Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/14/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Y. H., nar. XX.XX.XXXX a H. H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov: Ing. K. H., nar. XX.XX.XXXX, P. XX, V. a C. H., nar. XX.XX.XXXX, G. G. X, V., zastúpená advokátkou: JUDr. Zuzana Csenkyová, Dolné Bašty 2, Trnava, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -268 zo dňa 03. decembra 2012, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd s účinnosťou od 01.12.2011 zaviazal otca platiť výživné na maloletú Y. zvýšené zo sumy 165,- eur na 200,- eur mesačne, na maloletého H. zo sumy 100,- eur na 150,- eur mesačne, ktoré zvýšené výživné je otec povinný pravidelne uhradzovať vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Nedoplatok na výživnom od 01.12.2011 do 03.12.2012 na maloletú Y. vo výške 420,- eur súd zaviazal otca platiť v splátkach po 30,- eur v mesačne spolu s bežným výživným a nedoplatok na výživnom za rovnaké obdobie u maloletého H. vo výške 600,- eur zaviazal otca splácať v splátkach po 30,- eur mesačne spolu s bežným výživným. Zároveň súd vyslovil, že tým sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. zo dňa 18.09.2009 v časti o výživnom na maloletú Y. a maloletého H. H..

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 62 ods. 1, 2 ods. 5, § 78 ods. 1 Zákona o rodine odôvodnil vecne tým, že od poslednej úpravy výživného uplynuli 2 roky a za tento čas náklady na obe maloleté deti stúpli, pretože deti sú vekovo staršie a fyzicky vyspelejšie. Súd zistil, že v čase poslednej úpravy výživného obe deti navštevovali základnú školu. Maloletý H. postúpil na druhý stupeň základnej školy a Y. prešla študovať na gymnázium v Trnave a teda jej náklady sú oveľa vyššie. Súd dospel k záveru o potrebe zvýšiť výživné, nakoľko otec sa na zvýšených nákladoch nepodieľa, s deťmi sa nekontaktuje. Súd vychádzal aj z toho, že otec je konateľom a spoločníkom v dvoch firmách a teda má dosť finančných prostriedkov na platenie zvýšeného výživného. Súd zároveň konštatoval, že ak by tomu tak nebolo, otec by už dávno živnosť zanechal. Otec je vlastníkom a spoluvlastníkom niekoľkých nehnuteľností v k. ú. V.. Náklady, ktoré otec vynakladá na maloletého F. a H. sú neporovnateľne nižšie ako na maloletého H. a maloletú Y.. Zárobok terajšej manželky otca treba považovať za irelevantný, pretože táto je zamestnaná vo firme, kde je otec detí konateľom. Súd má za to, že otec si podľa svojho uváženia stanovil zárobok svojej manželky. Tento zárobok je výhodný pre otca vzhľadom na to, že je živnostník a je výhodnejšie uvádzať nižší príjem. Taktiež jeho dve firmy podľa daňového priznania nie sú stratové a vykazujú zisky a preto má otec dostatok finančných prostriedkov na platenie výživného. Súd zohľadnil, že všetky náklady na deti hradí matka, ktorá je jedinou živiteľkou rodiny a okrem svojho príjmu a rodinných prídavkov iný príjem nemá, otec je ženatý a preto na všetkých nákladoch sa podieľajú spoločne.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí a navrhol, aby odvolací súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Otec s rozsudkom nesúhlasí a považuje ho za účelový. Súd sa o argumenty otca nezaujímal a dokonca ich v rozsudku uvádza ako irelevantné k rozhodnutiu. Súd v tejto veci rozhodoval 18.09.2009 kedy prišlo k dohode účastníkov a výživné na obe deti bolo stanovené na 265,- eur mesačne a súd napadnutým rozsudkom zvýšil výživné na 350,- eur. Otec tvrdí, že nedošlo k situácii, pre ktorú je možné zvýšiť výživné a z odôvodnenia vyplýva to, že výživné sa zvýšilo preto, lebo matka chodí do školy. Poukázal na procesné pochybenie spočívajúce v postupe súdu prvého stupňa, ktorý vykonal výsluch svedkyne dcéry Y. tak, že z pojednávacej miestnosti vykázal svedkov a výsluch realizoval za prítomnosti právnej zástupkyne matky a súdu. V tejto súvislosti otec namietal, že sa nemohol vyjadriť k výpovedi svojej dcéry a preukázať opak. Za nekorektné považuje vyjadrenia matky, že sa s deťmi nekontaktuje a iba k narodeninám dcére poslal SMS. Za neakceptovateľné považuje to, že poslal nad rámec bežného výživného sumu 5,- eur, deti však dostávajú pravidelne pri rôznych príležitostiach darčeky ako aj finančnú hotovosť. Tvrdí, že deti nemajú o otca záujem, vyhovárajú sa. Namietal tvrdenie súdu o tom, že je majiteľom dvoch spoločností, súdu nezaujíma aktuálny stav týchto spoločností ani z pohľadu daňového priznania, situácia na trhu je zložitá, boli ukončené pracovné pomery s viacerými pracovníkmi. Zároveň tvrdil, že matka nespomenula pri výdavkoch na byt nájomné, pretože býva v byte, ktorý patrí otcovi zadarmo, od rozvodu viac ako 10 rokov. Situácia na strane otca sa nezmenila, zhoršila sa. Podobne ako sa zmenila situácia detí Y. a H. zmenila sa situácia aj u detí F. a H. žijúcich v spoločnej domácnosti. Tieto náklady otec kompenzuje tým, že dlhodobo poskytuje svojim deťom, ale aj svojej bývalej manželke bezplatný nájom.

