v Košiciach v prítomnosti matky od 10.00 hod. do 14.00 hod., v mesiaci august roku 2006 v sobotu počas 2. a 4. víkendu v kalendárnom mesiac, u príbuzných otca v Košiciach od 10.00 hod. do 14.00 hod., od mesiaca september roku 2006 každý 3. víkend v kalendárnom mesiaci od 17.00 hod. v piatok do 18.00 hod. v nedeľu, počas zimných prázdnin roku 2006 v trvaní 8 dní počnúc dňom 25.12.2006 od 10.00 hod. do 18.00 hod. posledného dňa styku, počnúc rokom 2007 do budúcna vždy v 2. víkend v kalendárnom mesiaci od 17.00
hod. v piatok do 18.00 hod. v nedeľu, počas letných prázdnin od 15.7. do 31.7. a od 15.8. do 31.8. od 10.00 hod. prvého dňa styku do 18.00 hod. posledného dňa styku, počas zimných prázdnin každý párny kalendárny rok v trvaní 8 dní počnúc dňom 25.12. od 9.00 hod. do 18.00 hod. posledného dňa styku, počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok od 10.00 hod. soboty, ktorou prázdniny začínajú do 18.00 hod. nasledujúcej soboty, poukazujúc na to, že otec s terajšou manželkou a ich spoločnou dcérou žije v Bratislave, matka s deťmi v Košiciach, taktiež matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, od počiatku súdom uloženej možnosti styku otec nevyužíval všetky takto mu ponúknuté možností stretávaní sa, z návrhu vyplynulo okrem iného neschopnosť rodičov vzájomne komunikovať, matka poukazovala na to, že podľa jej tvrdení otec v priebehu ostatných 3 rokov začal tvrdiť, že matka mu bráni v riadnom styku s deťmi, podal návrh na výkon rozhodnutia i trestné oznámenie voči jej osobe, popísala ňou tvrdené problémy pri realizácií súdom upravenej formy styku otca s deťmi a zároveň tvrdila i nevôľu oboch detí v súčasnosti sa s otcom kontaktovať v zmysle úpravy upravenej rozhodnutím súdu. K návrhu pripojila okrem iného vo fotokópií znalecký posudok Č.. XX/XXXX vypracovaný znalkyňou z odboru klinickej psychológie detí vypracovaný pre potreby Okresného riaditeľstva PZ Košice, odbor justičnej polície, k sp. zn. S. XXXX/X-S.-F.-XXXX, z ktorého posudku okrem iného vyplýva konštatovanie znalkyne, že deti majú negatívny vzťah k otcovi v dôsledku okrem iného toho, že otec podcenil niektoré signály zo strany detí v minulosti a aj vzhľadom na odlúčené žitie, doporučovala aby k styku medzi otcom a deťmi dochádzalo, keďže nenašla dôvod na zákaz či obmedzenie styku vo vážnejšom rozsahu a navrhovala postupnosť v stretávaní sa otca s deťmi, tento posudok znalkyňa vypracovala 29.11.2010.
Otec s návrhom matky nesúhlasil.
Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 26Em 4/2007 zo dňa 3.1.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.1.2012, súd začal bez návrhu konanie o uloženie výchovného opatrenia z dôvodu, že na tunajšom súde prebieha konanie o výkon rozhodnutia Okresného súdu Košice II sp. zn. 25P 257/2006 zo dňa 24.5.2006, ktoré sa stalo právoplatným dňa 14.6.2006, zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 10.6.2011 vyplynulo, že vzťahy medzi rodičmi sa neupravili, nedošlo k optimalizácií realizácie styku otca s maloletými deťmi, pričom podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa súd môže rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia uložením maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach. Následne bola vec pridelená do senátu 23P z dôvodu už prebiehajúceho konania vo veci a konanie o nariadenie výchovného opatrenia bolo vedené pod sp. zn. 45P 13/2012.
Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 45P 13/2012 zo dňa 3.4.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.4.2012, došlo k spojeniu na spoločné konanie vecí vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 45P 13/2012 a pod sp. zn. 23P 112/2011 s tým, že obe veci následne boli vedené pod sp. zn. 23P 112/2011.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím obidvoch rodičov, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi, znaleckým dokazovaním a zistil tento skutkový stav:
Styk otca s maloletými deťmi bol naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 25P 257/2003 zo dňa 25.4.2006, tak ako to uviedla matka vo vyššie uvedenom návrhu.
