Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-52-2012.pdf
PDF · 81.62 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/52/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci žalobcu I. D., bytom P. P., T. XXX/ X, zastúpeného I. M., S. v P. P., M. R. E. XX, proti žalovanému C. G. C. - G., B. XX, W.: XX XXX XXX, zastúpenému I.. I. K., S. v P., E. XXXX/X, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa
27. septembra 2011, č.k. 4C/88/2009-144, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovaný
j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 1.014,49 Eur, k rukám právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V zostávajúcej časti rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 829,85 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaného zaviazal zaplatiť na účet súdu náhradu trov konania štátu v sume 86,13 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 844,99 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia v sume 829,85 Eur, a to na základe uzatvorenej ústnej zmluvy o dielo zo dňa 03.09.2007. Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola dôvodná. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca dňa 25.06.2007 objednal u žalovaného zhotovenie (výrobu) a montáž drevených schodov z prízemia na poschodie v rodinnom dome za cenu 48.000,- Sk (1.354,31 Eur). Ďalej sa žalovaný zaviazal pre žalobcu vykonať ďalšie práce, pričom medzi účastníkmi bolo sporné, čo bolo predmetom diela. Žalobca tvrdil, že predmetom zmluvy bolo zhotovenie dreveného obkladu, interiérových a vchodových dverí, žalovaným tvrdil, že predmetom zmluvy bolo len zhotovenie a montáž dreveného obkladu a zhotovenie interiérových dverí. Medzi účastníkmi bolo sporné, že žalobca žalovanému za zhotovenie uvedených prác vyplatil 3-krát sumu po 25.000,- Sk + doplatok za zhotovenie schodov v sume 20.000,- Sk. Súd konštatoval, že v danom prípade boli vyhotovené dva zákazkové listy, a to zákazkový list zo dňa 25.06.2007, ktorý sa týkal zhotovenia a montáže drevených schodov a zákazkový list zo dňa 03.09.2007, z ktorého vyplýva len objednávka zhotovenia interiérových dverí so zárubňou, šalunku, vnútorných parapetných dosiek a rohovej lišty. Druhý zákazkový list neobsahuje
ani objednávku zhotovenie dreveného obkladu, ktorý preukázateľne žalovaným zhotovený bol, ani objednávku zhotovenia vchodových dverí. Z toho vyvodil, že keďže tvrdenia účastníkov o predmete zmluvy, pokiaľ ide o jeho rozsah, boli rozdielne a sporné a dohoda o predmete diela, resp. o zhotovenie veci, nebola preukázaná ani vykonaným dokazovaním a nevyplýva ani zo zákazkového listu, ako potvrdenia o prevzatí objednávky, zmluvu o dielo, resp. zmluvu o zhotovení veci na zákazku, nie je možné považovať za platne uzavretú. Pokiaľ ide o cenu diela uviedol, že v zákazkových listoch boli sumy uvedené iba ako zálohy a nevyplýva z nich, že sa jedná o cenu diela, resp. zhotovenia veci. Žalovaný nevyhotovil žiadne dodacie listy s potvrdením o prevzatí diela, príjmové pokladničné doklady o prijatí finančných záloh a najmä nevykonal a nevyhotovil vyúčtovanie obsahujúce množstvo dodaného materiálu a vykonaných prác, z ktorého by bolo zrejmé, aká bola v skutočnosti cena za zhotovenie veci. Keďže dohoda o cene diela, resp. cene za zhotovenie veci, nebola medzi žalobcom a žalovaným preukázaná, súd vychádzal z toho, že výška ceny za dielo, resp. zhotovenia veci, nebola dojednaná zmluvou, ani stanovená osobitnými predpismi, v ktorom prípade sa poskytuje podľa § 634 Obč. zákonníka primeraná cena. Uzavrel, že keď vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že medzi účastníkmi došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo, resp. zmluvy o zhotovení veci na zákazku a účastníci si na základe takéhoto právneho úkonu poskytli vzájomné plnenie a žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, dospel k záveru, že účastníci sú povinní si plnenie prevzaté na základe tohto právneho úkonu vydať. Žalovaný vzhľadom na to, že poskytol žalobcovi plnenie, ktorého vydanie, vzhľadom na to, že spočíva v zhotovení diela a jeho montáži v nehnuteľnosti žalobcu nie je možné inak ako vo forme peňažného plnenia, má právo na plnenie vo výške ceny (primeranej) poskytnutého plnenia, ktoré znalec W. v konaní stanovil sumou 17.271,- Sk (573,29 Eur). Žalobca, ktorý poskytol žalovanému preukázateľne plnenie v sume 1.659,70 Eur (50.000,- Sk) má právo žiadať vydanie plnenia v sume 32.729,- Sk (1.086,40 Eur). Keď sa žalobca podanou žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v sume 829,85 Eur, súd v súlade s § 153 ods. 2 O.s.p. priznal žalobcovi plnenie do výšky žalovanej sumy a žalobe v celom vyhovel. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o námietku žalovaného, že účastníčkou konania na strane žalobcu mala byť aj jeho manželka N., súd na tieto nemohol prihliadnuť, vzhľadom na to, že v danom prípade nie je možné vychádzať z ust. § 145 Občianskeho zákonníka, pretože podanie návrhu na začatie občianskeho súdneho konania nie je právnym úkonom podľa ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka, a teda ani podľa ustanovenia § 145 Občianskeho zákonníka. Ide len o podanie návrhu na začatie konania, o procesný úkon, ktorým sa začína konanie. Vychádzal z toho, že spoluvlastník nepotrebuje súhlas druhého spoluvlastníka na domáhanie sa ochrany predmetu spoluvlastníctva voči tretím osobám. Každému zo spoluvlastníkov patrí právo k celej veci, ktoré je obmedzené len rovnakým právom druhého spoluvlastníka. Ak sa bezpodielový spoluvlastník domáha ochrany vlastníckeho práva k veci v BSM, neobmedzuje tým druhého spoluvlastníka, ale bráni spoločný majetok proti zásahom tretích osôb. Právo domáhať sa ochrany predmetu spoluvlastníctva voči neoprávneným zásahom zo strany tretích osôb patrí spoluvlastníkom spoločne, ale zároveň aj každému z nich samostatne bez toho, aby na to bol potrebný súhlas druhého spoluvlastníka. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 631, § 632, § 664 a § 651 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 844,99 Eur, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, s tým, že ďalšie trovy žalobcovi nepriznal, pretože si ich žalobca nevyčíslil.
Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja účastníci.
Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu napadol výrok rozsudku o trovách konania. Poukázal na ust. § 151 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého, ak účastník v lehote podľa odseku 1/ trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, s výnimkou trov právneho zastúpenia. V danom prípade zo spisu vyplývajú jemu vzniknuté trovy v konaní, a to za zaplatený súdny poplatok vo výške 49,50 Eur a záloha na vypracovanie znaleckého posudku, vypracovaného Ing. Jurajom Solčanským vo výške 120 Eur, preto súd prvého stupňa mal okrem vyčíslenej náhrady trov právneho zastúpenia priznať mu i náhradu trov za zaplatený súdny poplatok a za zaplatenú zálohu na vypracovanie znaleckého posudku.
Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu napadol rozsudok prvostupňového súdu vo veci samej a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne. Ako odvolací dôvod uviedol ust. § 205 ods. 2 písm. c/, f/ O.s.p. Namietal, že súd sa
vo svojom rozhodnutí zaoberal záležitosťami, ktoré medzi účastníkmi konania neboli sporné, hoci v prejednávanom prípade sa mal v prvom rade zaoberať právnymi úvahami o dôkaznej povinnosti žalobcu a o unesení alebo neunesení dôkazného bremena. Vo veci nebolo sporné, čo pre žalobcu dovtedy vykonal na interiérových dverách a obklade a nebolo sporné ani to, koľko peňazí za to zobral. Je zbytočné špekulovať nad tým, či zákazkové listy, či iné doklady, napríklad príjmové, sú alebo nie sú v súlade s predstavami súdu, či na nich niečo chýba alebo je na nich niečo navyše, pretože tento právny vzťah sa neriešil. Predmetom dokazovania mala byť nepochybná existencia zmluvy medzi ním a žalobcom o zhotovení vchodových dverí. Obsahom tejto zmluvy samozrejme muselo byť aj to, v akej lehote tieto vchodové dvere vyrobí a žalobcovi namontuje, ako aj to, koľko peňazí za tieto vchodové dvere mu žalobca zaplatí. Existenciu takejto dohody žalobca jednoducho nepreukázal. To, čo pre žalobcu sľúbil, to aj vykonal. Žalobca mu zaplatil toľko, koľko sa dohodli, a to či už so zákazkovým listom, či bez neho, či už s určitými vadami tohto právneho vzťahu alebo bez vád, tu žiaden spor nebol a ani neexistuje, takže nevie, prečo ho súd v tomto konaní vôbec riešil. Pokiaľ sa jedná o procesné spoločenstvo, toto vytvoril zákon a podľa zákona sú manželia spoločníkmi pre právne spory, ktoré sa týkajú ich spoločníkov ako aktérov BSM. Zdôraznil, že to v práve nefunguje tak, že jeden z manželov podá žalobu ako žalobca a druhý z manželov mu dosvedčí neexistujúci právny úkon a neexistujúci právny vzťah, ako to bolo v tomto prípade. Vyslovil názor, že v predmetnej veci súd vec vyriešil nesprávne jednostranne, bez toho, aby mal nestranný a objektívny pohľad na túto vec a priklonil sa na stranu žalobcu tak, aby v spore nebol úspešný, čo vyzerá ako pomsta za to, že odmietol prijať ponúkanú mimosúdnu dohodu.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné vo výroku o trovách prvostupňového konania podľa § 220 O.s.p. zmeniť a v zostávajúcej časti je potrebné rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní vznesené žalovaným proti rozhodnutiu vo veci samej a stotožňuje sa so skutkovými právnymi závermi súdu prvého stupňa. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci a ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku vo veci samej a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje.
Za dôvodné však odvolací súd považoval odvolanie žalobcu proti výroku o trovách prvostupňového konania. Je síce pravdou, že právny zástupca žalobcu si v špecifikácii trov právneho zastúpenia zo dňa 29. septembra 2001 neuplatnil náhradu trov za zaplatený súdny poplatok z podanej žaloby, ani za zaplatený preddavok na trovy znaleckého dokazovania, tieto trovy mu však vyplývajú zo spisu, a preto súd prvého stupňa napriek ich nevyčísleniu mal v zmysle ust. § 151 ods. 2 O.s.p. náhradu týchto trov žalobcovi priznať.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o trovách prvostupňového konania podľa § 220 O.s.p. zmenil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil postupom podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .