Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/46/2012

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci žalobcu Mesto Rimavská Sobota, Svätoplukova 9, 979 80 Rimavská Sobota, IČO:00 319 031 proti žalovanému M. N., ul. J. E. XXX/X, XXX XX T., IČO:37 305 484, zast. JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom, ul. Dr. Herza 12, 984 01 Lučenec o zaplatenie sumy 313,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. -344 zo dňa 25. 1. 2012 takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. -344 zo dňa 25. 1. 2012 zrušuje a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Lučenec rozsudkom -344 zo dňa 25. 1. 2012 zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 313,58 eur s 13 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 313,58 eur od 13. 8. 2003 do zaplatenia a k náhrade trov konania vo výške 138,60 eur. Súčasne žalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť trovy konania štátu - Slovenskej republike na príjmový účet Okresného súdu Lučenec vo výške 221,53 eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že zmluva o o nájme nebytových priestorov nebola platne uzavretá od 1. 11. 2002 s poukazom na a 3 ods. 3 tak, ako konštatoval odvolací súd vzhľadom na absenciu zákonnom uloženej povinnosti jej vyhotovenia v písomnej forme. Po posúdení veci z titulu vydania bezdôvodného obohatenia ako aj z vyjadrenia samotného žalovaného, že tento užíva nebytové priestory od 1. 11. 2002, čo tvrdil prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu na pojednávaní dňa 16. 3. 2009. Po doplnení znaleckého dokazovania sa súd prvého stupňa zaoberal otázkou, pričom znalec v doplnku znaleckého posudku uviedol, že žalobca faktúrami č. 2003166 a č. 2004275 vyúčtoval náklady spojené s užívaním nebytových priestorov, ktoré mal v užívaní žalovaný, a to na základe nájomnej zmluvy, náklady na vykurovanie priestorov za obdobie od 1. 11. 2002 do 30. 4. 2003 a od 1. 10. 2003 do 30. 4. 2004 v správnej výške podľa vyúčtovania nákladov za dodávku tepla od svojho dodávateľa. Žalobca vychádzal z nákladových položiek od 1. 11. 2002 do 31. 12. 2002 a spolu vo výške 154.555,85 Sk, pričom tieto vynásobil celkovou plochou vykurovaných priestorov reštaurácie O. (150 m2) , pričom znalec zistil, že celková plocha nie je o výmere 150 m2, ale celková vykurovaná plocha je 162,17 m2, ktorá skutočnosť však išla na ťarchu žalobcu. Celkovo potom stanovil náklady podľa vyúčtovania na 1 m2 na obdobie od 1. 11. 2002 do 31. 12. 2002 ako náklady za služby vo výške 9.447,18 Sk. Súd prvého stupňa ustálil, že žalobca od 1. 11. 2002 do 31. 12. 2002 poskytoval žalovanému plnenie, ktoré spočívalo v dodávkach energií. Samotný žalovaný nepopieral, že v uvedenom období užíval nebytové priestory, čo bolo v konaní preukázané, pričom znalec v doplnení znaleckého dokazovania vyčíslil hodnotu poskytnutého plnenia keď konštatoval, že táto bola zo strany žalobcu vyúčtovaná v správnej výške ako rozúčtované náklady na vykurovanie nebytových priestorov vypočítané na 1 m2. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa rozhodol tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie dlhovanej čiastky aj vo zvyšku, čo sa týka poskytnutých služieb zo strany žalobcu za obdobie od 1. 11. 2002 do 31. 12. 2002. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania rozhodol o tomto nároku v zmysle ust. platného v čase vzniku predmetu sporu. O trovách konania rozhodol podľa ust. a o trovách štátu podľa ust.