Z výpovedí oboch rodičov, ako i z ich podaní doručených súdu súd dospel k jednoznačnému záveru, že napriek rozhodnutiu súdu o úprave styku otca s oboma maloletými deťmi tento styk sa dlhodobo v zmysle rozhodnutia súdu nerealizuje riadne, obaja rodičia uvádzali protichodné tvrdenia o dôvodoch jeho nerealizácie, z výpovedí oboch ale súd dospel k záveru, že maloleté deti v súčasnosti k stretávaniu sa s otcom majú odmietavé stanovisko.
Otec detí sa na pojednávanie v Košiciach sprvu nedostavil, svoje neúčasti ospravedlnil finančnými i pracovnými dôvodmi z dôvodu čoho bol vypočutý dožiadaným Okresným súdom Bratislava IV.
Vzhľadom na odlišnosť tvrdení rodičov súd vo veci nariadil dokazovanie uznesením sp. zn. 23P 112/2011 zo dňa 16.12.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2.1.2012 a vypracovaním znaleckého posudku poveril znalkyňu PhDr. Darinu Hubovú a vzhľadom na následne vznesenú požiadavku otca o doplnenie otázok pre znalkyňu, ktorú požiadavku otec doručil súdu dňa 11.1.2012 uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P 112/2011 zo dňa 18.1.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.2.2012, súd doplnil na žiadosť otca otázky, ktoré uložil znalkyni zodpovedať v rámci znaleckého dokazovania. Dňa 4.6.2012
znalkyňa signalizovala súdu neúčasť otca na znaleckom dokazovaní s tým, že tento ospravedlnil svoju neúčasť na dokazovaní do augusta 2012, na znalecké dokazovanie sa otec dostavil až po opakovaných zásahoch zo strany súdu, takže znalkyňa následne vypracovala znalecký posudok a doručila ho súdu dňa 21.11.2012. Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že medzi matkou a deťmi je vzájomne pozitívny citový vzťah, deti k otcovi majú negatívny citový vzťah, z otca majú strach, v jeho prítomnosti zažívajú úzkosť a stres, znalkyňa poukázala na verbalizovaný záujem otca o deti o pozitívnu citovú náklonnosť k nim, pričom podľa jej názoru správanie otca v súčasnosti nenasvedčovalo úprimnosti tohto jeho citu k deťom, príčinu negatívneho citového vzťahu Z. C. F. k otcovi znalkyňa videla v negatívnych a pre deti stresujúcich zážitkoch detí s otcom kedy sa deti otca báli, vnímali ho ako zlého, ubližujúceho ich matke a teda aj im, pričom podiel na danom stave majú aj dlhé roky trvajúce súdne spory, nepriateľské vzťahy medzi rodičmi, absencia ústretovej komunikácie medzi nimi, vzájomná neúcta pred deťmi, zvýšená protektívnosť matky a necitlivý, neempatický prístup otca k deťom i k matke, znalkyňa nezistila negatívne ovplyvňovanie detí voči matke alebo otcovi ďalšou osobou, poukázala ako na dlhodobo nepravidelné styky otca s deťmi podmienené aj neústretovosťou a intoleranciou rodičov, ale aj pracovnou zaneprázdnenosťou otca, ako i odmietavým postojom detí k stretávaniu sa s ním, tak i na život detí v terajšom harmonickom rodinnom prostredí, keďže matka uzavrela nové manželstvo, deťom sa narodil z tohto súrodenec, partnera matky deti akceptujú ako pozitívnu výchovnú rodičovskú autoritu, u detí nezistila známky psychického alebo fyzického násilia, konštatovala, že matka nevyvíja na deti psychický tlak vo vzťahu k otcovi, z vyšetrenia maloletej Z. okrem iného vyplynulo želanie maloletej ukončenia vzájomnej nevraživosti rodičov, poukázala na nevyhnutnosť prítomnosti matky pri stretávaní sa otca s maloletými deťmi, ako najefektívnejšiu odporúčala spontánnu úpravu pri celkovom ozdravení rodičovských vzťahov, potlačenie nátlakového vynucovania si kontaktov, čo však je podmienené schopnosťou rodičov prijať v záujme detí kompromisy a vzájomne sa dohodnúť, u maloletej Z. konštatovala, že táto neodmieta úplný kontakt s otcom, aj maloletá F. ju v tomto nasleduje, ale predstavou detí je stretávať sa s otcom na kratšiu dobu ako je súdom vymedzené v rozhodnutí a konštatovala, že je pravdepodobné, ak by sa deti s otcom zblížili pri kratších stretnutiach, že by ho v budúcnosti mohli navštevovať i počas dlhších časových úsekov alebo s ním tráviť prázdniny, poukázala na ohrozenie zdravého vývinu detí a ich vzťahu k otcovi absenciou normálnych vzťahov medzi rodičmi a absenciou ich kontaktov s otcom, taktiež poukázala na to, že prípadný zákaz styku otca s deťmi nie je v ich záujme, poukázala na potrebu pozitívnych vzťahov detí k obom rodičom, s tým, že absencia kontaktov detí s otcom by sa mohla v budúcnosti prejaviť emočnou nezrelosťou pri nadväzovaní partnerských vzťahov a v manželstve pri riešení problémových situácií, pri pretrvávaní negatívnej mienky o otcovi by si deti mohli vytvoriť negatívnu mienku o sebe, keďže deti majú pochybnosti a hľadajú vinu v sebe, neodporúčala nariaďovať rodičom maloletých detí povinné návštevy u psychológa, keďže tieto by sa mohli minúť pozitívnym efektom, poukázala na potrebu, aby rodičia si našli pozitívnu motiváciu, ochotu začať sa k sebe správať dospelým, zrelým spôsobom, ktorý by negatívne nezaťažoval maloleté deti, za najvhodnejšie odporúčala iniciálne stretnutia rodičov a maloletých detí na neutrálnom mieste kde by všetci mohli spontánne sa prejaviť, deti otca nevylučujú úplne zo svojho života do budúcnosti, nevylučujú možnosť krátkych stretnutí s ním, ale želajú si aby otec akceptoval ich slobodné rozhodnutie byť s ním a nie aby si stretnutia vynucoval, alebo aby tieto boli nariadené súdom, poukázala na nutnosť zmeny myslenia rodičov a ich pristúpenia na kompromisné riešenia v prospech a záujme maloletých detí.
Za vypracovanie tohto znaleckého posudku súd znalkyni uznesením zo dňa 22.11.2012 priznal odmenu spolu vo výške 588,32 €, ktorá odmena bola znalkyni vyplatená predbežne z prostriedkov štátu a ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.2.2013.
Na výzvu súdu doručenú rodičom spolu so znaleckým posudkom sa ani jeden z rodičov k záverom znaleckého posudku písomne nevyjadril, kolízny opatrovník navrhoval rozhodnúť v predmetnom konaní v zmysle záverov znaleckého posudku.
Na pojednávaní vo veci konanom dňa 27.3.2013 obaja rodičia zhodne uviedli, že voči záverom znaleckého posudku nemajú námietky.
Ako bolo uvedené vyššie obaja rodičia potvrdili, že v minulosti sa styk otca s deťmi nerealizoval v súlade s rozsudkom súdu o úprave styku otca s deťmi, pričom ako vyplynulo z ich výpovedí otec sa nie vždy v súdom upravenom čase na začiatok styku s deťmi dostavil, čo otec zdôvodňoval predchádzajúcimi skúsenosťami kedy napriek tomu, že sa dostavil styk s deťmi neprebehol vzhľadom
väčšinou na odmietavé stanovisko detí. Z výpovedí oboch rodičov vyplynulo, že títo naďalej majú závažné problémy vo vzájomnej komunikácií, otec poukázal na to, že stretávanie sa s deťmi v zmysle právoplatného rozsudku počas toho-ktorého víkendu je preňho okrem iného problematické i vzhľadom na vzdialenosť bydlísk jeho a detí v nadväznosti na jeho pracovné povinnosti, ako aj finančné možnosti, obaja rodičia zhodne konštatovali, že kontakty otca s deťmi upravené rozhodnutím súdu sú za daných podmienok v praxi reálne nevykonateľné, obaja rodičia taktiež zhodne uviedli, že v trestnom konaní pôvodne vedenom voči matke maloletých detí pre skutok marenia výkonu úradného rozhodnutia začaté na podnet otca, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 6T 41/2011a matka bola spod obžaloby oslobodená (rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.12.2012).