Matka a kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali.

Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odporúča rozsudok potvrdiť z dôvodu, že posledná úprava výživného bola v roku 2009 a odvtedy uplynulo značné časové obdobie, deti sú vekovo staršie, fyzicky vyspelejšie a stúpli náklady na zabezpečenie ošatenia, výživy, školských potrieb a suma na ktorú súd otcovi zvýšil nepostačuje pokryť všetky náklady na deti.

Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že navrhuje odvolanie otca zamietnuť. Dôvodila, že tvrdenia v odvolaní nie sú pravdivé. Deti nenavštevovali otca z dôvodu prijatia peňazí. Matka si hradí náklady spojené s užívaním bytu sama. Ďalej poukázala na to, že firma otca prosperuje, pretože otec mal bilbord upozorňujúci na to, že každá pokladňa by mala mať fiškálnu pamäť. Pred dvomi rokmi sa otec presťahoval do nehnuteľnosti patriacej do jeho výlučného vlastníctva, staré priestory dal do prenájmu. V máji 2012 kúpil obytný karaván, dve osobné motorové vozidlá sú evidované na jeho manželku a spoločne vlastnia 6 motorových vozidiel a jeden karaván. V možnostiach otca je platiť zvýšené výživné, ktoré deti nevyhnutne potrebujú.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( ) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletých detí je dôvodné.

Predmetom konania na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. bol návrh matky uplatnený 11.11.2011, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného. Predmetom preskúmania odvolacieho súdu bola správnosť rozhodnutia a postupu súdu prvého stupňa o zvýšení výživného a určení dlhu zvýšeného výživného.

Podľa odvolací súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. I podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.12.1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91), Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12.5.2004 sp. zn. ) a tiež Najvyššieho súdu SR (rozsudok z 27.4.2006 sp. zn. ) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky vymedzuje ustanovenie , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (táto úprava zjavne dopadá ako na tzv. sporové konania s postavením účastníkov ako žalobcu a žalovaného, tak i na tzv. konania nesporové obdobné tomu v prejednávanej veci). Korektným a i ústavne konformným výkladom ustanovení citovaných zhora (najmä však ) potom treba dospieť k záveru, že v nich uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia v napádanej časti, ale napr. aj existencia nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. i prípad, keď právne závery zo skutkových zistení nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť príslušné zistenia vyvodené. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je aj odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa tak vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka); porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma i možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo dokonca i mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, je zjavné, že výskyt takejto vady zakladá ako nevyhnutnosť rozhodnutia odvolacieho súdu spôsobom predpokladaným v ustanovení (zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa), tak sám osebe i dôvodnosť odvolania.

Podľa názoru odvolacieho súdu bol potom takouto vadou postihnutý i rozsudok súdu prvého stupňa v prejednávanej veci, v napadnutej časti.

Podľa ust. § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona ( ).

V zmysle ods. 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

V zmysle ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých potrieb osoby, ktorej má byť poskytované. Výživou dieťaťa je mienené zabezpečenie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej.

Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné pre deti slúži nielen k uspokojovaniu ich výživy v užšom zmysle, k uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bývanie a strava), ale aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa (vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby). Ich miera je rôzna podľa okolnosti konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, podľa fyzickej a duševnej vyspelosti, jeho zdravotného stavu, schopností, náklonnostiach, spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby maloletého dieťaťa, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju dieťaťa. Uvedené chápanie v súlade so zásadou úmernosti životnej miery dieťaťa k životnej miere rodičov. U povinnej osoby rozhodujú reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Potenciálne zárobkové možnosti rodičov nie sú dané len ich subjektívnymi okolnosťami - stránkou fyzickou a psychickou, pôjde najmä o vlohy, náklonnosti, vedomosti, skúsenosti a celkový zdravotný stav, ale aj o niektoré okolnosti objektívneho rázu, ako je výber pracovných príležitostí v určenom mieste. Zodpovednému zhodnoteniu schopností a možností rodičov je potrebné zistiť okruh osôb, ku ktorým majú rodičia vyživovaciu povinnosť podľa Zákona o rodine.

Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. V zmysle ods. 3 citového ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Z citového ustanovenia vyplýva zásada, že úprava výživného sa deje vždy podľa stavu, ktorý tu je v dobe, kedy je rozhodnutie vydané. Môže dôjsť k zmene potrieb oprávneného, najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním, počínajúc so školskou dochádzkou, ďalšími formami prípravy na budúce povolanie), ale môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napríklad v dôsledku vzrastu, alebo poklesu jeho príjmu, po prípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť. Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nielen o zmenu prechodnú a zmena sa musí týkať naviac skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Súdne rozhodnutie je možné zmeniť od zmeny pomerov aj za dobu minulú. Inak pre rozhodnutie o výživnom v dôsledku niektorej zmeny platia tie zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku síce uviedol rozhodné pomery z ktorých vychádzal a to na základe rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. zo dňa 18.09.2009, ale rozhodné skutočnosti v čase predchádzajúcej úpravy a rozhodné skutočnosti v čase súčasnej úpravy výživného neporovnal, ktorá skutočnosť vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Možno preto dospieť k záveru, že súd prvého stupňa zistené skutočnosti vo veci nesprávne právne posúdil, pretože nepostupoval v súlade s ustanovením § 78 ods. 1 Zákona o rodine a vo veci rozhodol bez porovnania zmien v zmysle predchádzajúcej úpravy a úpravy súčasnej. Týmto nesprávnym postupom nepochybne

odňal účastníkom možnosť konať pred súdom, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je v časti zvýšenia výživného ako aj v časti určenia nedoplatku na výživnom nepreskúmateľné. Zároveň súd prvého stupňa nesprávne zohľadnil a nedostatočným spôsobom zistil pomery otca, súd uvádza príjmy otca zo živnosti, neuviedol však príjem spoločnosti K.-V. s.r.o. a K. A. s.r.o. Sk, v ktorých je otec jediným spoločníkom, napriek tomu, že v spise sa daňové priznania spoločností nachádzajú, teda predložené dôkazy nevyhodnotil a v odôvodnení ich ani nespomenul. Pokiaľ súd zisťoval aj majetkové pomery otca a zistil spoluvlastníctvo k viacerým nehnuteľnostiam, dokazovanie následne nevyhodnotil. Závery súdu prvého stupňa sú nepreskúmateľné. Nepreskúmateľné je aj rozhodnutie týkajúce sa nedoplatku, pretože tieto výroky nie sú absolútne žiadnym spôsobom odôvodnené. Otec správne namietal v odvolaní procesný postup súdu prvého stupňa pri výsluchu maloletej Y., pretože pri výsluchu bola prítomná právna zástupkyňa matky, takýto postup nebol správny, výsluch mal byť vykonaný iba v prítomnosti kolízneho opatrovníka a maloletého dieťaťa. Súd prvého stupňa nevyhodnotil ani skutočnosť, že otec vlastní byt, v ktorom býva v súčasnosti matka a spolu s deťmi a takýmto spôsobom im otec poskytuje bývanie. Túto skutočnosť otec namietal aj v podanom odvolaní, že nebola súdom prvého stupňa vôbec zohľadnená.

Na základe týchto skutočností odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil podľa ust. z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom a podľa ust. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci súd prvého stupňa doplní dokazovanie vo vyššie uvedeného. Porovná rozhodné skutočnosti predchádzajúcej úpravy a výsledky vykonaného dokazovania v danej veci zvýšenia výživného s tým, že ak dospeje k záveru o zmene rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich určenie výživného pri predchádzajúcej úprave výživného, výživné maloletých detí zmení postupujúc podľa § 62 a 75 Zákona o rodine. Súd prvého stupňa vo veci spravodlivo rozhodne, svoje rozhodnutie aj náležite odôvodní. V rozhodnutí je potrebné podrobne uviesť porovnanie pomerov v čase predchádzajúceho rozhodnutia u maloletých deťoch, u matky a u otca a aká je terajšia situácia u maloletých deťoch u matky a u otca, zároveň je potrebné na strane otca rozlíšiť príjem otca zo živnosti ako aj príjem spoločnosti s ručením obmedzením, v ktorých otec je jediným spoločníkom a bude potrebné vyhodnotiť majetkové pomery otca týkajúce sa vlastníctva viacerých nehnuteľností a hnuteľných vecí väčšej hodnoty.

Senát prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.