Proti rozhodnutiu podal odvolanie v lehote stanovenej v ust. žalovaný. V odvolaní uviedol, že v konaní bolo nepochybné, že hneď od 1. 11. 2002 nebytové priestory nevyužíval na účely prevádzky, teda je zrejmé, že žalobca si vykuroval vlastné nebytové priestory, v ktorých v tom čase len vykonával rekonštrukčné a prípravné práce pre budúce užívanie. Teda bez právneho dôvodu neprijímal žiadne plnenie žalobcu (vykurovanie na účel, na ktorý bol so žalobcom dohodnutý, a preto ani nemá dôvod platiť za vykurovanie priestorov, ktoré si žalobca musel vykurovať aj bez ohľadu, či tieto užíval, resp. neužíval. V rámci dokazovania bolo totiž preukázané, že ním užívané nebytové priestory sa nedali technicky odpojiť od centrálneho zdroja vykurovania, a teda žalobca v týchto priestoroch kúril aj v prípade, že neboli nikým využívané. Pokiaľ prvostupňový súd vyhodnotil skutkový stav veci za čas od 1. 11. 2002 do 31. 12. 2002 tak, prijímal od žalobcu plnenie bez právneho titulu, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V tejto súvislosti poukázal na ust. čl. VI bod 6 nájomnej zmluvy, ktorá podľa jeho názoru tiež potvrdzuje jeho výklad, že nemal povinnosť platiť za kúrenie do času platnosti nájomnej zmluvy. V tomto ustanovení bolo dojednané hoci neplatne, že jeho povinnosť platiť nájomné vzniká až dňom 1. 12. 2002. Z daného vyplýva, že sa v žiadnom prípade na úkor žalobcu neobohatil. So žalobcom bolo dojednané, že nebytové priestory bude užívať na dojednaný účel najskôr od 1. 12. 2002, a od toho času platiť nájomné. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca počas celého konania ani na pojednávaní dňa 23. 1. 2012 neuviedol akým právnym titulom uplatňuje voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 313,58 eur a dokonca sa prostredníctvom jeho splnomocneného zástupcu na pojednávaní dňa 23. 1. 2012 vyjadril, že za obdobie, ktoré zostalo predmetom sporu nežiadali od žalovaného náklady za vykurovanie, a to s poukazom na to, že faktúra, ktorá sa týkala žalovaného obdobia už bola čiastočne uhradená a táto úhrada pokryla obdobie od 1. 11. 2002 do uzavretia zmluvy. Uvedené tvrdenie žalobcu potvrdzuje, že žalobca voči žalovanému nemá žiadny nárok, a teda súd mu nárok naň nemal priznať. Pokiaľ prvostupňový súd priznal žalobcovi nárok, ktorý podľa samotného žalobcu neexistuje, napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nakoniec z opatrnosti vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, a to z toho dôvodu, že žalobca podal žalobu o zaplatenie dlžnej sumy za vykurovanie (v čase podávania žaloby žaloval zaplatenie faktúr a nie vydanie bezdôvodného obohatenia) až dňa 22. 3. 2007. Žalobu titulom vydania bezdôvodného obohatenia mohol podať dňa 31. 12. 2002. Podľa názoru žalovaného preto premlčacia lehota uplynula najneskôr dňa 31. 12. 2006. Predmetnú námietku vzniesol žalovaný až v rámci odvolania z dôvodu, že až do času vydania napadnutého rozhodnutia nevedel, ako súd uplatňovaný nárok žalobcu vyhodnotí. Žalobca svoj nárok na pojednávaní dňa 23. 2. 2002 právne vyhodnotil ako nárok z vydania bezdôvodného obohatenia. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že uplatnený nárok v celom rozsahu zamietne a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania

Žalobca v písomnom stanovisku k podanému odvolaniu žalovaného uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. bez nariadenia pojednávania a napadnuté rozhodnutie podľa ust. zrušil a podľa odseku 2 cit. ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 313,58 eur s príslušenstvom a výrok o náhrade trov konania. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca si uplatnil voči žalovanému zaplatenie sumy 313,--eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Súd prvého stupňa na základe záverov doplňujúceho znaleckého posudku ustálil, že žalobcovi vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré na strane odporcu vzniklo tým, že sa od 1. 11. 2002 do 31. 12. 2002 poskytoval žalovanému plnenie, ktoré spočívalo v dodávkach energií. Podľa názoru súdu prvého stupňa žalovaný neuniesol dôkazné bremeno pre svoje tvrdenie, že v rozhodnom období nebytové priestory neužíval, a preto žalovaného zaviazal k zaplateniu uplatnenej sumy vo výške 313,58 eur s príslušenstvom.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. V danom prípade súd zistil, že žalovaný v odvolacom konaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku posúdeného z titulu bezdôvodného obohatenia v zmysle a .

Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého koncentračné zásada konania vyjadrená v ust. ods.. 4 a sa netýka uplatnenia námietky premlčania, ibaže by uplatnenie námietky premlčania bolo spojené s neprípustným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov.

V danom prípade bol nárok žalobcu posúdený po právnej stránke súdom prvého stupňa ako nárok z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré na strane žalovaného vzniklo tým, že žalobca od 1. 11. 2002 do 31. 12. 2002 poskytoval žalovanému plnenie, ktoré spočívalo v dodávkach energií. Žalovaný v odvolacom konaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, ktorá podľa jeho názoru začala plynúť 1. 12. 2002 a uplynula dňa 31. 12. 2006.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa v novom konaní musí vysporiadať s námietkou premlčania uplatnenou žalovaným v rámci odvolacieho konania a opätovne vo veci rozhodne.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodne v zmysle ust. v novom rozhodnutí vo veci.

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.