Z evidenčných pomôcok tunajšieho súdu bolo ďalej zistené, že konanie o výkone rozhodnutia začaté na návrh otca, ktorým sa domáhal výkonu rozhodnutia vo veci jeho úpravy styku s maloletými deťmi vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 26Em 4/2007 je t.č. prerušené.
V priebehu konania rodičia zhodne dospeli k záveru, že najvhodnejšie pre ich maloleté deti bude aby styk otca s deťmi nebol striktne upravený rozhodnutím súdu, z uvedeného dôvodu zhodne styk otca s deťmi žiadali súdom neupraviť, kolízny opatrovník s uvedeným návrhom rodičov súhlasil.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu, b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené, c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývoj; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce, d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, predovšetkým v súlade s ustanovením § 25 ods. 2, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zmenil rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 25P 257/2003 zo dňa 24.5.2006, ktorým bol upravený styk otca s maloletými deťmi a to tak, že jeho styk s maloletými deťmi neupravil, čo v konečnom dôsledku vytvára priestor pre naplnenie odporúčaní znalkýň zaoberajúcich sa problematikou týchto detí vo veci ich kontaktovania sa s otcom, kde obe znalkyne, ako súdom ustanovená znalkyňa Dr. Hubová, tak i v trestnom konaní ustanovená znalkyňa Dr. Lipanová, apelovali na rodičov aby upustili od vzájomnej nevraživosti a v záujme maloletých detí začali spoločne komunikovať a poskytli tak svojim deťom možnosť na základe vzájomnej dohody všetkých štyroch rozvíjať ich vzťahy s otcom, ktoré vzťahy, ako vyplýva zo záverov znaleckého posudku Dr. Hubovej, sú pre budúcnosť maloletých detí žiadúce a potrebné, vzhľadom na zistenia, že súčasný stav nie je v záujme detí, ktoré negatívne vnímajú to, že
ich styk s otcom vyplýva z rozhodnutia niekoho iného, že medzi rodičmi pretrváva vzájomná nevraživosť a že tento styk je prostriedkom vzájomných ubližovaní si medzi rodičmi.
O povinnosti rodičov nahradiť štátu trovy, ktoré štátu vznikli vyplatením odmeny znalkyni, ktorá vo veci vypracovala znalecký posudok, vyplýva z ust. § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah ktorý mu súd prizná. Znalecký posudok bol vypracovaný na preukázanie rozporných tvrdení rodičov a jednoznačne v záujme ich maloletých detí, preto takto vzniknuté trovy súd zaviazal zaplatiť každého z rodičov po polovici, t.j. rovným dielom, pričom šetrením súdu bolo zistené, že obaja rodičia sú riadne zamestnaní, otec v spoločnosti M. J. P. D..L..P.. - S. B., L. a matka E. S. R. B. Č..
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, ako i na závery vo veci vypracovaného znaleckého posudku, s prihliadnutím na žiadosť rodičov, aby súd otca styk s maloletými deťmi neupravoval, súd zároveň rozhodol o neuložení výchovného opatrenia vo veci formou uloženia maloletým deťom a rodičom podrobiť sa sociálnemu poradenstvu a odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach, keďže dospel k záveru, že takéto výchovné opatrenie v danom prípade sa nejaví ako vhodné, ako uviedla znalkyňa pravdepodobne by sa minulo pozitívnemu efektu, neviedlo by k motivácií rodičov a ich ochote začať sa k sebe správať zrelým spôsobom v záujme maloletých detí, ako aj s prihliadnutím na to, že obaja rodičia na pojednávaní vo veci uznali ako primárny dôvod vzniknutých problémov v tejto oblasti ich vzájomnú neschopnosť komunikovať a prejavili snahu do budúcna túto situáciu napraviť.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Odvolanie voči tomuto rozsudku nie je možné podať pretože účastníci sa práva podať ho účinne vzdali.